A máme to tu. Od pondelka ostrý štrajk učiteľov. Mnohí nadávajú, že a čo teraz s deťmi? Či si nebodaj majú vybrať dovolenku tesne pred koncom roka? Alebo zaplatiť opatrovateľku? Stále hovorím manželke, keď sa sťažuje, že koľko peňazí stále treba do školy, aby sa nesťažovala, že je to najlacnejší spôsob, ako mať program pre dieťa na celý deň a v tom lepšom prípade sa aj niečo naučí.

 

Ja som chodil do školy ešte v časoch temného socializmu a perestrojky a my sme sa naozaj niečo aj od učiteľov naučili. Oni ešte bojovali na opačnej strane barikády a boli to autority, nie ako v súčasnosti opatrovateľky, ktoré musia strážiť stádo detí a nemôžu používať ani palicu, či strážneho psa, ktorý by mohol niektorým kusnúť do zadku. Vo vyšších ročníkoch (čiže od piateho) začnú dievčatá provokovať oblečením. Vlastne neoblečením podprsenky pod priesvitnú blúzku alebo tangáče v kombinácii s minisukňou. A potom sa čudujeme, že je učiteľ pedofil, keď skoro všetky chrumkavé štrnástky už majú natočené v mobile, ako masturbujú. Alebo výkvet našej mládeže začne provokovať, a ak dostane zlú známku, príde vplyvný otecko a učiteľ dostane pokarhanie a zníženie platu, aby si uvedomil, kto je s kým kamarát.

 

Možno vtedy niečo v učiteľovi rupne a viac nemyslí na svoj mesačný plat, ktorý je nižší, ako týždňové vreckové synáčika novozbohatlíka a vyrieši to ručne-stručne. V tom lepšom prípade si môže hľadať iné zamestnanie. Také, ktoré aj viac vynáša a nemusí sa hrať na empatického trtka, ktorý chápe rodinné problémy prominentov, v prípade, keď si otecko dovedie domov novú cundru a tej starej dá kopačky. A synáčik je agresívny len kvôli tomu, že nedostal potrebné množstvo lásky. Trt, má to zdedené od otecka, ktorý sa aj tak rád chváli tým, že synáčik je celý po ňom.

 

Ale pozrime sa na to, čo sa dalo naučiť od učiteľov v časoch dávno minulých a čo z toho platí aj teraz.

 

Efektivita postupu „Najprv facka, potom otázka“.

Takto to praktizoval náš riaditeľ a mám taký dojem, že som tento postup videl aj v nejakej dedinskej bitke. Takže sa na mojich spolužiakov predsa len niečo nalepilo. Aby som sa vrátil k nášmu riaditeľovi, mal aj zlú pamäť, takže niekedy prišiel za žiakom, jednu mu vylepil a povedal, že to má ešte rest z minulého týždňa. Tomu dala stena druhú a pritom bol chudák celý predchádzajúci týždeň chorý.

 

Nemusíš si špiniť ruky, keď máš poruke palicu.

Palica bol univerzálny nástroj. V mierových časoch sa používala ako ukazovadlo, ale pomerne rýchlo sa vedela pretransformovať na nástroj trestu. Vraj sa v stredoveku bilo aj po chodidlách. My sme si mohli vybrať, či chceme na ruky alebo na zadok. Neskôr sme dostávali hliníkové ukazovadlá, ale tie mali tú nepríjemnú vlastnosť, že po pár dobre mierených zásahoch sa pokrivili a nedali sa narovnať. Takže sa ďalej používali multifunkčné palice z lieskového dreva.

 

Vôbec si netreba špiniť ruky.

Ozajstní sadisti to robili tak, že sme sa vyfackali navzájom. To bola tiež taktika nášho riaditeľa a v prípade, že nepotreboval otázky na určenie skutkovej podstaty, tak si všetkých vinníkov postavil do radu a každý mal vylepiť tomu druhému facku. Vinníkom bol každý, kto sa nachádzal v okruhu, kam až dovidel. Čiže, keď sa blížil riaditeľ, bolo vhodné opustiť teritórium, kam dovidel. Len tak preventívne, aby sme neboli aj my preventívne samovyfackovaní. Kontrolná otázka na záver. Ak bol počet vinníkov n, koľko faciek bolo počuť na školskom dvore?

 

Učiteľ má vždy pravdu.

Zaujímavé, že toto mi už potvrdili viacerí a nemuseli to byť ani moji spolužiaci. A vôbec, nemusí to platiť len pre základnú a strednú školu, ale platí to aj na vysokej. Čiže držať hubu a krok, lebo učiteľ okrem toho že má pravdu, tak je aj veľmi citlivý na to, keď mu toto právo odopierajú. Radšej v tichosti vrtieť chvostíkom, lebo v opačnom prípade to vôbec nemusí dopadnúť dobre. A v záujme prežitia na základnej alebo strednej škole bez ujmy, nie je dobré si hneď na začiatku pokaziť reputáciu. Ak si totiž učiteľ na niekoho zasadne, tak má dotyčný zaistených pár nepríjemných rokov pred sebou.

 

 

Učiteľský zbor drží spolu.

Aj keď sa niektorí nemajú navzájom radi, voči žiakom vystupujú ako kompaktný celok. To znamená, že sa neoplatí sťažovať na iného učiteľa, aký je kretén. Oni to aj tak vedia aj bez vás, keďže každý pozná svojich spolupracovníkov, ale pred žiakmi, to nepriznajú. Ak náhodou natrafíte na učiteľa, ktorý je kamarát s tým kreténom, máte za nepriateľa hneď kreténov dvoch.

 

Aj na päťku treba vedieť.

Toto pochopím na vysokej škole, ale nie na základnej. My sme mali to šťastie, že ako ôsmaci sme dostali takú slovenčinárku, ktorá mala za úlohu dokázať, že tá predchádzajúca nás nič nenaučila. Zobrala to svedomito a hneď na vstupnej písomke si na nás zgustla. Iba dvaja sme nemali 5/5 (diktát/rozbor). Ja som mal 5/4 a spolužiačka 3/5. Takto to pokračovalo po celý rok a v kombinácii s predchádzajúcimi dvoma bodmi to bol naozaj náročný rok. Lepšiu známku ako trojku sme nevideli a márne bolo akékoľvek úsilie. Na druhej strane, čo ťa nezabije, to ťa posilní a posilnení psychickým terorom našej súdružky učiteľky, sme to mali na strednej škole naozaj ľahké. Síce pravopis dodnes neovládam, ale to ten Dis Lexa.

 

Ako vidieť, vymoženosti socializmu sú preč. V tých časoch boli mierne sklony k agresii priam žiadúce pre vykonávanie povolania učiteľa. V súčasnosti je dovolená už len verbálna agresia v podobe irónie. Ani to nie je na zahodenie a druhá polovica vyššie spomínaných postulátov je večná. Nič nie je lepšie, ako zlomiť sebavedomie mladému frajerovi. Len si treba dávať pozor, aby následne nezlomil nos učiteľovi. Alebo si zavtipkovať o inteligenčnej úrovni mladej blondíny (prípadne aj ceckatej brunetky). Preto som aj ja na vedľajší úväzok praktizujúci pedagóg. 

 

Pic by YT/prntscrn