„Keď chcete poznať pravdivú históriu, poznajte to, čo píšu porazení.“ Toto údajne povedal Henry Ford, ale keď sa pozriete na Fordov vzťah k dejepisu, tak to skôr povedala Adela Banášová a napísala pod to meno prvej osobnosti, ktorá jej napadla. Ale prečo by ako autora uvádzala prototyp kapitalistu, ktorý určite ťahá za nejaké nitky? Ešteže som zmierený s tým, že môj ovčí mozog nemusí všetko pochopiť a tak vám tu len tak bez rozmyslu ponúkam prvomájový sprievod dátumov na tento týždeň.

 

V hudbe sa koncom apríla z môjho pohľadu nedialo nič zásadné. Narodila sa Celeste Buckhingham a Petr Janda, zomrel Lojzo Kochanský. Za zmienku ale rozhodne stojí Dežo Ursíny, ktorý zomrel pred dvadsiatimi rokmi. To je ten, ktorému Žbirka s Gombitovou vďačia za muzikál Neberte nám princeznú, ale okrem toho zložil kvantum inej dobrej hudby. V roku 1899 sa narodil Duke Ellington, jeden z najplodnejších jazzových skladateľov a hudobníkov, v čom mu pomáhal jeho orchester.

 

O Terrym Pratchettovi tu už bolo popísané dosť, tak len pripomínam, že sa narodil 28.4.1948.  Okrem neho sa ale narodili dvaja spisovatelia opisujúci nezmyselnosť vojny a hlavne absenciu neurónov v zelených hlavách. Začnem prvou svetovou vojnou: poslušne hlásim, že sa narodil autor Dobrého vojáka Švejka, Jaroslav Hašek. Švejk je môj úplne najobľúbenejší filozof, ktorý si ma navždy získal vetou: „Život lidský, poslušně hlásím, pane obrlajtnant, je tak složitej, že samotnej život člověka je proti tomu hadr“. Tak do invalidných vozíkoch a na Belehrad! Zhodou okolností deň po Hašekovi slávieval narodeniny Joseph Heller, ktorý vraj Hašekovi osobne povedal, že ak by nečítal Švejka, Hlavu XXII by nikdy nenapísal. Takže máme reporty z dvoch svetových vojen, z dvoch úplne odlišných armád, a aj tak je to o tom istom. Idioti žijú na celom svete a z nejakého zvláštneho dôvodu obľubujú vojsko. 55 rokov by sa tento týždeň dožil Peter Pišťanek a musel by sa pozerať na to, že takých Ráczov, akí v uplynulých dňoch odhodili všetky zábrany, by nevymyslel, ani keby sa s Tarageľom stavili, že kto napíše väčšiu absurdnosť, vyhrá týždňový pobyt v Drevenej dedine. V rovnaký deň ako Pišťanek, len o skoro 40 rokov skôr sa narodila Klára Jarunková, vraj jedna z najprekladanejších slovenských spisovateliek. Pred asi piatimi rokmi som v antikvariáte náhodou narazil na jej Tuláka a len tak z nostalgie som ho zobral a za pár hodín aj prečítal a musím povedať, že je to skvelá kniha nielen pre deti.

 

Vedeli ste, že Jakubisko a Lars von Trier sa narodili v rovnaký deň? Akurát Jakubisko je o 18 rokov starší. Takže to čudné svrbenie pod mozgovou kôrou, ktoré vás privádza k šialenstvu, keď sledujete ich filmy, spôsobili zrejme hviezdy. V roku 1980 zomrel Alfred Hitchcock, režisér, ktorý mnohým ľuďom sprotivil sprchovanie. Takže ak vám kolega smrdí ako nasekaná cibuľa v kyslej kapuste, neopovrhujte ním, asi len videl Psycho.

 

27.4.1945 chytili Mussoliniho partizáni a o deň neskôr mu ukázali, čo si o prvom fašistovi myslia. V skratke, dobrý fašista=mŕtvy fašista. Hneď nasledujúci deň si Hitler uvedomil, že by mal svoj vzťah s Evičkou Hnedou posunúť niekam ďalej. Hlavne mu išlo o to, aby sa o ňom v učebniciach nepísalo ako o teploškovi s kŕčom v ruke a čiernym sopľom pod nosom. Po vyčerpávajúcej svadobnej noci sa rozhodli, že treba doplniť draslík, tak si všetci traja (aj s ich vlčiakom) šupli kyanid draselný. Motiváciou im určite boli aj predstavy, ako si na nich realizujú svoje najtajnejšie fantázie zavšivavení obyvatelia tajgy s piatimi hodinkami na každej ruke. Keď to videl Joseph Goebbels, tak mu milovaného vodcu prišlo tak ľúto, že na druhý deň otrávil svojich šesť detí, svoju ženu a aj ten svoj ksicht madagaskarskej poloopice. Joachima Ribbetropa sa tieto starosti netýkali. Áno, to bol ten chlapík, čo s Molotovom pri koktejli dohodli, že Nemecko so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Ribbentrop bol ale riadny posero, v deň keď vodca otrčil kopytá, oslavoval 43. narodeniny a zrejme si nechcel kaziť tortu nejakými chemikáliami horkej chuti. Takže si počkal až na súd v Norimbergu. Spomínaných pánov sa snažil trošku obabrať Oskar Schindler, zábudlivý chlapík, čo ku všetkému potreboval zoznam. Narodil sa 28.4.1908.

 

Vedecko-technický odstavec nám tento týždeň prináša narodenie Samuela Morseho, ktorému sa zdala latinka príliš nedokonalá na vyjadrovanie hlbokých myšlienok a tak vymyslel abecedu z interpunkčných znamienok. Na konci apríla sa rodili matematici, ktorí v tejto vede nenechali kameň na kameni. Najprv to bol v roku 1777 Carl Friedrich Gauss, génius od narodenia, ktorého keby sa nejaký malý depresívny mimozemšťan v plášti spýtal, čo vidí, keď sa pozerá na slona zožratého hadom, tak by mu odpovedal, že vidí krivku normálneho rozdelenia. V roku 1854 sa narodil Henri Poincaré, človek, ktorý takmer predbehol Einsteina s teóriou relativity a ktorý sa vedel tak domnievať, že jeho domnienka bola dokázaná až o sto rokov neskôr. Vedeli ste, že akokoľvek zdeformujete guľu (okrem roztrhnutia alebo vŕtania, môžete z nej spraviť placku, pelendrek, kocku alebo z nej vymodelovať bustu Vasiľa Biľaka), z topologického hľadiska je to stále guľa? Fascinating. A v roku 1906 sa narodil jeden z najväčších čudákov medzi logikmi a matematikmi, chlap úplne odtrhnutý od reality a od problémov bežného života. V roku 1939 sa Kurt Gödel vybral z Princetonu do fašistami prelezenej Viedne, lebo mu chceli na univerzite odobrať docentúru. Síce nebol Žid, ale aj tak mohol byť rád, že sa dokázal vrátiť späť. Keď sa ho potom kolegovia pýtali, ako to tam vyzerá, tak im odpovedal, že káva je mizerná. Gödel bol vo svojej naivite schopný spýtať sa židovského emigranta z Nemecka, čo ho privádza do Ameriky. Jednoducho bol neúplný a to sa prejavilo aj vo výsledkoch jeho práce. Objavil neúplnosť. Niektoré pravdivé výroky jednoducho nie je možné formálne dokázať.

Matematici nemajú svoju Nobelovu cenu, ale chemici áno a tak ju mohol dostať Harold Urey (nar. 29.4.1893). Jedného dňa, keď polieval záhradu, si uvedomil, že tie krhly sú nejaké príliš ťažké a objavil ťažkú vodu. Potom sa trochu angažoval v projekte Manhattan, ale jeho asi najzaujímavejší výsledok je, že z vody, metánu, amoniaku a vodíka v prítomnosti bleskov môžu vzniknúť aminokyseliny. Už to máte? Voda, metán, amoniak, vodík a blesky, to je atmosféra matičky Zeme, keď vyliezala z plienok a aminokyseliny, to je skoro život. Takže ďalšia rana varnou bankou po hlave kreacionistom. A nedají si říci a nedají...