Niekoľko storočí patrili duely v Európe k bežnému životu nielen vyšších vrstiev. Koncom devätnásteho storočia však postupne začali dobré zvyky upadať. Niekedy v tomto období sa zároveň začali ženy silnejšie prihlasovať o svoje práva. Dovtedy vždy v prípade ohrozenia cti ženy, si dotyčná vybrala svojho šampióna, ktorý duel vybojoval za ňu. Princezná Pauline Metternichová však rozhodne nepôsobila ako krehká kvetinka (teda, výzorovo možno aj hej).
Zdroj Wiki
Všetci ju poznali ako neprehliadnuteľnú influencerku, ktorá sa zapájala do spoločenského života v Paríži a súčasne aj vo Viedni. Dámy napodobňovali jej štýl obliekania, tie najodvážnejšie aj líčenia. Pauline totiž preferovala výrazný make up, ktorý v tých časoch patril výhradne ženám ľahších mravov. Parížske noviny o jej outfite napísali:
“Ukázala sa v modeli tak šibalskom, drzom a provokatívnom, že by si ho žiadna iná žena neodvážila obliecť ako prvá, ale od dnes ho budú chcieť nosiť všetky.”
Okrem toho, a to bolo vtedy neslýchané, fajčila na verejnosti cigary. Navyše mala podrezaný jazyk a nenechala si nikým skákať po hlave. Ani svojim manželom, Richardom Metternichom, ktorý bol zároveň aj jej strýkom. Jeho kolega o princeznej napísal:
“Fajčí, pije, nadáva, je vyzývavá. A to nespomínam akými hrubými historkami oblažuje spoločnosť.”
Pauline si z toho nič nerobila. Naopak, dokázala čiastočne do úzadia vytlačiť princeznú a neskôr cisárovnú Sissi. Totižto, kým Sissi sa venovala dobročinnosti potichu, Pauline organizovala obrovské slávnosti, výťažok z ktorých odovzdávala na dobročinnosť. Jednou z nich mala byť aj výstava Viedenskej hudobnej a divadelnej spoločnosti v roku 1892.
“Píšte si, ako výzdobu chcem červené kamélie,” diktuje princezná Metternichová prípravnému výboru.
“Ja by som preferovala žlté hyacinty,” oponuje jej grófka Anastázia Kielmannsegg.
“Ja to tu organizujem a chcem kamélie! Koniec koncov som čestná prezidentka hudobnej a divatelnej spoločnosti.”
“Moja drahá, ČESTNÁ prezidentka, ja som jediná skutočná prezidentka našej hudobnej a divadelnej spoločnosti. Bude to po mojom, nejaká s prepáčením, stará harpia mi tu nebude rozkazovať” nedá sa Anastázia.
“Požadujem satisfakciu, moja drahá! Vyberte si zbraň a stretneme sa napoludnie v ruinách kláštora rádu bosých Karmelitánov,” rozohnila sa Pauline.
Zdroj Traja mušketieri 1993
“Prijímam, moja drahá. Navrhujem kordíky. Len detail, ruiny Carmes-Deschaux sú v Paríži. A rovnako ako tu, aj tam sú duely troška nelegálne.”
“Máte pravdu, moja drahá, čo keby sme si urobili výlet do Lichtenštajnska, počula som, že Vaduz je v auguste nádherný.”
“Dohodnuté. A čo teda urobíme s tými kvetmi, moja drahá?”
“A nie je to jedno? Obe dobre vieme, že tu ide o to, moja drahá, že sa ma snažíte vytlačiť z môjho spoločenského postavenia,” usmiala sa Pauline.
Pretože ženy zvyknú nad duelmi rozmýšľať o čosi viac ako muži, dohodli sa, že nebudú bojovať na smrť. O víťazstve rozhodne prvá preliata krv. Aby mali istotu, že si neublížia vážnejšie, tak požiadali barónku Lubinskú, vyštudovanú lekárku, aby im robila rozhodcu a zároveň lekára. Dámy sa podľa dohody dostavili do Vaduzu. Duelantky v duchu emancipácie si za sekundantky zvolili ďalšie ženy. Princezná princeznú a grófka grófku.
Všetkých päť žien sa postaví oproti sebe. Anastázia a Pauline tasia kordíky.
Sekundantky stoja za nimi. Služobníctvo z rozšírenými očami sleduje zápas z bezpečnej vzdialenosti. Barónka Lubinská ich však brzdí:
“Dámy, mám jeden kontroverzný návrh. Predpokladám, že sa nechcete navzájom zmrzačiť, však?”
“Jasné, že nie, ide o princíp!” zvolá Pauline.
“Totiž, najnovšie poznatky z odboru medicíny hovoria, že ak sa do rany dostanú drobné nečistoty, napríklad vlákna z odevu, môže sa rana zapáliť a zanechať nepeknú jazvu. To by ste zrejme nechceli.”
“To by sme veru nechceli,” prikyvuje Anastázia.
“Riešenie je jednoduché, keď nebudete mať na sebe počas súboja odev, ktorý by mohol prípadnú ranu znečistiť, tak žiadne komplikácie nehrozia.”
“Tak na čo čakáme?” rozopína si Pauline živôtik. Jej mužskí službníci zalapajú po dychu a vypliešťajú oči.
“Počkať, počkať! Treba zachovať dobré mravy! Vy, chlapi, okamžite padajte tam za roh a neopovažujte sa priblížiť, ani keby sa čo dialo,” velí lekárka.
Dámy postupne odhadzujú jednotlivé vrstvy oblečenia. Nakoniec k nim pristúpia sekundantky a rozväzujú im korzety. Šľachtičné sú od pása vyššie nahé. Je síce august, ale skoro ráno, takže ich bradavky protestujú.
“Zopakujme si to dámy. Tri kolá, do prvej krvi. Môžeme?” obráti sa barónka na grófku.
“Môžeme.”
“Môžeme?” rovnaká otázka na princeznú.
“En Garde,” pozdvihne kordík Pauline.
Čepele sa so zvučným zacvendžaním zrazia. Nespútané prednosti dotyčných dám sa pohupujú do rytmu. Ani jedna z nich nešermuje prvýkrát. Obe majú bratov a čo to od nich pochytili. Prima, sekunda, tercia, kvarta. Výpad, kryt, protivýpad. Napriek snahe oboch bojovníčok ukončuje arbiterka prvé kolo bez zásahu. Dámam sa na čelách perlia kropaje potu. Hrudníky sa im dvíhajú v rýchlom tempe. Po prestávke pokračujú. Druhé kolo taktiež končí nerozhodne.
Umelecké stvárnenie duelu, zdroj
Až v treťom kole sa grófke podarí zásah. Škrabne princeznú špičkou čepele na koreni nosa. Grófku samotnú jej úspech vystraší. Zľakne sa, že Metternichovú vážne zranila. Okamžite zamrzne a skloní zbraň k zemi. Pauline však škrabanec neodradí. Využije súperkino zaváhanie a víťazoslávne jej prebodne biceps. Anastázia skríkne od bolesti. Spoza rohu sa ozvú rozrušené mužské hlasy a dupot nôh.
“Čo som vám do psej matere rozkázala!” vybehne grófka Lubinská oproti vystrašeným chlapom. Máva slnečníkom ako kordom. “Zostaňte tam, vám hovorím!”
Potom ako zachránila česť oboch dám sa mohla venovať ich zraneniam. Z rany na nose vytieklo len pár kvapiek krvi, stačilo ich utrieť. Prepichnutý sval bolo treba obviazať.
“A kto teda vyhral? Ja som ju trafila prvá.”
“Ale to bolo len škrabnutie! Moja rana bola o dosť lepšia!”
“A nie je to jedno dámy? Ak musím rozhodnúť, tak vzhľadom na to, že zásahy nasledovali bezprostredne po sebe a druhý bol oveľa lepší, tak by zvíťazila princezná. Ale o to predsa nejde. Teraz sa udobríte, objímete a na znak zmierenia pobozkáte.”
Poslúchli ju. Myslím, že ten koniec som videl v jednom dokumentárnom filme. Teda kamarát vravel...
Menej umelecké stvárnenie duelu, zdroj rovnaký ako úvodná fotka
