"Zaseeee????“

Zaznelo hromadne a unisono pod party stanom v lodenici. Prezliekali sme sa do plaviek a chystali sa užiť si plávanie v dobre vychladenom Dunaji (pekných teplých 13st.).

Tá otázka, či skôr konštatovanie sa ozvalo ako reakcia na moje smutné prehlásenie, že som stratila kľúče od Bambiho. Cítila som sa urazeno. Ako všetci čitatelia DM vedia, ešte som kľúče od Bambiho nestratila, boli len dva dni náhodou nezvestné a potom úspešne nájdené.

Tento raz v tom bol Bambi nevinne.

Vôbec som s ním nikam nešla, stál zaparkovaný vzorne pred domom. Len kľúče od neho som mala v kabelke.

Kabelku som mala so sebou v práci. Otvorila som ju za celý deň 5x. Na zastávke MHD ráno cestou do práce a poobede idúc domov som z nej vyberala mobil kvôli cestovnému lístku. Na poliklinike pri registrácii som vytiahla peňaženku s dokladmi. Platila som za obed v táckarni a za zmrzlinu pri kiosku.

Prišla som z práce domov a zastala na ulici pri zaparkovanom Bambim. Nezasvietili mu očičká ani uškami na mňa nezakýval. Prehľadala som kabelku aj seba. Kľuč fuč. V domácnosti som sa opäť prešacovala ale bez pozitívneho výsledku.

Zavolala som na polikliniku, v stratách a nálezoch nič nemali. Volala som dokonca do táckarne! Ani tam nič nenašli. Na oboch miestach mi odporučili zavolať na druhý deň. Noc som prečkala dosť netrpezlivo.  Upokojoval ma len fakt, že kľúč som nestratila v mieste bydliska ale v centre mesta. Čiže, nikto nedokáže vedome nájsť zlatíčko Bambiho a ukradnúť mi ho.

Na druhý deň som nikam nevolala ale som všetky predmetné miesta osobne navštívila. Ničové nič nikto nenašiel.  Na kľúči bol dosť výrazný prívesok pozostávajú z kovových kocôčok, ktoré dokopy vytvárali nápis Göteborg, tak som usúdila, že ten sa niekomu zapáčil.

Zavolala som do servisu a objednala sa na výmenu kľúča a prekódovanie auta. Zatelefonovala som poisťovákovi a samoudala sa, že mám len jeden kľúč. Vraj sa to musí, kvôli možnej krádeži. V robote ma ľutovali a všetci všade sa ma pýtali, že či som ten kľúč určite stratila, či nie je len zapatrošený, či ho náhodou ešte nenájdem.

No, nemohla som ho nájsť. Bol definitívne v čudu.

Prišla som do servisu na obhliadku. Šéf mi vysvetlil, čo urobia a zopakoval otázku, týkajúcu sa možného nájdenia. Už to začalo byť trochu otravné. Som celkom príčetná, teda, myslím si to o sebe.

Druhý deň ráno som pristavila Bambiho do servisu. Prijímací technik sa ZAS opýtal, že či je strata definitívna. No nie, zajtra kľúč nájdem zakopnutý pod posteľou! Mechanik, ktorý auto preberal, ZNOVU onú otázku vyslovil.

Pripadala som si ako úplne debilná a nekompletná. Šak len tak z plezíru vyhodím takmer 300 éčiek za nový kľúč, či ako to všetci mysleli.

Poobede mi Bambiho vrátili. Vyzeral spokojný a zabezpečný. Prekódovaný a s fungl novým kľúčom. Namontovala som na neho veľký kovový prívesok (na kľúč), nie na Bambiho.

Pred a po použití auta sa celá prezerám a ubezpečujem sa, že kľúč mám.

V robote uvažujú, že mi na narodeniny kúpia vyhľadávač kľúčov, taký, čo na neho zapískate a on sa ozve.

Bambi ohľaduplne mlčí.