“Liberation Day” bol deň, kedy drvivá väčšina investorov bola oslobodená od svojich ziskov. Je to o to viac šokujúce, že nikto neočakával tak hlúpe a vysoké clá. Dokonca sa pár dní pred oznámením trhy vyštverali jemne nahor v optimistickej nálade, že možno, naozaj len možno, budú tie clá umiernené a cielené. Tento sentiment opadol a reality check ukázal všetkým, že ten človek, ktorý to celé riadi, nie je príčetný.
Inak povedané, za posledných niekoľko týždňov sa moje portfólio z kumulatívneho zisku cez 30% prepadlo na stratu okolo 15%. Investičné rady odo mňa nebrať. Nie že by som nejaké rozdával, nerozdávam žiadne rady, toto sú len moje myšlienky.
Ale aspoň tie tučniaky na Antarktíde zaplatia svoj podiel!
Na čo clá slúžia
Clo je forma dane, ktorej žiadaným účelom je ochrana domáceho trhu. Clá vedia krajiny a vyššie celky uvaliť na import, ale aj na export - import v tom prípade ak niektoré krajiny vyrábajú tovar ktorý vyrábame aj my, ale tie krajiny ho vyrábajú za veľmi nízke ceny a naši výrobcovia im nevedia konkurovať. V tom prípade môže vstúpiť dovozné clo, ale je tu veľké riziko, že miesto toho aby boli domáci producenti chránení, túto možnosť využijú na uzavretie kartelovej dohody a tiež nastavia svoje ceny do takej výšky, že domáci spotrebiteľ aj tak nakúpi tovar s extra clom. Končenú záťaž nesie spotrebiteľ.
Príkladom v USA boli clá na zahraničné motorky nad určitý objem motora keďže Harley Davidson miesto snahy inovovať lobovali kongres a prezidenta Reagana. Honda a ďalší výrobcovia ako reakciu na clá vyrobili ešte lepšie motorky v objemovom limite a dokonca aj prvé sériové motorky s turbom. Harley sa dnes potáca na okraji bankrotu, Honda je stále najväčší výrobca motoriek na svete.
Exportné clá zase fungujú tak, že vývozca musí zaplatiť clo ak chce tovar vyviezť z krajiny. Napríklad ak je v krajine nedostatok určitého tovaru a domáci producent ho aj tak exportuje miesto dodávania na domáci trh. Opäť je tu ale riziko, že domáci producent iba zvýši ceny doma aby si vykryl straty z exportu. Je to podobne zlé ako keď dotujete domácu výrobu - napríklad v USA bola jeden čas dotovaná výroba vlny. USA nakupovala domácu vlnu za veľmi priaznivú cenu, ale prakticky okamžite dochádzalo k vysokej nadprodukcii a vlna sa kopila na skladoch. Po zrušení tejto schémy trvalo niekoľko dekád, aby sa táto vlna predala. Hlboko pod zaplatenú sumu.
V obidvoch prípadoch sú clá poslednou možnosťou a narobia viacej škôd než úžitku. Clá nikomu nepomôžu, robia obidve strany chudobnejšími, a vysielajú odkaz, že daná krajina sa chce izolovať a nie je spoľahlivým obchodným partnerom. Presný opak toho, čo chcete v modernom svete robiť.
O to horšie ak tieto clá aplikujete kobercovým bombardovaním, nie cielene. Ak napríklad Čína dumpingovými cenami zahlcuje náš trh lacnou oceľou, neuvalíte clá na všetky produkty z Číny - uvalíte clá len na tú oceľ. Ak nie ste Donald Trump.
Trumpove clá a ich výpočet
Čo sa ale stane ak clá vypočítate na základe nevhodnej metodiky, resp. metodiku znásilníte. Čo sa stane ak sľúbite recipročné clá a nebudete ich počítať práve z cla, ktoré uvalili ostatné krajiny? Stane sa tento bordel:
Položme si rečnícku otázku: Potrebuje sa Kambodža chrániť clom až 97% na tovar z USA keď priemerná mesačná mzda v Kambodži je zhruba jedna večera pre rodinu v Olive Garden v Chicagu? Trúfam si povedať že ani nie.
Po špekuláciách v médiách, že tieto clá boli vypočítané na základe rád od ChatGPT, Biely Dom publikoval metodiku, ktorou tieto clá vypočítali:
“To calculate reciprocal tariffs, import and export data from the U.S. Census Bureau for 2024. Parameter values for ε and φ were selected. The price elasticity of import demand, ε, was set at 4.
Recent evidence suggests the elasticity is near 2 in the long run (Boehm et al., 2023), but estimates of the elasticity vary. To be conservative, studies that find higher elasticities near 3-4 (e.g., Broda and Weinstein 2006; Simonovska and Waugh 2014; Soderbery 2018) were drawn on. The elasticity of import prices with respect to tariffs, φ, is 0.25. The recent experience with U.S. tariffs on China has demonstrated that tariff passthrough to retail prices was low (Cavallo et al, 2021).”
Epsilon a Phi sa navzájom krátia, ergo vnímané clo je len obchodný deficit medzi krajinami a vypočítané clo je deficit delený dvomi. Číra a nespútaná sprostosť. Absolútna debilina. Neuveriteľne krátkozraká metodika. Lepšie vysvetlenie nájdete tu.
Naozaj by ma zaujímalo, ako si miestna administratíva predstavuje, že Kambodža tento obchodný deficit dobehne. iPad do každej rodiny, ale vlastne nie, ten sa v USA nevyrába. Možno nejaké americké autá? Tých sa tiež veľa nevyrába, skôr v Mexiku. Takže asi BMW X5 alebo Toyota Tundra. Budú to splácať iba 350 rokov.
Isto ste si všimli tie memes s tučniakmi, že aj na neobývané teritóriá boli uvalené clá z dôvodu nerovnej obchodnej rovnováhy. Ako mohli vôbec nejaký tovar exportovať? Nuž, do tej kalkulácie sa totiž neráta iba fyzický tovar, ale rátajú sa sem aj služby; prakticky čokoľvek čo spôsobuje, že občan jednej krajiny minie peniaze v inej krajine sa berie ako dovoz. Ak napríklad cestujem do Česka a dám si tam obed, plus tam natankujem, prakticky som doviezol službu - obed - a doviezol som benzín - pohonné hmoty. O obidvoch obchodoch mám peňažný doklad, a teda ak som netankoval cisternu, nepotrebujem palivo preclievať.
Ako si znivočiť znivočený trh s autami, okrem iného
Clá poškodia najmä domáci trh a najviac utrpia relatívne lacné autá. Domáci výrobcovia prakticky opustili trh s lacnými autami, tam dominujú zahraničné značky ako VW, Toyota, Honda, Kia a Hyundai. Z veľkej trojky sa pri schopnom živote udržal len Ford. General Motors sa sťahuje z viacerých trhov, Chrysler je už dlhšie v rukách Stellantis a celý koncern bojuje s klesajúcimi predajmi. A potom je tu ešte Tesla, kde vďaka Muskovi predaje spravili šípku do hrobu, nehovoriac o tom, že ich produkty sú obstarožné a svetová konkurencia má už dlhšie lepšie i lacnejšie modely.
Čiže v USA prakticky nezoženiete základné auto od domáceho producenta a ceny pôjdu strmhlav hore vďaka clám. Ak si niekto naivne myslí, že domáci producenti udržia ceny nižšie než zahraničná konkurencia, tak je mimoriadne naivný. Ako som vysvetľoval vyššie - ak sa zrazu cenový rozdiel medzi BMW a Cadillacom zmení z 10% na 40%, bolo by úplne naivné aby Cadillac nezvýšil svoje ceny a udržal rozdiel na úrovni 10%. Clá budú skvelou výhovorkou na nafúknutie si marže.
Nehovoriac o ojazdených autách. Autobazáry sa už nevedia dočkať ešte vyššieho dopytu než doteraz. A servisáci sa nevedia dočkať toho, ako im narastú marže za náhradné diely, ktorých ceny tiež pôjdu strmhlav hore.
Keď blikne cena ropy nahor, na pumpách sa to odzrkadlí prakticky do 30 sekúnd. Ale ak ide cena nadol, trvá aj dva týždne kým klesne. Americký občan bude mať podstatne ťažší život. Ak by tieto nadhodnotené clá boli v platnosti dlhšiu dobu a neskôr boli zrušené, stavím sa, že ceny tovarov budú klesať s oneskorením niekoľkých mesiacov. Ak vôbec klesnú.
Čo teraz?
Uvidíme. Nie, naozaj, uvidíme čo teraz. Situácia sa mení zo dňa na deň, prakticky ako vždy.
Osobne som stratil akúkoľvek dôveru v nejaké skoré uzdravenie a nárast indexov. JPMorgan predikuje recesiu s pravdepodobnosťou 60%. Ešte som sa nerozhodol či uzavriem moje pozície v indexoch a začnem shortovať. Prakticky je to len o stávke - chcete sa staviť, že Trump otočí a tie clá zruší? V tom prípade otvorte long pozície a dúfajte. Ale ak neotočí, ktovie ako silno trh padne na zem. Aspoň na tom páde trochu zarobíte.
Za mňa… za mňa short. Lebo to čo bolo naštartované, tá úroveň dôvery aká bola zničená, to sa neopraví zo dňa na deň. K nejakej normálnejšej situácii by sme sa mohli začať vracať po midterms. Mohli. Ktovie. Už vyhľadávam shortovacie indexy, aj keď sa do toho púšťam príliš neskoro. Po vojne je každý generál, ale iba Danko sa nepoučí.
