Teraz si mnohí poviete "no a čo...? V Benátkach som bol/a už miliónkrát a nikoho tým neotravujem. Je to krásne mesto a hotovo a keď chceš ospevovať Benátky, obráť sa, nech sa páči, na blog o cestovaní a drž pec... ako sa hovorí v relácii o gastronómii. Vždy je ale všetko inak. Aj v tomto prípade. Navštívila som Benátky a... už nikdy viac. Viem, nikdy nehovor nikdy... ale...
Dovolenka Taliansko, tretí deň - pláž rovnaká, siesta, chianti, pizza... super, ale chcelo by to niečo blahodárne na dušu. Blízko sú Benátky, mrkneme tam... Trošku to nedomyslíme, predsa je dosť horúco, ale čože je pre Slováčiska 35 stupňov, veď u nás je 40, a ako dobre to zvládame.
Ideme autom, jasná vec, s tým, že parkoviská v centre budú obsadené aj rátame, veď je víkend, mesto bude isto plné. Máme zaparkované. Síce na okraji Benátok, ale veď lode sú kam len pozrieš, tak hádam lodná MHD funguje. Funguje, čoby nie, tak sa postavíme do nekonečného radu na lístok a tešíme sa na zážitky, ale hlavne na hocijakú tekutinu, okrem vody z kanálov, lebo tá je vraj "nezávadná, ale nie pitná". Nezávadná síce môže byť, ale smrdí ako čerstvo vypitvaný tchor. Hmm, ktovie, čo tieklo z tej fontánky, ku ktorej som sa vrhla na zabudnutom námestí a zvažovala, či to nie je fatamorgána. Nebola, tak som sa z výrazom dieťaťa vidiaceho čokoládu celá namočila. Ešte tvár, ruky, nohy... Zatiaľ nič, nebojte sa, ale som v strehu.
Ale aby som sa vrátila do prístavu. Po chvíľke čakania v rade nás pristavil človek pochybného výzoru a možno aj charakteru, reku že za dobrú cenu do mesta a kratšie a súkromnou lodnou spoločnosťou Pirát s.r.o. Pozrela som na dĺžku radu a v tej chvíli mi bola ukradnutá bezpečnosť najbližších. Nahnala som ich k pirátovi a odporučila silno si vizualizovať, ako vystupujú z lode v centre. Zabralo. Došli sme živí a zdraví, ani Kinedril nebol treba.
Mesto je iste krásne, len ľudia sú pre mesto pohroma. Všade neorganizovane lezú, všetko chcú vidieť a preto im pamiatky aspoň v lete treba zakryť plachtami, že rekonštrukcia. Nevadí. Dáme si kávu v najstaršej kaviarni, akú svet pozná. Vraj je tam problém splašiť voľné miesto. Snáď ju nájdeme a bude niečo voľné. Našli sme ju. Všetky okolité kaviarne boli totálne narvané, len táto jedna bola absolútne prázdna. Priznám sa, strach ma prikvačil, nešla som tam ani ja.
Nevadí, dáme si večeru. Reštaurácií je tu dosť, všetky sú typicky talianske, všetky však mali jedno spoločné. Obsluhujúcich z oblasti Indického oceánu. No a čo, všetci sa máme radi a komu sa chce pracovať, zaslúži si pochvalu a pracovné vízum. Ideme si teda objednať a už v jedálnom lístku ma zarazí veta o 12% couverte k účtu. Čiže, čím viac zješ a zarobíš reštike, tým viac zaplatíš na výpalnom. To znie logicky. Ale veď si objednáme niečo "normálne", nemusí to byť hneď kaviár a teplé toasty. Niečo normálne nás nakoniec vyšlo 92,- € a som si takmer istá, že sme tam mali zarátané účty mojich detí, ich detí a vôbec, všetkých budúcich generácií.
Ešte stále som optimistka a nevadííí... Dáme si kávu a bude dobre. Našli sme voľné miesto v kaviarni na nábreží, kde sme vystúpili. Fajn, aspoň to nebude ďaleko, veď už aj tak je veľa hodín a chceme odísť. Pri otázke čašníka, či budeme aj jesť, zakrútime odmietavo hlavou a od tej chvíe sa k nám začína správať ako neverník pred rozchodom. Absolútna ignorácia. Keby mohol, isto nás opľuje. Ale možno ktorási káva, ktorú sme dostali, mala jeho genetický materiál.
Poďme my už radšej preč z tohto mesta. Ideme sa opýtať k zstávke vodných busov, kedy nám ide niečo naspäť. Pri prvom nám povie blbosť, pri druhom radšej zabuchne okienko. Ani sa jej nečudujem. Určite má naše fotky na nástenke za sebou s výstrahou "pozor, nebezpeční.. použili pokútny spôsob prepravy...ignorovať". Ako len odtiaľto. Nuž, máme navigácie v mobile, pôjdeme peši. Žiadna fungujúca wifi v okolí, ale mňa nedostanú. Mám kúpený roaming, naj balík, môžem aj filmy cez internet kukať. Ako naschvál internet nešiel. Žiadny. V tej chvíli mi bol na riť akýkoľvek balíček od nášho ružového.
Čo ďalej... MHD nás nechce, Pirát s.r.o. vozí ľudí len do mesta, z mesta si poraď sám. Tak skúsime lodný taxík, že koľko stojí, maličkosť, len 80 euroslovenských korún. To je veľa, vymyslíme niečo iné a hlavne nájdeme bankomat. Správne, nevymysleli a nenašli. Padlo teda rozhodnutie lodný taxík, zvlášť po tom, ako začala na jednej z lodí v prístave párty a opití účastníci začali pri mimoriadne hlučnej hudbe nekoordinovane vypadávať z lode. Všetci účastníci expedície museli prevrátiť vrecká a nakoniec sme požadovanú sumu vyskladali. Vďakabohu za starých rodičov, ktorí sem-tam šupnú dieťaťu menšiu sumu na zmrzlinu.
Nakoniec bola plavba taxíkom najkrajší zážitok. Vysvietené budovy a pamiatky stáli za to. Rada na záver. Pri návšteve Benátok počítajte so všetkým. A čo sa stane v Benátkach, ostane v Benátkach, takže pššt...
Ak sa vám predchádzajúce vety zdali negativistické, máte pravdu, to isté povedali po prečítaní účastníci expedície. Sľubujem, že nabudúce sa polepším.
