Vrátila som sa do hotela, kde bola svadba v plnom prúde. Keďže takmer celý hotel bol obsadený svadobčanmi, veľmi správne som usúdila, že hotelový bazén  bude prázdny. Nevesta sa možno bude utápať /čítaj unášať/ až o polnoci a v bazéne skončia všetci oblečení až nadránom, ako je dobrým zvykom.

 

Správne, bazén bol úplne prázdny. Voda sa zdala byť čistá, až na niektoré zhrdzavené okraje a škáry medzi kachličkami. Čo už, som na Balatone a ešte som sa nekúpala, veď to potom niečím dezinfikujem.

 

Večer prebiehal zvláštne kľudným spôsobom a po ceste na obžerstvo som videla, že čašník s hlavným predmetom v škole  „vyhýbanie sa očnému kontaktu“ /dik Ma3x/ nemal službu. Namiesto neho za barom stáli dve slečny, ktoré by skôr patrili na barovú stoličku s patričnou dĺžkou sukne. Možno sa niektorá z nich volala aj Klára, ale skôr by som ich tipovala na bežné maďarské mená. Po anglicky nevedeli ani slovo, tak sme našu komunikáciu obmedzili na názvy objednávaných nápojov. Nevadí, aspoň ma vnímali. Kávu slečny zvládli, aj keď mi ponúkli len pár druhov: čiernu, čiernu s cukrom atď. K dispozícii bolo aj mlieko, tak  môžete pokračovať v kombinovaní... Moje otázky smerované k iným druhom kávy boli vždy odmietnuté otáčaním hlavy sprava doľava a naopak. Aspoň mi neukázala prostredník. Nakoniec dievča zlaté maďarské urobilo kávu a víťazoslávne ju položila na pult s výrazom „vidíš, aká som šikovná?“. Obdivne som na ňu pozrela a vypýtala si Tullamore. Mala síce menší problém, ale cca po 10 minútach čítania názvov fľašu našla a naliala. Videla som tú fľašu na poličke celkom zreteľne, ale ako tvrdia múdri ľudia, najlepšie sa učí na svojich skúsenostiach a samozrejme aj chybách. Bum, ďalší pohár na bare. Ako posledný som požiadala Aperol. Opäť začalo intenzívne čítanie etikiet na policiach. Iba na chvíľu som sa otočila a v tom mi pristál pohár na stole. To akože zvládla sama? Bez dozoru?  Nie, nezvládla, namiesto Aperolu som dostala Baileys. Naozaj nepochopím, ako sa môže stať, že čítaš slovo Aperol, ale v mozgu sa to premení na Baileys. V každom prípade, v abecede nasledujú po sebe, tak možno preto. Druhá slečna zízala  obdivne celý čas  na svoju kamošku, po maďarskom príkaze jej podala pohár, lyžičku, umyla už tretíkrát barový pult, prihladila si vlásky a čakala, čo sa bude ďalej diať. Skrátka zohratá barová dvojka. Fantázii mužského pokolenia dávam voľnú ruku. Dievčatá by sa im určite páčili. Žiaľ, fotku nemám k dispozícii.  Vzdala som to, vypila som všetko, čo mi naliali a radšej išla spať.

 

Ráno boli svadobčania preč aj so slečnami a hotel bol úplne prázdny. Tak som sa rozhodla, že srandy už bolo dosť a idem domov. Po ceste som sa ešte zastavila v provinčnom mestečku Gyor, že si u Pállfyho na námestí dám dobrý obed. Prišla príjemná pani, bez problémov sme sa dohovorili a už som len čakala a kochala sa. S mojou objednávkou prifrčalo nejaké mladé ucho, asi učeň. Slušne mi podal tanier na stôl. Do riti, ja som nechcela hranolky, ale zemiaky.  Kašlem na to.  V tom opäť prifrčalo ucho, v ruke ďalší tanier. Ucho sa vraj pomýlilo.  Mäso už síce bolo nahryznuté, ale mne to bolo jedno. S pokojom Angličana som mu z rúk vzala môj tanier a podala mu tanier s náhryzkom. No veď ty si poradíš, mladý. Tak aj bolo. Ani o nie 2 minúty letelo ucho na druhý koniec terasy aj s mojou pôvodnou porciou. Radšej nechcem vedieť, akým spôsobom to zakamuflovali.

 

Celkom rada som sa ten deň vracala domov. Zážitky boli a to je hlavné.

 

Ponaučenie: ak cestuješ do rôznych krajín, nauč sa jazyk miestneho kmeňa, inak nemáš nárok nadávať. Ani u nás to na niektorých miestach nemajú turisti o nič ľahšie, ak pravda nájdu odvahu a pricestujú.