Nie som veľmi dobrý na diskusie, tak tu skúsim zhrnúť, prečo som čítal knihy o Osvienčime naraz. Pôvodne to samozrejme nebolo v úmysle, keďže som si bol vedomý ťažkej témy. Nakoniec to tak nejak prirodzene vyplynulo z čítania, keďže som bol viac a viac zvedavejší na inú skúsenosť z tohto toxického prostredia. A dostal som pomerne ucelený pohľad. Po tejto skúsensoti som túto tému odsunul na neurčito.

Tak poďme na ľahšiu tému. Nasledujúce dve knihy s pivnou tematikou, sa témou aj dobou trochu prekrývajú. Historie pivní lahve je miestami veľmi odborná, plná štatistík, ťažšie sa číta, avšak je to múdre čítanie. Veľa faktov, svedectiev o prebiehajúcom konkurenčnom boji, o tom ako ťažko sa presadzovali pivné fľašky a oveľa viac.

V anotácii ku knihe Paměti sládka autorov Barac František, Tille Rudolf sa píše: „Sbírka autentických záznamů z deníku houževnatého světoběžníka, zaníceného sokola a především uznávaného pivovarnického odborníka Rudolfa Tilleho (1892–1998). Člověka, který se v životě nebál riskovat a jemuž osud připravil neobyčejně pestrou životní dráhu. Kniha nabízí dechberoucí exkurz do tajů pivovarnictví, ale spolu s ním i desítky téměř neuvěřitelných, a přesto skutečných příběhů hrabalovského ražení, situovaných na pozadí evropských dějin.“

Veľmi dobré čítanie aj pre nepivných ľudí, je to také svedectvo doby, nielen pivnej histórie. Môžu sa vám, teda mne, nepáčiť niektoré postoje a názory pána Tilleho, fakt je však ten, že sa zapísal veľkými písmenami do pivnej histórie. A keďže pán žil v čase o ktorom píše prvá pivná kniha, pekne to zapadlo do seba.

Filip Vrána Pivní Brno. V anotácii k tejto knihe sú samé lákavé veci, ako že sa čitateľ dozvie nevídané fakty o pivnom Brne, historickú prechádzku Brnom a podobne. To, že sa kniha čítala sama je pravda. Niektoré, no dobre, väčšinu faktov som nevedel. Mrzí ma, že niektorým témam autor nevenuje toľko pozornosti ako iným. Napríklad fenomén „kraftových hospod“, alebo pivovarov je poňatý dosť povrchne. Dokonca niektoré, ktoré poznám a keď som v Brne aj navštevujem, spomenuté nie sú. Ďalšia vec je, že som si nie úplne istý, kto je cieľová skupina tejto knihy. Jazyk knihy je zrozumiteľný, naozaj sa dobre číta aj mi pri nej vysmädlo. Čakal som však trochu viac informácií a nie len výpočet (asi) všetkých pre autora zaujímavých krčiem, bez nejakého bližšieho popisu. Ja viem, frflem, ale to len tak v dobrom.

Po dlhšom čase som opäť vrátil k Severnej Kórei. Knihu Pchjongjangská akvária od Čchol-hwan Kang, Pierre Rigoulota som zháňal pomerne dlho, hneď ako som dočítal knihu „Rebel a kráľovstvo: Skutočný príbeh o pokuse zvrhnúť severokórejský režim.“ Bola však beznádejne vypredaná. Až raz zaťukal knihobot na môj mail a ponúkol mi ju. Anotácia vraví: „Kniha Pchjongjangská akvária je prvním osobním a literárně zpracovaným svědectvím o životě v Severní Koreji, které bylo na Západě publikováno, a nepokrytě ukazuje absurdní a vylhané kulisy této poslední bašty stalinismu. Její autor sugestivně vypráví vlastní životní příběh od návratu rodiny z japonské emigrace v polovině šedesátých let, několikaletého pobytu v prominentní pchjongjangské čtvrti přes desetileté uvěznění celé rodiny v koncentračním táboře Jodok, až k propuštění a úspěšnému útěku přes Čínu do Jižní Koreje. Kniha Pchjongjangská akvária byla již přeložena do mnoha jazyků a vzbudila nebývalý ohlas.“ Veľmi sugestívná, temná, hrôzu vzbudzujúca kniha. Plná absurdít, týrania, utrpenia. Kniha je veľmi dobre napísaná, dobre sa číta.

 

Tvrtko Vujity je maďarský spisovatel z chorvátksymi koreňmi. Bol vojnový reportér, má veľa ocenení, vrátane Pulitzerovej ceny. Píše knihy z veľmi citlivou témou. Jeho prvá kniha sa volala „Videl som peklo“, v ktorej ukázal koľko utrpenia je na zemi. Odvtedy tych „pekelných“ knih vyšlo viac. Keď mi knihu „(Ne)obmedzený diktátor“ ponúkol knihobot, či niekto taký, tak som si ju vybral, keďže autoritatívne režimy ma zaujímajú. Žiaľ neprečítal som si anotáciu: „Povedz mi, prečo vlastne stále píšeš o smutných a bolestných veciach?“ - „Píšem o tom, čo vidím, - odvetil som, no zamyslel som sa nad tým. Pravdaže, človek by najradšej písal o zázrakoch, splnených želaniach, šťastí, spravodlivosti a o blahobyte. Namiesto toho je nútený kľučkovať medzi dramatickými témami modernej civilizácie, na polceste medzi utajenou skazenosťou, núdzou, bezmocnosťou a medzi ľudskou podlosťou a bezohľadnosťou...“ Autor. Kniha je to veľmi sugestívna, plná bolesti, osobných tragédií, lenže toho Turkménska tam bolo žalostne málo. Ak chcete vedieť viac o Turkmenbašim, tu sa to nedozviete. Ak chcete čítať o reálnom ľudskom utrpení, prípadne pomoci slabším, je to vaša kniha. Nevylučujem, že sa poobzerám po iných knihách, nebude to však v dohľadnej dobe.

Marton Tomáš - Král Beznaděje. Táto kniha ma zaujala názvom. Aj anotácia bola super: „Všechno zavinil. To on se stal zkázou pro celé království. Zůstala v něm jen smrt a hniloba. Hroby v Necropolis pod hradem jsou plné mrtvých. A to vše, protože upsal duši démonovi. Snad jedině, že by se našel blázen nebo naivní dobrodruh, který by dokázal kletbu zlomit. Tomu už ale nevěří. Nevěří v nic dobrého. Však je Král Beznaděje.“ Tak som si ju kúpil. Príbeh je klasický, mladý nádejný hrdina príde oslobodiť kráľovstvo od zmaru. Podarí sa mu to? To zistite, až ju dočítate. Mne sa kniha páčila, nakoľko v nej bolo dosť skvelých zvratov, je dostatočne pochmúrna, miestami mystická, príbeh je veľmi dobre vystavaný. Rozhodne ju odporúčam.

 

Vymazlené vraždy: Důkaz proti Lásce od spisovateľa Milan Skála je v poradí druhou s témou dokonalých vrážd. V anotácii sa okrem iného píše: „Uprostřed radotínského lesa se nachází zastřelený muž v kontejneru zamčeném zevnitř. Pistole uvnitř není. Na druhém konci Prahy hospodská rvačka končí smrtí. Stejkový nůž prorazil spánkovou kost. V Liberci došlo k otravě extrémní dávkou upravené viagry. Vzal si ji a čekal, že přijde láska, ale přišla smrt.“ Kniha je vlastne taká logická hádanka. Pozorný čitateľ pomerne rýchlo odhadne vraha prvej vraždy, to však vôbec nevadí, nakoľko kniha je napínavá až do konca a príbeh sa krúti, nastávajú zvraty, súvislosti a pointa sa odhalí až ku koncu knihy. Veľmi dobre napísané, silno odporúčam.

Toľko na dnes. Bude niekedy aj pokračovanie. Asi.