Ďuri má utáranú ženu. Hýbe sánkou tak intenzívne, že keby tak hýbala inou, podnikateľskou časťou tela, mohli mať zarobené na nový dom. Je učiteľkou a keď si niekto myslí, že sa vyrozpráva pri deťoch, tak má o kapacitách jej tárania naivné predstavy. Celkom také, aké mal on, keď sa ženil a vtedy mu to neustále rapotanie znelo ako štebot vtákov. Kurva, že štebot vtákov?! Dobre mu kamoš hovoril, že človek má byť zamilovaný, ale to nie je dôvod sa ženiť. Zamilovanie po pár mesiacoch odznelo a on mal pocit, ako keby sa vyliečil z chrípky. Bol zdravý a šokovaný. Kurva fix, táto ženská nezavrie papuľu ani v posteli! Štebot vtákov sa premenil na legendárny horor Vtáky.

„Kávičkaaa!“ zakričí na Ďuriho, až sa mykne. Kávičkovanie znamená, že dostane v priebehu necelej hodiny toľko informácií, že ani NASA by nevedela, čo si s nimi počať.

„Tak si predstav, že Peťo píše fantastické slohy o krajine, kde  zachraňuje trpiace deti. Boooože, to je aké dojímavé! V tom poslednom písal o boji s drakom,  ktorého si dal ako snack na raňajky. Vtipné, že? Vytiahne meč zahrievaný pri osemsto stupňov teploty, minerálne prímesi zo železa kováči neodstránili, trochu pritvrdá a nie až taká pružná zbraň, ja sa v tom nevyznám, ale seká vraj poriadne. Vždy po odťatí každej hlavy narastú dve, to je taký ten klasický motív z rozprávok, ale počkaj, teraz to príde! Vieš ako opíše, že bojuje o život? No tak, že niečo priletí a nebude to Iron man, ktorý by mu pomohol so svojím kovovým oblekom, keďže chlapec bojuje s obnaženou hruďou, ale Vták smrti! Zaškrieka a oceľovým zobákom ho ďobne do čela. Do hlavy mu vlietne zlovestná Víla bolesti. Uchopí mu uši a ťahá ich do stredu hlavy. V ušiach mu duní, buráca a bolesť preniká celou hlavou, takto bojuje o život! Boooože, to je aká fantázia! Netvár sa, že nepočúvaš, určite si z toho tiež hotový. Nie je predsa možné, aby si toho chlapca nemal rád! To sa len tak tváriš, lebo vieš, že chcem, aby sme si ho adoptovali. Jeho stará mama je na tom zdravotne dosť zle, už dlho nevydrží, čo s ním bude? Zvyšok rodiny sa o neho nezaujíma a ja nechcem, aby šiel do decáku, ani on to nechce, chudáčik chlapec. Nemrač sa tak, áno, viem, že keď nám to nešlo mať vlastné, cudzie deti si nechcel, ale toto je iné. Toho chlapca poznáme. Teda ja Peťa poznám a ty ho z môjho rozprávania tiež poznáš. Netvár sa, že ma teraz nepočúvaš a nehovor mi, že o tom chlapcovi nepremýšľaš. Viem to. Zatiaľ stále bojuješ s tým, že to dieťa nebude mať s nami geneticky nič spoločné a nedá ti pocit zadosťučinenia, že po tebe na tomto svete niečo ostane, lebo je pokračovateľom životnej línie celkom iných ľudských bytostí. Ale postupne prídeš na to, že na tom až tak nezáleží a budeš rád, že ho máme.“

A do piče, toto je technika, pomyslí si Ďuri. Je to pragmatický muž zaťažený na technické vychytávky. Nedávno čítal o výskume Nimi Mesgaraniho z Kolumbijskej univerzity o špeciálnom algoritme pre strojové učenie, ktoré vie z mozgovej aktivity dekódovať slová a to v konečnom dôsledku znamenalo, že ak program vedel, čo človek počuje, tak v okamihu, kedy myseľ spracovala sluchový vnem, algoritmus vedel rozlúštiť elektrické impulzy v gebuli a rozpoznával slová, čiže celkom jednoducho – tento program vedel preložiť, čo mozog počul a dokonca vedel dešifrovať, ako človek reagoval a čo by chcel povedať. Ďuri bol presvedčený, že jeho žena je o krok ďalej pred výskumom. Nielenže presne vie, čo si myslí, ale vie určiť aj to, čo si bude myslieť.

„Ja si vážne nechcem adoptovať toho chalana!“ povedal žene.

„Budeš chcieť,“ povedala ona.

Kým dopil kávu, vypočul si predlhý monológ o tom, aké to majú ženy v dnešnom svete ťažké, ako vždy túžila mať dieťa, aj keď nemohla otehotnieť, ale on jej to nikdy nedoprial.

 „Vziať si dieťa je veľká zodpovednosť,“ ticho pípol  počas prestávky, kedy sa nadychovala k ďalšiemu prúdu slov.

„Peťko je už veľký chlapec. To už nie sú starosti spojené s piplaním malého drobca, všetko to najotravnejšie, ako je nudný kolobeh kakania, papania, nočného vstávania je preč. A plus k tomu tá jeho fantázia! Vieš, ako skončí ten súboj s drakom? To ti musím vyrozprávať...“

Medzitým sa Ďuri pri jej rečiach o deťoch zamyslel nad ďalšou technickou vychytávkou určenou pre matky. Modelka Valeria Garci bola prvá, ktorá cupitala na móle s odsávačkou ukrytou v podprsenke. S prvou bezdrôtovou elektronickou pomôckou svojho druhu, Elvie pump, ktorá zabezpečila výrobcom poriadne prachy. Vypredala sa v rekordne krátkom čase. Toto ho dostalo do kolien. Londýnsky startup Elvie získalo investíciu 37,5 milióna eur, pričom na trhu má dva produkty, jeden z toho je práve táto prijebaná odsávačka mlieka a druhý je Elvie Trainer, tréningová pomôcka na posilňovanie svalov panvového dna. Nestačilo by, keby ženy dojčili decko tak, ako to bolo odjakživa a za účelom posilnenia panvového dna by šukali radostne a s takou chuťou, že by sa im tie svaly sťahovali od radosti samé a miliónové investície by išli radšej na výrobu lacného piva?

„Zas premýšľaš nad sprostosťami. Na to ťa je,“ pohŕdavo povedal jeho ženský algoritmus a schmatol prázdnu šálku od kávy, až ním myklo.

„Čoho sa bojíš? Vieš, aké by to bolo krásne mať syna! Hniješ už na dôchodku, kým ja ešte pracujem a chcú ma, rozumieš, škola ma potrebuje a deti sa tešia, že ich učím!“

„Určiteeeee,“ pritakával Ďuri, nech má žena radosť.

„Zlatý môj, ty si ani nevieš predstaviť, aké to bude pekné, keď budeš užitočný aj v tvojom veku. Máš len tie svoje technické novinky, opravuješ susedom staré haraburdy a netušíš, čo je skutočne dôležité. Tak ja ti poviem, čo ťa čaká...“

Prednáška o prípadoch bezdetných manželstiev, ktoré skončili ako opustené ostrovy, kam nikto nepríde až po dekubity starcov v ústave Strieborná jeseň bežala až do neskorého večera. Medzitým prešli plynule od kávičkovania k večeri a Ďuriho bolela hlava od pretlaku informácií, ktoré neboli technického rázu a tak si ich nevedel zapamätať.

„Čo chceš, aby som urobil?“ spýtal sa unavene, keď už nestíhal absorbovať informačný tok a strašne sa mu chcelo spať.

„Pre začiatok skús opraviť Peťov vynález. Je to stroj času, nesmej sa, veď máš rád technické novinky a ja som to chlapcovi hovorila, že si na ne vysadený. Peťo odporúčal, aby si sa naň pozrel, kým ja budem v škole a ty sa budeš doma sám nudiť, vraj ťa to zabaví a zažiješ také veci, o ktorých si ani nesníval!“

„Chcem už snívať v posteli. Dobre, zajtra sa na to pozriem,“ uzavrel debatu a prestal ju počúvať. Jednoducho, už nevládal. Žena ešte dlho hovorila o tom, ako si oni dvaja budú rozumieť, a že Peťko chápe mužov strach osvojiť si cudzie decko a rád by s tým niečo urobil, ale on počul už len nejasné ženine bla bla bla. Na záver si žena utrela slzy dojatia, že sa konečne rozhodol a Ďuri netušiac, kedy a o čom sa rozhodol, vypil pohárik slivovice pred spaním a byt stíchol.

Na druhý deň odišla žena do práce a on sa tešil, že v byte bude ešte niekoľko hodín príjemné ticho. Vytiahol z igelitovej tašky Peťov stroj času a zasmial sa pri predstave, že by v drevenej skrinke pomaľovanej postavičkami z marveloviek mohlo byť naozaj niečo prevratné. Otočil kľúčikom na skrinke tak, ako mu prikazoval návod na papieriku, priloženom k detskému vynálezu.

Pri výbuchu vyletel do vzduchu nielen papierik, ale aj kúsky Ďuriho existencie a stroj času ho premiestnil z času prítomného do minulého, takže fungoval spoľahlivo. Ďuri existujúci už v minulom čase si uvedomil, že niečo prepočul, čo mu mohlo indikovať, akú čertovinu na neho chlapec prichystal, ale to už bolo jedno. Vždy si želal mať takéhoto vynaliezavého syna. Pre jeho adopciu sa tak rozhodol im memoriam.