V minulých dieloch sme sa pozreli na vytrvalostné preteky v Taliansku, dnes sa presunieme trošku severnejšie a západnejšie v rámci Európy, do Francúzska. Po prvej svetovej vojne došlo k rozmachu motoršportu, väčšina pretekov sa odohrávala na okruhoch, k tomu sa pridali vytrvalostné preteky na dlhé vzdialenosti. Problematickou časťou bola spoľahlivosť vozov, keď preteky končievala tretina až polovica štartového poľa. Frantíci sa teda k tomu postavili svojsky, pripravme preteky na fixný čas, víťazom bude auto ktoré prejde najdlhšiu vzdialenosť. Čas určili na 24 hodín bez obmedzenia počtu striedajúcich sa jazdcov, tímy začali s dvoma jazdcami na auto, od roku 1983 sa jazdí s troma. Autá musia zladiť veľa protichodných požiadaviek, musia byť rýchle a stabilné vo veľkej rýchlosti na rovinkách, na to potrebujú dobrú aerodynamiku a silný motor, ten ale nesmie byť príliš smädný, potom trávi veľa času v boxoch tankovaním a nie na trati. V priebehu rokov tímy skúšali rôzne typy motorov a palív, od 0,6l až do 8l objemu, prepĺňané kompresorom (už v 1929) aj turbom (od 1974), v 60. rokoch sa skúšali plynové turbíny, ale bez úspechu, v roku 1980 vyhralo svoju triedu Porsche 911 na etanol, v roku 1991 vyhral jediný krát motor bez klasických piestov (Wankel od Mazdy, nasledujúci rok rotačné motory zakázali), nafta vyhrala prvé preteky až v roku 2006 (Audi R10 TDI), no a v súčasnosti máme aj špeciálnu triedu Hybridov. Preteky majú zároveň zopár špecifických pravidiel. Počas prvej hodiny pretekov sa nesmú do auta dolievať žiadne prevádzkové kvapaliny (olej, mazivá, chladiaca kvapalina) okrem paliva, auto ktoré takto nevydrží ani prvú hodinu je nespoľahlivé a tým pádom diskvalifikované. Počas tankovania v boxoch sa musí motor odstaviť ako na bežnom aute, nie len, že je to bezpečnejšie, ale veľa štartov znamená zvýšenú záťaž a istú skúšku spoľahlivosti. Počas tankovania sa nesmie na aute pracovať, mechanici môžu maximálne pomôcť jednému jazdcovi vystúpiť a druhému nastúpiť do kokpitu. Toto pravidlo tiež prinieslo rôzne inovatívne tvary dverí a postupy nastupovania. Odtiaľ napríklad pochádza štartovanie Porsche na ľavej strane, keď jazdec mohol pri nastupovaní ľavou rukou štartovať, pravou zároveň radiť a ušetriť tým nejaké desatinky času. Ako klasifikované sa berú len autá, ktoré prejdú minimálne 70% prejdenej vzdialenosti víťazného auta, inak sa auto berie ako pomalé a je diskvalifikované.

Prvé preteky na okruhu s aktuálnym názvom Circuit de la Sarthe zorganizovali Francúzi v Júni roku 1923 a táto tradícia im vydržala až dodnes, okrem obdobia 2. svetovej vojny, keď si dali 10 rokov pauzu kvôli nepríjemnostiam s Nemcami. Ak si spomeniete na Targa Florio a Mille Miglia, oba preteky nadobro skončili po vážnych haváriách. Francúzi to až tak vážne nebrali a napriek asi najkrvavejšej nehode z roku 1955 pokračujú preteky dodnes. Boxy vtedy ešte neboli oddelené od pretekárskej trate, ale nachádzali sa hneď na cieľovej rovinke. Mike Hawthorn, neskorší víťaz, to na hulváta poslal do boxov, vytlačil Lancea Macklina do cesty Pierra Levegha, ktorého Mercedes-Benz 300 SLR po zrážke vletel na hlavnú tribúnu. Okrem Pierra zomrelo 82 divákov a ďalších 120 sa zranilo. Preteky ale pokračovali, aby sa na cestách nevytvorili zápchy a sanitky mohli odvážať ranených.

Okruh má aktuálne dĺžku 13.6km, jazdí sa v smere hodinových ručičiek a skladá sa z dvoch častí, permanentného pretekárskeho okruhu a z verejných ciest, ktoré sa pre účely pretekov uzatvárajú. Za ten čas prešiel klasicky mnohými zmenami, pôvodne napríklad prechádzal aj mestom Le Mans, táto časť sa zrušila kvôli bezpečnosti divákov. V roku 1990 vydala FIA nariadenie, že pretekársky okruh nesmie mať rovinku dlhšiu ako 2 km, z tohto dôvodu boli na 6 km dlhej rovinke Mulsane (resp. Ligne Droite des Hunaudières) pridané 2 šikany. Dôvodom bola taktiež bezpečnosť, rovinka má pár prevýšení  a dolín, v rokoch 1988-1889 na nej autá dosahovali rýchlosti presahujúce 400 km/h, pár áut tam pred tvrdým pristátím dočasne vzlietlo, dnes sa tu dosahuje maximálka „iba“ 330 km/h.

Autá aj trať sa postupom času zrýchľovali, víťaz prvého ročníka prešiel v roku 1923 za 24 hodín 2,209 km (priemerka 92 km/h), cez 3,000 km sa autá dostali v roku 1931 (3,017 km  126 km/h), 4,000 km padlo v roku 1953 (4,088 km a 170 km/h), 5,000 km padlo v roku 1971 (5,335 km a 222 km/h). Zatiaľ najdlhšiu vzdialenosť prešiel víťaz v roku 2010, a to 5,411 km (225 km/h).

Vzhľadom na vývoj sa v súčasnosti kvôli porovnateľnosti výkonov jazdia 4 triedy automobilov:

LMP1 – Le Mans Prototype 1 / Hybrid

Minimálna hmotnosť 850/870kg

Objem benzínového resp. dízlového motora 5,500 cm3

 

LMP II – Le Mans Prototype 2

Atmosférický  motor - 8 valec s max 5,500 cm3

Preplňovaný turbom – 6 valec s max 3,200 cm3

 

GTE Pro a GTE Am – Le Mans Grand Turismo Endrurance Professional / Amateur

Atmosférický  motor - max 5,500 cm3

Preplňovaný turbom –max 4,000 cm3