Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno staré, prastaré kráľovstvo. Bolo tak staré, že už aj miestni poddaní pomaly zabudli, že sú poddaní, a kráľ už dávno zabudol kraľovať. Šľachta prenajímala svoje paláce turistom a platila dane, chudobný ľud veselo obchodoval na akciovom trhu a volil ľavičiarov. Na slávnu kráľovskú históriu krajiny už popravde bolo možné iba spomínať, aj keď, samozrejme, nikto v kráľovstve si to nepripúšťal a každý bol presvedčený, že to ich kráľovstvo je najúžasnejšie kráľovstvo na celučkom svete.
Ale, aby som nebol príliš nespravodlivý, dávna sláva kráľovstva stále tak trochu prežívala aj v realite, nielen v dejepisných spomienkach. A jednou z oblastí, kde stále ich sila príliš neupadala, bola hudba. Kráľovstvo dalo svetu mnoho význačných trubadúrov a trubadúrkyň, ktorých sláva ďaleko presiahla hranice kráľovstva aj v jeho najsilnejších časoch, a mnoho nasledovačov z celého šíreho sveta kráľovskú trubadúrsku tvorbu usilovne študovalo, napodobňovalo, či aspoň neskonale obdivovalo.
Samozrejme, kráľovskí trubadúri a trubadúrkyne sa medzi sebou naťahovali, kto z nich je ten najlepší, najľúbeznejší a najpoetickejší. A keďže nebolo možné nájsť implicitne vedecký a nespochybniteľný postup na rozhodnutie, kto má nad ktorým trubadúrom navrch, uzniesli sa v dávnej minulosti, že nechajú svojich verných i neverných počúvačov, adoritov i neznášancov rozhodnúť každý týždeň, ktorá pieseň ktorého trubadúra ich očarí najviac. A ako si povedali, tak aj urobili. Každý týždeň trubadúri po celej krajine netrpezlivo vyzerali hlásnikov ohlasujúcich, ktorý z nich je práve teraz tým najlepším. A keďže týždňov je veľa, dostalo sa postupne na mnohých a skutočne nespokojných bolo iba veľmi málo.
Ale ako tak šla doba, prestali si niektorí trubadúri ceniť týždňový honor. A začali hľadať, či by niektorý týždeň nevyzdvihli zo šedej priemernosti a neučinili z neho métu vyššej ceny, než akú majú týždne iné. A našli ho veľmi ľahko. Týždeň, kedy je poddaný ľud lepšej vôľe, týždeň, kedy i viac pachtí za možnosťou zaobstarať si dielo trubadúrske nejakou formou zvečnené, týždeň, kedy i duševné rozpoloženie poddaného ľudu je tak trochu posunuté smerom od racionality k emóciám. Týždeň vianočný.
A tak sa časom na vianočný týždeň začali cielene zameriavať tí najslávnejší trubadúri z celého kráľovstva, ba i z ďalekých krajín za siedmymi hlbokými moriami. A pachtili sa čoraz viac a viac. Už nešlo v ich piesňach o radosť, úprimné vyznania či nefalšovanú energiu života. Namiesto toho nastúpil chladný kalkul. A bolo iba otázkou času, kedy podobné snahy privolajú na svet zlo.
A zlo prišlo a bolo ešte strašnejšie, než by cnostného človeka vôbec kedy napadlo. Z hĺbok siedmeho pekla na svet povstal strašlivý čierny mogul vládnuci mocou preveľkou, a začal si podmaňovať trubadúrov, najmä mladých, životnej múdrosti ešte nepoznavších, ale zato bažiacich po sláve trubadúrskej. Temný čarodej im najskôr otrávil myseľ, zhorkol ich srdcia, aby ich nakoniec prinútil vlastnou krvou podpísať zmluvu o ich dušu. Samozrejme, lákal ich blyštivým pozlátkom povrchných úspechov, plytkého očarenia a pominuteľných rozkoší. Následný pád do čiernej diery beznádeje bol rýchly a desuplný, ale to nikto nechcel vidieť. Za pekelným mogulom tiahli zástupy mladých trubadúrov a trubadúrkyň bažiacich po rýchlej sláve, ktorú im tento sľuboval a aj im ju dával. Mnoho poddaných totiž nedokázalo prehliadnuť milú masku pána temnoty. A jeho trubadúri svoju slávu dostali, samozrejme, iba na chvíľu, keďže tých, čo boli v poradí, bolo stále viac.
A to bola iba ďalšia z príležitostí pre temného mogula. A usporiadal on verejnú súťaž svojich poblúznených mladých trubadúrov. A sľúbil im, že tomu najlepšiemu dá do daru honor najväčší, honor od všetkých poddaných vo vianočnom týždni.
A jejda, ono to dokonale fungovalo. Poddaní boli očarení činmi temného čarodejníka, jeho trubadúrske zápasy v celom kráľovstve beďač dokonale poblúznili. Čoraz menej bolo tých, ktorí videli, že za všetkými temnými kúzlami nie je vôbec nič, že z hudby, spevu, poézie i celého kumštu trubadúrskeho sa stávajú iba prázdne slová bez obsahu. A vianočný týždeň bol honorovaný mladučký trubadúr, ktorý vyšiel víťazne z mogulovho pretekania. A ľudia boli už takí počarovaní, že si skoro nikto neuvedomil, že pieseň, s ktorou mladý trubadúr pred nich predstupuje, je plná prázdnych a stokrát počutých fráz, gýčových harmónií, idiotských veršov a šialených zvratov, pri ktorých nezačarovaná duša má strašnú chuť explodovať. A ďalší rok sa to zopakovalo znovu. A ďalší znovu a ďalší znovu. Zdalo sa, že postup temnoty do kráľovstva už nič nemôže zastaviť.
Ale kto mohol mocnosť pekelnú vyzvať? Najsilnejší trubadúri buď podľahli alebo rezignovali. Ich hudba, prostá čarov temnoty, nemohla nájsť cestu k dostatočnému množstvu poddaných, aby v nich zobudila túžbu po skutočnom umení trubadúrskom. A naviac, aj tí trubadúri, ktorí nepodľahli čaru temného démona, stále chceli bojovať nielen s mogulom, ale aj medzi sebou navzájom.
Až raz sa v kráľovstve objavil chudobný a neznámy mladík horúceho srdca a čistej duše, ktorý bol jedným z nemnohých, čo odolávali čarám temného mogula. Ale tento mladík si uvedomoval jednu vec - nikto nie je dosť silný, aby sa mohol sám postaviť a vyzvať temného čarodejníka. A nie je možné spojiť rozhádaných trubadúrov. A tak hútal dlho a predlho, ako by bolo možné zlo poraziť.
A prišiel z nápadom, ktorý bol absolútne šialený.
Keď nie je možné, aby mogula porazil niekto zo silných trubadúrov, treba nájsť niekoho dostatočne slabého, aby trubadúrom ich hypertrofované egá dovolili ho podporiť v jeho samovražednej misii. No, už len niekoho takého nájsť, aby bol aj dosť malý, ale zas nie úplne moc, nech ho trochu vidno. A našiel takého až v ďalekej cudzine za hlbokým morom.
Trubadúrsku kapelu, ktorá už dávno nehrávala pred zástupmi. A ani keď boli najznámejší, nikdy nemali radi hranie pre kráľov a králi ich hraním pohŕdali, lebo ich piesne ich veru vôbec, ale vôbec nevelebili.
Mladík rozbehol kampaň, ktorá od začiatku sa zdala byť absolútne stratenou. A veru ani to dlho nevyzeralo tak, že by proti temnému pánovi mohla povstať relevantná sila. Ale akonáhle mladíkovu kampaň podporil prvý zo silných trubadúrov, sila sa začala pomaly dvíhať a spájať. A aj temný pán sa čoskoro dozvedel, že sa proti nemu dvíha revolta. A začal sa strašne, ale strašne rehotať. Kto ste vy, čo sa chcete merať so silou temnoty? A koho ste si postavili na svoje čelo? Skupinu zabudnutých rebelských trubadúrov, a naviac ste vytiahli do boja s piesňou, o ktorej každučký jeden poddaný v celom kráľovstve vie, že na nej nie je ani za máčny mak ničoho vianočného? Ničoho milého, sladkého, zvončekovatého, medovníčkového, houmkreditového? Miesto toho škrek a madafaka?
A prišiel deň, kedy v kráľovstve vyhlasovali vianočný týždenný trubadúrsky honor. Tohoročný víťaz súťaže temného mogula prišiel s veľkou parádou s dokonalou prefabrikovanou umelohmotnou piesňou, ktorá sa mala stať hitom všetkých poddaných na najbližšie temné sviatky. Všetko sa javilo dokonale pripravené.
20. decembra 2009 sa stali vianočným No.1 vo Veľkej Británii Rage Against the Machine s piesňou Killing in the Name Of. Za predvianočný týždeň si ju oficiálne a platene stiahlo viac ako pol milióna ľudí a prekonal o približne 50.000 predajov očakávanú jednotku Joea McElderryho, ktorý toho roku vyhral britský X-Factor. Simon Cowell našiel toľko chochmesu, že osobne v ten deň zavolal Joe Mortenovi, lokálnemu DJ-vi odniekiaľ z riti z Essexu, ktorý niekoľko týždňov predtým rozbehol úspešnú facebookovú kampaň.
Dobre, deti moje jedny nihilistické, samozrejme musím povedať, že o ďalší rok ďalší z Cowellových produktov zvíťazil. Ale o ďalší rok znovu nie a minulý rok dokonca víťaz X-Factoru bol porazený nemocničným speváckym zborom z Lewishamu. Zlo je tu stále, ale už nie je všemocné a aj to je vlastne celkom povzbudivé.
Dobre, hitparády toho týždňa obídem, už som o nich básnil pre tento týždeň dosť. A narýchlo prebehnem aj oslávencov, lebo veru treba aj tvoriť hodnoty. 17. decembra sa narodil Carlton Barrett (1950), slávny bubeník od Wailers Boba Marleyho, bez neho by reggae rytmy dnes zneli nejak inak. Narodil sa aj Earl Hudson (1957), bubeník Bad Brains, Mike MIlls (1958), basák R.E.M., Mick Quinn (1969), basák od Supergrass či DJ Homicide (1970), ktorý DJ-val u Sugar Ray. 18. decembra sa narodil nielen Chad Chandler (1938), basák Animals a neskôr manažér Jimiho Hendrixa, ale napríklad aj Keith Richards (1943), gitarista Rolling Stones a strážca utajovanej superhmoty, z ktorej je vyrobená jeho pečeň. Narodila sa aj Martha Johnson (1950) od kapely Matha and the Muffins, narodil sa dnes už nebohý Randy Castillo (1950), bubeník hrávajúci s Ozzym Osbourneom či Mötley Crüe, Narodil sa Marek Eben (1957), narodil sa Geordie Walker (1958), gitarista od Killing Joke, ďalej Daddy G (1959) od Massive Attack, Mille Petrozza (1967), gitarista a spevák kapely Kreator, narodil sa rapper DMX (1970) alebo aj DJ Lethal (1972) od House of Pain, narodil sa Raymond Herrera, ktorý býval bubeníkom u Fear Factory, a už skutočne neostal priestor na spomenutie Christin Aguiler. 19. decembra sa narodila Edith Piaf (1915), narodil sa Karel Svoboda (1938), narodil sa Chris Hamill zvaný Limahl (1958) a viac toho pre ten deň veru nieto. 20. decembra sa narodil Alan Parsons (1948), ktorý mal svoj slávny Project, narodil sa Peter Criss (1945), bubeník Kiss, narodil sa Mike Watt (1957), basák Minutemen, narodil sa ceľkom dobrý britský pesničkár Billy Bragg (1957), teda na to, že je zarytý ľavičiar, narodil sa Graham Hopkins (1975), bubeník Therapy? a Chris Edwards (1980), gitarista Kasabian. 21. decembra sa narodil výborný Frank Zappa (1940), ktorého mám rád, aj keď nie som interleguán, narodil sa Carl Wilson (1946), gitarista od Beach Boys, narodil sa Paco de Lucía (1947), narodeniny má aj Gabby Glaser (1965), gitaristka od Luscious Jackson či Emmett Murphy (1964), bubeník Dinosaur Jr. 22. decembra sa narodili dvojčatá Maurice a Robin Gibbovci (1949), narodila sa Věra Špinarová (1957), narodil sa Richey Edwards (1967) od Manic Street Preachers, ten, ktorý neskôr zmizol, a narodeniny má aj Vanessa Paradis (1972). 23. decembra sa narodil Graham Bonnet (1947), ktorý spieval u Rainbow, narodil sa Adrian Belew (1949), gitarista od King Crimson, narodeniny majú aj Dave Murray (1956), jeden z gitaristov Iron Maiden a Eddie Vedder (1964), spevák Pearl Jam.
Bohužiaľ, svátek-nesvátek, niekto furt robiť musí a aj smrťák do tejto kategórie patrí. 17. decembra 2010 zomrel po dlhom boji so sklerózou multiplex Captain Beefheart. 18. decembra 1983 zomrel Jimmy Nolan, gitarista Jamesa Browna, zabil ho infarkt. 19. decembra 1993 zomrel Michael Clarke na zlyhanie pečene spľundrovanej rokmi alkoholizmu. Takisto 19. decembra, takisto na zlyhanie pečene, len o pár rokov neskôr, v roku 2000, zomrel Robert Buck, gitarista od 10.000 Maniacs. A veľké finále - 22. decembra 2002 zomrel jeden z najvplyvnejších hudobníkov celej rockovej histórie Joe Strummer, frontman kapely Clash. A 22. decembra 2014 zomrel Joe Cocker.
mimochodom, 339
