Kto by ste to nevedeli, alebo si už nepamätáte, Bambi je moje auto. Modromodré. Vibrant Blue. Auto s trochou životnej smoly.

Parkujem na jednej jedinej ulici. Ako sa mi podarí, na jednej strane pod lipami a na druhej strane pred panelákom. V poslednej dobe tomu prikladám pozornosť. Ale výsledkom môjho pozorovania je, že je to úplne jedno.

O čo ide?

Bambiho krásny modrý metalický povrch pritiahol pozornosť pernatého umelca. Inštaluje svoje výtvory výlučne na Bambiho, okolité autá ostávajú nedotknuté.

Ťažko vyjadriť pocity percipienta street-artu k takejto robustne drsnej umeleckej prezentácii, v ktorej tvorca nanáša štuku v hrubej vrstve a dosahuje tak výrazne trojrozmerný efekt.

Konštatovanie, že umenie nie je vždy subjektívnou záležitosťou, niektoré diela sú mimo oficiálneho a všeobecne prijímaného vkusu je v tomto prípade viac ako namieste.

Samotné inštalácie trochu odvážne, ale možno povedať primerane masívne, obohacujú nudu všedného života. Vnášajú do anonymity prostého betónového sídliska svojskosť a takmer ľudsky farebnú paletu. Od jemne bieleho, štruktúrou kriedovodrobivého, jedným pohybom aplikovaného, akoby náhodne vedeného neformálneho ťahu až po husto navrstvené impasto.

Cez žltkastú vrchnú vrstvu rafinovane preniká intenzívny farebný vnem ladený do fialova. Tvorca siahol po palete imitujúcej zrelosť vtáčích čerešní.

Vťahuje nás tak do svojho sveta, na ktorí sme primalí. On sa na krídlach svojej telesnej tvorivosti vznáša nad ľudskou prízemnosťou. Svoj oportunistický vzťah k ľudskej realite pointuje tým, že svoje výtvory aplikuje na motorové vozidlá, ako výraz opovrhnutia modernou civilizáciou a vracia percipienta do sveta prírody a prirodzenosti. Netají sa svojou telesnosťou a nemusí imitovať žiadne umelecké školy či akadémie. S príchodom teplejšieho počasia jeho diela inklinujú k keramickým artefaktom. Žeravá vyhňa betónovej džungle v kombinácii s horúcim plechom spôsobuje na jeho inštaláciách nezdolateľne tvrdú krustu, ktorá zvyšuje trvanlivosť výsledkov jeho tvorivého umeleckého procesu a pridáva im ozajstný priestorový význam a materiálovú štruktúru.

Podľa rozmernosti diel by som si trúfla odhadnúť, že ich tvorca by mohol byť Drop veľký, ale ten sa na bratislavskom sídlisku nevyskytuje.

Začala som si výtvory fotiť.

Zamýšľam sa nad výstavou s názvom „Slobodu kloakám“