„Ste to, čo jete", povedal kedysi nejaký gastronomický Coelho počas jedenia duseného tyrkysového comic sansu s kolienkami. Podľa mňa je to blbosť, lebo jednak fakt neviem o tom, že by som niekedy zjedol čo i len jedného blogera a dvojak minule som jedol francúzske zemiaky a stále viem z francúzskych slov iba oui, croissant a žalúzia.

 

 

Ktovie ale, čo jedia také redaktorky z webičincov, resp. čo im prisypávajú do kŕmnej zmesi. Najmä tým z môjho čoraz obľúbenejšieho žena.atlas.sk, keďže tam čo článok, to klenot. Najmä články o jedle. Pri článkoch o sexe sa dajú nejaké tie halušky ešte ako tak tolerovať, keďže je možné, že buchty, čo ich píšu, ešte v živote sex nemali a keď bude mať ľudstvo šťastie, tak ani nikdy mať nebudú, ale jesť sa musí, takže sa nemôžeme vyhovoriť na to, že píšeme o tom, čo nepoznáme. V každom prípade nový lajfstajlový článok Spoznajte single chlapa podľa jeho stravy je naozaj perfektný už len svojím titulkom, keďže ten presne popisuje, o čom tento literárny útvar.... vôbec nie je. Pravdupovediac, ja vlastne vôbec neviem, o čom je, ale pri čítaní som sa zabavil snáď ešte lepšie, než Golonka na Senzuse.

 

 

Autorka s menom Denisa sa zrejme snažila nájsť koreláciu medzi existenciou penisu v rozkroku, rodinným stavom a životosprávou, čo sa jej síce nepodarilo, no zato sa jej podarilo vyvodiť závery, aké by nevymyslel snáď ani Dan Brown po návšteve ópiového baru.

 

 

"Keď je muž sám a nemusí sa o nikoho starať iba o seba, pravdepodobne nebude chcieť zbytočne venovať čas príprave zložitých pokrmov, bez ohľadu na to, ako veľmi po nich túži. Namiesto toho si uvarí niečo rýchle, ľahké a polomrazené."

 

 

Presne tak, ja mám polomrazené jedlá úplne najradšej. Nie je nič lepšie, než napríklad rybie prsty zvrchu spálené a zvnútra ešte zmrznuté, kde horkastá chuť pripálenej strúhanky jemne kontrastuje so zamatovým buketom chladného rybieho separátu. A ako dezert obľúbená pochúťka – vyprážané calippo. Nie, fakt, čo u doktora Bukovského znamená „polomrazené"? Vie to niekto?

 

 

"Kým ženy mávajú obyčajne raňajky sladké, muži chcú niečo živočíšne a nutrične husté. Chlapi sú radi, keď si v chladničke nájdu vajcia, šunku, syr a urobia si omeletu. S bielkovinami sa im lepšie vstáva, majú pocit sýtosti a sú spokojní aj celé dopoludnie."

 

 

Tak v tomto prípade sa Denisa nemýli, aj ja sa poteším, keď si nájdem v chladničke vajcia, šunku a syr, najmä vtedy, keď som tam ešte chvíľu predtým žiadnu z týchto potravín nemal a na nákupe som nebol. A je tiež pravda, že omeleta na raňajky je vďaka tukom a bielkovinám oveľa lepšia voľba, než škrobovitá activia, teraz s ešte vyváženejším podielom stabilizátorov, konzervantov a emulgátorov a Bebe dobré ráno z lisovaných pilín a cukru. Aby som toto vedel ale fakt nemusím byť osamelým škandinávskym lovcom morských krabov alebo absolventom FTVŠ v študijnom odbore „výživa". Takže všetko by bolo oukej, keby to Denisa nezabila týmto:

 

 

"Ak je muž trochu viac na sladké, po omelete si dá ešte biely jogurt, do ktorého nakrája banán. Žiadne ďalšie prísady, dokonca ho zje aj bez medu. Nepotrebuje ho, veď mlieko aj jogurt sú prirodzene sladké."

 

 

Je veľa vecí, ktoré som vo svojom živote ešte nevidel. Napríklad som nikdy nevidel súložiť leňochody. V podstate si to neviem ani predstaviť, no som si celkom istý, že niečo také robia. Tým chcem povedať, že aj keď som niečo nevidel, neznamená to, že to neexistuje. Okrem chlapa, ktorý raňajkuje jogurt, do ktorého si nakrájal banán. Toto fakt nie. Že fakt existuje heterosexuálna osoba mužského pohlavia, ktorá niečo také niekedy spravila, ma nepresvedčia ani polygrafom potvrdené, notársky overené svedecké výpovede troch dôveryhodných osôb, video nakrútené termovíziou a lekárska správa z vivisekcie daného jedinca. Nie, to fakt skôr uverím, že Procházka sa stane prezidentom.

 

Ďalej sa dočítame, že single chlapi sú také lenivé prasce so zničenými chuťovými pohárikmi, že vedia jogurt skonzumovať aj úplne že bez medu. So hardcore! (vyslovujte „säu haokoa" a myslite pritom na iluzionistku). Teda bolo by to so hardcore, keby mlieko a jogurty neboli prirodzene sladké. Ja som zjedol za svoj život asi tak tri jogurty a raz omylom vypil deci mlieka, ale veľmi sladké sa mi nezdali. Lenže ako vieme, mlieko a mliečne výrobky obsahujú laktózu a laktóza je mliečny cukor a cukor rovná sa sladké, takže logic'd! Ale potom sa to trochu komplikuje:

 

 

"Muži milujú občerstvenia. Niet nič lepšie, ako si medzi jedlami ešte niečo zajesť..."

 

 

Z tohto ma trochu rozbolel modzok. Ako môžem jesť jedlo medzi jedlami? Resp. ako zistím, že jedlo, ktoré teraz jem je medzijedlo alebo naopak je to jedno z dvoch jedál, medzi ktorými je priestor na ďalšie? Ale občerstvenia je fasa slovo...

 

 

"Chlapi potrebujú veľký obed. Slobodní chlapi si dajú dokonca aj dupľu. Potrebujú niečo výdatné, trochu sa pred kolegami v kantíne ukázať, čo všetko sa do nich vprace. Najradšej majú mäso s prílohou, obyčajne s americkými zemiakmi, ktoré sa ženám nechce pripravovať, keď ich o to partner požiada. Faktom je, že slobodný chlap žije len na steaku a amerických zemiakoch! Občas aj na donesenej pizzi."

 

 

Ukazovať, koľko viem na obed zožrať samozrejme patrí k pravidelným kratochvíľam obedňajších prestávok v motrokárni. To sa tak na začiatku mesiaca zoberie celá obálka gastráčov, hodí sa tete v kantíne do ksichtu a povie sa „Za toto šecko nám naložte gordony a smažáky!* A k tomu americké zemáky, tej mojej čúze doma sa ich vóbec nechce robiť!". Potom sa začne jesť a ten, čo skončí ako prvý, je vyvesený na nástenke v kuchynke nad automatom na vodu. A ten, čo je posledný, poskytuje gastráče do ďalšieho kola.

 

*V prípade, že obedujete v Preste alebo inej pobočke Medusa Group, tak dostanete v tejto hodnote asi štyri.

 

 

"Predstavte si, že aj muži radi nakupujú, ale iba jedlo a rozhodne po práci, aby si zaobstarali dobroty na večeru. V ich nákupnom košíku by ste našli vykostené rebrá a..."

 

 

...wait, what?! Vykostené rebrá? Mne je jasné, že taká Denisa videla rebierka akurát tak z rýchlika na dekanský štátnicový termín na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Lucie Kollárovej v Sabinove, ale mohla sa aspoň zamyslieť, že čo tie rebrá vlastne sú. Ale bude to ešte lepšie:

 

 

"Medzi jedlá, ktoré by ste u slobodného muža darmo hľadali (ak nie je vrcholový športovec) sú ovsené vločky, sušené ovocie a čokoládu. Ak vás chlap pozval do bytu na spoločne strávený večer a objavíte niekde zašitú sladkú tyčinku, zaslúži si facku, pretože nie ste jediná, ktorá s ním zdieľa byt a posteľ."

 

 

Tak záver v štýle Osudovej príťažlivosti by ste asi nečakali, čo? Snáď vám z toho nezabehol nakrájaný banán alebo ste si neporezali paprču pri vykosťovaní rebier. Fakt netuším, akým myšlienkovým konštruktom sa dá od čokoládovej tyčinky previbrovať až k nevere a fackaniu, v každom prípade už viete, že tú margotku od mamy máte radšej schovať medzi ukradnuté použité nohavičky, zbierku nemeckého fekálneho porna, rozsudku o výživnom na maloletého a iné vaše temné tajomstvá. Lebo nikdy neviete, kedy sa vám podarí zbaliť takúto pridrbanú Denisu.

 

 

Snáď ste sa pobavili tak, ako ja a dobrú chuť k obedu. Ja naň nejdem, lebo som minule prehral v táckarňovom hodokvase o štvrťku černohora a štyri americké zemiaky a nemám gastráče. Fak!

 

 

pic via