Nové BMW iX. Už čoskoro nalepené na vašom zadnom nárazníku
Môžeme sa poďakovať Číne. Díky moc!
Ale prečo? Nuž, má to hneď niekoľko príčin.
Čína miluje autá, a miluje robiť dojem. Prominentná čelná maska značí určitú extrovertnosť, ktorou majiteľ chce spraviť dojem, hlavne v silno rodinne založenej spoločnosti modernej Číny. Mercedes skočil na tento trend veľmi rýchlo a prispôsobil masky svojich modelov – sú väčšie, sú konkávne, a chrómované rebriny sú čoraz širšie. A ten dizajn veľmi nefunguje, nové Mercedesy vyzerajú ako Hyundai, ale je to jeden z tých lepších pokusov. Je to trochu na hanbu, že najlepší dizajn má Géčko a Véčko, ale tu už sa nechávam trochu uniesť.
Nie každý môže byť Audi, kde veľká maska je súčasťou celkového dizajnu a formy. Ostré uhly, hrany, rovné plochy, toto všetko pomáha umiestniť rypák do kontextu. V prípade Lexusu je maska opticky zmenšovaná „korzetom“ uprostred kde LC 500 v tejto metodike exceluje - maska je dominantou, ktorá je konštantná s celkovým dizajnom, a ten je plný takýchto korzetov. Len sa pozrite na jej zadok – skosenie zadných svetiel a tvar bokov kopíruje prednú masku, veko kufra sa smerom dole zužuje, a zadný nárazník rozširuje. A funguje to veľmi dobre.
Out, in, out. A sánka padá na zem
Ale čo BMW? Nuž, tam to nefunguje vôbec. BMW od začiatku svojej modernej histórie, od modelu 2002, využívalo minimalistické prvky. Jednoduchosť, dynamiku, žiadne prehnané tvary. Nebolo to nič krásne, ale dávalo to zmysel, a v kontexte prostredia dizajn zapadal, čím sa stal nesmrteľným. Moderná kancelária, bez zbytočnej pompéznosti, určená len pre majiteľa. Objekt závisti cez schopnosť a uznanie, nie cez vulgárny dizajn.
Preto má BMW problém implementovať prerastené ľadvinky. A možno sa ani nesnažia, veď najnovšia X6 má LED svetlá v mriežke, ktoré ju podsvietia a zvýraznia za akýchkoľvek okolností. Aby turbomaminka malej Melisky mohla všetkým v Auparku ukázať, že jej manžel je bohatý, a že dáva najlepšie fajky v meste. Ten manžel.
Nemám slov, iba lavór
V Číne chce byť šoférovaný každý, preto je možné si kúpiť aj Audi A4 vo verzii L, ktorá má rázvor kolies väčší o 9cm oproti štandardnému modelu. A keďže daňové zaťaženie pre silné motory je v Číne obrovské, tak mnohokrát sú predávané autá s tým najslabším motorom. SUVčka chytili Čínu vo veľkom štýle, preto aj Jožo vyrobil svoje SUV kupé a snaží sa odkrojiť si svoj kúsok koláča. Mercedes, BMW, Audi, Porsche, Renault, dokonca aj Škoda. Všetci majú model. A zákazník má vždy pravdu, preto bude tých modelov stále viac.
A teraz sa dostávame k reálnej podstate iX-ka.
News alert: BMW iX nebolo robené primárne pre Európu, ale pre Čínu.
Čína je bezkonkurenčné najväčším trhom pre nové autá. Prvá vlna expanzie priniesla Číne rapídny rozvoj cestnej siete, a ňou aj rapídny nárast znečistenia ovzdušia. Smogová situácia bola taká zlá, že v mnohých mestách bol vytvorený systém, ktorý dovoľoval len niektorým ľuďom jazdiť počas vybraných dní, napríklad podľa poznávacej značky – párne čísla v párne dni, nepárne čísla v nepárne dni. Situácia sa začala otáčať najmä vďaka emisným štandardom a štátnej značkovej lotérii, ktorá funguje v mnohých veľkomestách na obmedzenie smogu. Avšak, pri kúpe elektrického auta máte vyššiu šancu, že sa vám značka ujde, čím aj dostanete právo na nákup.
Druhá vlna je rapídna expanzia trhu pre elektrické autá. A tu sa to nedá povedať inak – vláda v Číne ponúka dotáciu na nové elektrické auto pre 1.4 miliardy ľudí. To je viac ako v EÚ a v US dokopy, len podľa populácie. A keďže dotačná politika sa diametrálne líši podľa štátu či krajiny EÚ, tak je celkom jasné, prečo je lepšie robiť dizajn pre Čínu.
Rok 2013 priniesol na trh BMW i3, rok 2014 zase i8. Oboje boli, a v prípade i3 stále je, futuristický dizajn, ktorý spájal klasické BMW elementy s TRON estetikou. i8 bol hit – neviem o nikom, komu sa ten dizajn nepáčil. A i3? To nebol až taký veľký hit, ale bolo to pokrokové auto, ktoré bolo skôr výkladom novej technológie a ukážkou toho, čo BMW dokáže. A stále bolo schopné nosiť tradičné prvky bez toho, aby muselo mať obrovské ľadvinky a robiť vulgárny dojem.
V roku 2013 bolo v Číne na cestách iba 120 miliónov áut, a predalo sa ich tak 22 miliónov. V roku 2020 je trh v podstate rozdelený 50/50 medzi sedany a SUVčka, a z celého trhu majú 4.6% elektrické autá. Počet áut sa v roku 2019 prehupol cez 258 miliónov kusov, čo je viac než dvojnásobok, ale stále sa predaje držia v úrovni 22-23 miliónov za posledné roky, najmä vďaka už spomínanej lotérii, ktorá vo veľkom brdzí predaje. V Pekingu značku dostane menej než 4% záujemcov.
V Európe sa EVčiek a plug-in hybridov predalo tak 600 000 za minulý rok. Je to síce nárasť, ale je to kvapka v mori oproti tomu, čo sa predá v Číne. Lenže aj tam môže byť neskoro.
Čínske domáce značky sú na rovnomernom vzostupe a elektrifikáciu zobrali mimoriadne vážne. Vyrábajú 99% elektrických autobusov, a vo veľkom ich vyvážajú do Európy. Helsinki sú dnes vybavené veľkou flotilou elektrických autobusov BYD, a ďalšie mestá a krajiny robia to isté. Už v roku 2015 taxikári v Európe skupovali elektrické BYDy, ktoré boli väčšie, mali väčší dojazd, a hlavne boli lacnejšie než Nissan Leaf.
BMW je vo veľmi zlej pozícii. Tesla má pre seba trh v US vďaka oveľa nižšej cene než v EÚ, a Čína je valcovaná tuzemskými značkami, ktoré však neprinášajú prémiovú kvalitu, iba Dacia-esque cenu. A prémiové SUV je trh až po uši zahltený vlastnými modelmi, preto je otázne, aký veľký úspech bude mať nové iX. Je stávka na vulgárnu škaredosť a estetické (ne)cítenie Číny dobrý nápad? Možno je. Minimálne tie zlaté mriežky v fafáku, diamantové prešívanie vo vnútri, a minimalistický interiér s dôrazom na miesto vzadu znie ako stávka na istotu.
