“I will show you terror in a handful of dust” – Sandman

 

Sny.

Sú to zážitky obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov, obrazov, myšlienok, emócií a pocitov, ktoré sa zvyčajne mimovoľne objavujú v mysli počas určitých fáz spánku.

 

Sny majú svoj zmysel. Niekedy nám je síce na míle vzdialený, ale aj napriek tomu ich vnímame aj po prebudení, kedy emócie zo snov pretrvávajú, pričom obsah snov sa z mysle vytratí - aj keď si vravíme “toto bolo skvelé, to si musím zapamätať!” - ako tá pomyselná hrsť prachu, ktorá pretečie pomedzi prsty. Snívame, aj keď bdieme. Snívame, že zbohatneme, že vyzdravieme, že nájdeme šťastie, lásku. Keď vidíme na ulici krásne dievča, snívame ako asi vyzerá nahá a zároveň snívame, že je zaočkovaná a nevolila Kotlebu. My ľudia radi snívame a radi do snov unikáme pred realitou našich dní.

 

Sny bývajú rôzne. Reálne, fantastické, či úplne absurdné. V jednej chvíli kráčame po parku, v ktorom sme boli už azda milión krát so psom, ale tu zrazu sa pred nami otvára svet nevídaných možností, kde lietame na drakovi, šoférujeme šialene rýchle auto, či skáčeme z bytovky z ôsmeho poschodia, alebo z nekonečne dlhých schodov, pretože prečo nie? A nakoniec nás naháňa tyranosaurus okolo basketbalového ihriska základnej školy, ktorú sme navštevovali v mladosti. Zobudíme sa na to, že pri posteli stojí temná postava, obleje nás studený pot a cítime chlad v oblasti hrude, prebudíme sa z nočnej mory, do spánkovej paralýzy, postava však stále stojí na svojom mieste, nehýbe sa a my premýšľame, čo od nás vlastne chce, načo sa prebudíme znova. Spotení, preľaknutí, vystrašený zaspávame, lebo však je len pol tretej ráno.

 

Bojíme sa ísť spať, keď nás sny prenasledujú. Alebo dokonca nemôžeme spať vôbec a tak snívame počas celého dňa, zatiaľ čo ani nespíme, ale ani nebdieme.

 

Predstavte si, že sa ocitnete uprostred súťaže, vzhľadom ako American Ninja a osvetlením, ako Milionár, kde vaša polovička musí prejaviť svoju lásku tým, že vám dá všetky svoje peniaze, ktoré má práve na účte. Vaša frajerka, žena, milenka, životná partnerka pristúpi k plastovej stene, z ktorej čnie displej a číselník. Opatrne vloží kartu do otvoru v plexiskle a na displeji zasvieti suma. Treba mať na pamäti, že nezáleží na tom koľko je na účte, ale koľko peňazí vyberie! “Cez tisíc eur! YES!” ruka v päsť, ohnutý lakeť smeruje k zemi a mierny podrep. Toto gesto je nutnosť pre vykreslenie situácie. Vyberie všetky peniaze a vhodí ich do plexisklového akvárka, v ktorom stojíte. V tom - ako v tých amerických súťažiach - sa v akvárku spustí šialený víchor a peniaze začnú lietať všade naokolo a vy musíte čo najviac z nich pochytať rukami. Tu je nutné spomenúť, že vaša družka, láska, svetlo vášho života, vybrala všetky peniaze. To znamená do posledného centu. A vzduchom lietajú bankovky, väčšej, aj menšej hodnoty a mince. Už nie je primárnym cieľom nachytať čo najviac peňazí, reprezentujúc vašu lásku a obetavosť voči žene, ktorá stojí za plexisklom, teraz je dôležité prežiť! Z pohľadu tretej osoby, ktorej očami sa pozeráte na tento výjav sa začnete tak strašne rehotať, ako týpek za plexisklom trpí zakaždým, keď ho nejaká minca trafí… až sa so smiechom zobudíte tesne pred budíkom.

 

Deň začal krásne, s úsmevom.

6:00 zvoní budík.

6:08 nejaký kokot and vami zapne žmýkanie na práčke, ktoré sa nesie celou bytovkou.

Pekný deň skončil. Ale sny, tie pretrvajú.

Snívajme.