Nemecký plán počítal s obsadením strategických miest po celom Nórsku. A keďže letmý pohľad na mapu nám napovie, že z Nemecka do Nórska je to ďaleko, tak sa Nemci rozhodli obsadiť aj Dánsko. S tým to bolo jednoduché. Nejakí paragáni zoskočili na letisko v Aalborgu, divízia motorizovanej pechoty prešla cez južnú hranicu a do toho ešte nejakí vojaci vybehli z lodí v kodanskom prístave. Dáni po nich aj chceli strieľať, ale zistilo sa, že odvedenci tvoriaci posádky pobrežných batérií nevedia ovládať delá. Invázia do Dánska sa začal 4:15 a 8:34 Dánsko kapitulovalo. Ale Nórsko bolo trochu tvrdší oriešok.
Krátko po polnoci si loď Pol III hliadkovala v Oslofjorde, keď ju neznáma loď začala oslepovať reflektormi a signalizovať "Zastavte! Nepoužívajte rádio!" Samozrejme, že Pol III hneď rádiom odvysielala varovanie pre ostatné nórske jednotky vo fjorde a pre istotu aj vystrelila signálne rakety. Viac nestihla, lebo útočník - nemecký torpédový čln Albatros, ju rozstrieľal na kusy. Kapitán Pol III sa stal prvou nórskou obeťou vo vojne s Nemeckom.
Nemecké lode zatiaľ pokračovali ďalej hore Oslofjordom. Nórske zákony o neutralite vyžadovali, aby v prípade kontaktu s nepriateľskými loďami, pobrežné batérie vypálili najprv varovný výstrel. Ale nórsky veliteľ prehlásil "buď ma odsúdia alebo povýšia," a začal rovno páliť ostrými.
Nórske pobrežné batérie patrili k najmodernejším na svete. To ale platilo v roku 1890, keď ich navrhli. O 50 rokov neskôr už boli zastarané. Vojnové lode za ten čas stihli zdvojnásobiť svoju rýchlosť. A určite nepohlo ani to, že tu (podobne ako v Dánsku) slúžili nedávno odvedení branci, ktorí kanóny ešte nevedeli poriadne obsluhovať. Ale vedúca nemecká loď Blucher aj tak schytala zopár nepríjemných zásahov z diel. Nórskym esom v rukáve ale bola podvodná torpédová batéria (s rakúsko-uhorskými torpédami). Nóri z nej do Bluchera vypálili dve torpéda, tretie si nechali v zásobe, ak by útok pokračoval. Ale keď sa Blucher potopil, zvyšok nemeckej flotily sa však radšej dal na ústup, takže tretie torpédo nikdy nevystrelili. Aj druhá nemecká loď (Lutzov) to schytala, ale nie až tak vážne.
Nemecký veliteľ aspoň vyslal niekoľko menších lodí, aby vysadili vojakov a obsadili hlavnú základňu nórskeho námorníctva. Ani tento útok neprebiehal úplne hladko, lebo nórske a nemecké mínolovky sa dostali do prestrelky. Severania potopili nemeckú loď R17 a vojaci z nej museli plávať na breh. Tí, čo prežili, pochopiteľne nemali zbrane, lebo s mašinkvérom na pleci sa pláva dosť ťažko. Aj R21 dostala pár zásahov, ale podarilo sa jej vylodiť vojakov predtým, ako nabehla na plytčinu. Celkovo dostali Nemci na breh 60 chlapov.
Medzitým sa miestny veliteľ polície dopočul o nejakých problémoch a vybral sa skontrolovať situáciu na svojom aute. Nemeckí vojaci ho zastavili, dvaja dôstojníci si prisadli k nemu, vystrčili z okna bielu vreckovku a vybrali sa s ním na základňu. Nórski vojaci sa práve chystali na protiútok, keď k nim auto dorazilo. Nemci im oznámili, že im prišli pomôcť a ak Nóri nekapitulujú do 9:00, tak vybombardujú základňu aj priľahlé mestečko. Priznám sa, že nie úplne chápem, ako presne toto malo Nórom pomôcť.
Následne Nemci poprosili, či si môžu zavolať medzimesto, a keď videli, že ich Nóri počúvajú, tak začali prosiť osobu na druhej strane linky, aby ešte chvíľu s tým bombardovaním počkali, lebo tí Nóri sú fasa chalani a vyzerajú, že sa chcú dohodnúť. Miestneho nórskeho veliteľa to tak zblblo, že naozaj kapituloval pred 2 nemeckými čatami.
Medzitým aspoň pobrežné batérie stále kládli odpor a nemecké letectvo a námorníctvo ich usilovne bombardovali. Večer kapitulovali aj tie, ale aspoň získali dosť času, aby kráľ, vláda aj parlament stihli ujsť. Odpor v Oslofjorde aspoň spomalil postup Nemcov o 24 hodín, vďaka čomu kráľovská rodina, vláda aj parlament stihli usjť z Osla.
Ďalším nemeckým cieľom bolo letisko Fornebu. Nemecký plán počítal s leteckým bombardovaním, následne s nalietavaním stíhačiek Bf-110, zoskokom výsadkárov a následne s leteckým prisunutím celého pešieho pluku v dvoch vlnách. Vzhľadom k hmle, sa ale lietadlá s výsadkármi otočili. Keďže pristávať na neobsadenom letisku považovali pešiaci za riskantné, tak sa otočili aj oni. To bol pre stíhačov problém, lebo už nemali palivo na cestu späť. Ich veliteľ preto nariadil, aby postupne pristávali aj na neobsadenom letisku. Piloti a zadní strelci, niektorí z nich vyzbrojení odmontovanými zadnými guľometmi, vytvorili improvizovanú obrannú pozíciu. Nad letisko sa postupne dostávali prepravné lietadlá z druhej vlny pechoty, a keď videli, že na pristávacej ploche parkujú ich stíhačky, považovali letisko za obsadené a začali tam pristávať aj oni.
Nóri mali k dispozícii 3 ťažké a 2 ľahké guľomety. Ich obrana mala ale jednu vážnu chybu. Niekde stratili kľúč od muničáku. Takže, keď minuli vopred pripravenú muníciu, bitka sa skončila. Fornebu bolo v nacistických rukách. Ironicky, aj keď Nemci plánovali toto letisko obsadiť zoskokom, jediný, kto v ten deň nad Oslom skákal, bol britský seržant, ktorého vyslali na prieskumný let a jeho lietadlo dostalo toľko zásahov, až sa rozpadlo vo vzduchu. A jestlipak si myslíte, že to přežil?
Na druhý deň nemecká ad hoc formácia o sile cca 100 chlapov zložená prevažne z výsadkárov a vedená kapitánom Spillerom nasadla do 3 autobusov, jedného nákladiaku a dvoch osobných áut a vybrala sa zajať nórskeho kráľa. Ale kráľkovská garda posilnená o pár dobrovoľníkov, ich odrazila.
Ďalšie miesto, na ktoré Nemci zaútočili, bol Kristiansand na juhu Nórska. Aj tu Nóri odrazili prvý, a dokonca aj druhý nacistický útok. Medzitým nejaký nórsky dôstojník na štábe vydal pre obrancov rozkaz, aby nestrieľali na britské lode. Tento rozkaz bol úplne zbytočný, lebo široko-ďaleko žiadne britské lode neboli. Obrancovia ale z rozkazu vydedukovali, že spojenecké lode sú už na ceste.
Medzitým sa nemecký veliteľ rozhodol zaimprovizovať, veľké krížniky nechal vzadu a vyslal len malé, rýchle S-booty (S znamenná Schnell), aby prenikli nórskou obranou. Poctený veliteľ S-bootov začal signalizovať H-Ch (za mnou). Normálne by to bol nepodstatný detail, ale H vyzeralo skoro ako francúzska trikolóra. A aj napriek tomu, že na Francúzov im nik nezakázal strieľať a Nóri museli vidieť, že člny vyzerajú ako tie šnelbóty, ktoré sa už dvakrát pokúsili vplávať do prístavu, len sa dívali a nerobili nič, až kým nebolo neskoro. Keď už boli Nemci na brehu, nórska posádka im nemohla vzdorovať. Čo bolo smutné, v Kristiansunde sa nachádzali aj dva moderné nórske torpédoborce triedy Sleipnir z roku 1939. Nielenže sa nezapojili do boja, ale ešte sa nechali zajať nacistami, ktorým slúžili až do roku 1945.
Skôr si mohli vziať príklad zo starého torpédoborca Draug z roku 1908. Ten 9. apríla zajal podozrivú nemeckú nákladnú loď Main. Keď kapitán Draugu volal svojmu nadriadenému, čo s ňou má robiť, ten mu povedal, že rozhodnutie necháva na ňom. A potom dodal, že nemôže moc hovoriť, lebo vedľa neho je nemecký dôstojník a on je zajatý. Kapitán Draugu usúdil, že najlepšie, čo môže spraviť, je odplávať aj s Mainom do Británie. Cestou na nich zaútočila Luftwaffe a kapitán Mainu radšej obratom svoju loď potopil. Draug naložil nemeckých a námorníkov a pokračoval v plavbe. Kapitán Draugu prežil vojnu v britských službách a neskôr vstúpil Etiópskeho cisárskeho námorníctva.
Ďalší nemcký cieľ bol Bergen. Miestny veliteľ sa stihol dopočuť o útoku na Oslo a o pol jednej ráno vydal rozkaz položiť námorné míny. Lepšie neskoro ako nikdy, len škoda, že na aktiváciu rozbušky bolo treba, aby bola mína istý čas v morskej vode. Tiež nariadil pripraviť torpédovú batériu, ktorej veliteľ oznámil, že na jej prípravu bude potrebovať 12 hodín. Do toho miestna protivzdušná obrana požiadala, či môže kvôli zatemneniu vypnúť elektriku v Bergene. Asi každý normálny veliteľ by bez váhania súhlasil, problém ale bol, že na tú istú rozvodnú sieť boli pripojené aj pobrežné batérie, vrátane vybavenia ako reflektory alebo žeriavy. A delostrelci neboli práve nadšení, keď zistili, že 140kilové projektily musia premiestniť z muničáku a nabiť do diel ručne.
Takisto bol vydaný rozkaz, aby tri torpédové člny vyrazili a pripravili sa na boj s nepriateľom. Z nich vyrazil presne 1 (slovom jeden), lebo aj napriek tomu, že nórska vláda mala dosť informácií o nemeckých lodiach plaviacich sa "niekam", nikomu nenapadlo zrušiť priepustky nórskym námorníkom, ktorí potom na lodiach chýbali. Osamotený nórsky čln síce zvládol vypáliť torpéda na nemecké vojnové lode, keď plávali okolo, ale nielenže nič netrafil, ale ešte ho aj začali naháňať nemecké S-booty a mal veľké šťastie, že sa mu podarilo ujsť a stratiť sa v tme.
Útok na Bergen viedli krížniky Koln a Koingsberg. Nemci sa rozhodli použiť vojnovú lesť - Kolín sa vydával za HMS Cairo a Kráľovec za HMS Calcutta. Ruse de guerre ale Nemcom tak úplne nevyšla. Keď nórska hliadková loď požadovala od Nemcov identifikáciu, niekde sa stala chyba a namiesto HMS Cairo prečítala Sei ruhig (buď kľudný). Nórsky čln kľudný rozhodne nebol a začala sa bitka. Nóri síce poškodili Konigsberg, ale to bolo všetko. O 8:00 Bergen padol. Nemecký veliteľ to skomentoval, že ich úspech bol na 95 % o šťastí.
Špeciálne ale Nemcom v Bergene šťastie dlho nevydržalo. Nórske míny sa konečne aktivovali a potopili nemeckú transportnú loď Sao Paolo. Nemci nemali v Bergene mínolovky a tak počas odmínovania museli improvizovať. Trawler Cremon aj Schiff 9 boli relatívne úspešné, keď každá z nich zneškodnila minimálne 1 námornú mínu. Miernym problémom bolo, že v oboch prípadoch bola spolu s mínou zneškodnená aj loď. Schiffu 18 sa potom náhodou pokazil kotol a Nemci museli s odmínovaním načas prestať. A o náletoch Fleet Air Arm na bergenský prístav si prečítame nabudúce.
Ďalší bol útok na Trondheim vedený Admirálom Hipperom. To bola loď, nie človek. Podobne ako v Bergene, aj v Trondheime vydali rozkaz položiť míny. Problém ale bol, že Nóri nemali vhodné míny. Aj tu Nemci predstierali, že sú britskí spojenci. Nóri sa síce nenechali zmiasť, ale pobrežným batériám trvalo tak dlho pripraviť sa k paľbe, že Hipper bol mimo dostrel. Jedna nórska pevnosť sa pokúsila nájsť zvyšné lode reflektorom, ale Hipper ju oslepil svojimi svetlometmi, ďalšej pevnosti nefungovali reflektory, lebo sa prerušilo elektrické vedenie... Jedno nórske delo ani nevystrelilo, lebo malo čakať na povel a ten povel nikdy neprišiel, lebo bol pokazený telefón. Okolo obeda bol aj Trondheim v nemeckých rukách. Nóri sa pokúsili aspoň sabotovať delá, ale Nemci ich dali veľmi rýchlo do poriadku a keď o dva dni do prístavu vplávali 2 britské torpédoborce triedy I, nečakalo ich priateľské privítanie.
Aby som to zhrnul, prakticky všade sa Nemcom podarilo dosiahnuť svoj cieľ. Aj napriek tomu, že v minulom článku som písal o tom, že Nóri mali dosť náznakov, že sa niečo chystá, ignorovali ich, až kým nebolo neskoro. Mobilizácia nebola vyhlásená, takže na mnohých miestach nebolo dosť vojakov na podniknutie rozhodných protiútokov. Väčšina nórskeho námorníctva nemala jasné rozkazy, čo robiť v prípade invázie. Velitelia lodí a pobrežných batérií sa snažili kokntaktovať svojich nadriadených, aby zistili, čo majú robiť, čím zbytočne strácali čas. Inde prišli o moment prekvapenia tým, že v zmysle Zákona o neutralite najskôr strieľali varovné výstrely. Míny neboli položené prakticky nikde. Ak píšem, že Briti položili mínové polia v rámci operácie Wilfred, tak tieto mínové polia boli falošné.
