Úvodom by som sa chcel poďakovať miestnemu osadenstvu, že ma upozornilo na tento koncert v našom okrese, marketingoví mágovia tentokrát neboli povolaní a pozvánka na koncert mi nehučala z rádia každú hodinu mesiace dopredu, ako to býva v prípade legiend typu Elán a Omega. Keďže kapelu mám celkom rád, dlho som s rozhodovaním neváhal.


Prvýkrát som ich tvorbu zachytil pred viac ako desiatimi rokmi, napríklad mali track aj v hre Vampire: The Masquerade – Bloodlines. Priznám sa, že mám slabosť pre kapely so ženskými vokálmi a tvrdšími gitarkami. Mám aj odpozeraný nejaký ten koncertík, tak som sa začal tešiť na bubeníka s mohawkom a gitaristu s 12-strunovou gitarou. A samozrejme, na speváčku Cristinu, veľkú sympatáčku. Čo sa mi na nej páči najviac je to, že odhliadnuc od toho, že dobre vyzerá, vie aj dobre spievať. Čo sa nedá veľmi povedať o spevákovi, ktorý vyzerá priemerne a čo sa týka spevu, nebolo mu do vienka dané. Nemá poriadnu silu hlasu, ani zaujímavú farbu a pravdepodobne ani rozsah. Mne to ale nevadí, songy majú veľmi príjemné.

Doma som nadhodil aj manželke, že by sme si mohli dať metalové rande, pustil som z youtubu random pesničku predkapely Infected Rain, a odmietla. Je to jemné žieňa a takéto tvrdé metále sú na ňu už moc. Takže pôjdem na solitéra.
V deň koncertu som započal prípravu. Keďže nejde o black metal, nádobky s bielou a čiernou farbou určené na war paint v oblasti tváre ostali nedotknuté. Čas metalovej pandy ešte len príde. Obliekam ci civilné oblečenie, veď idem do spoločnosti, volám taxi a vyrážam s reumou na lakti za kultúrou. Príde chalanko, namiesto autorádia má telku. Pochválim palubný entertainment systém, taxikár s úsmevom odvetí, že to doniesol Ježiško. Cestou do MMC sledujeme Krimi správy. Nič tak nenaladí na správnu vlnu pred koncertom ako reportáž o znásilnení, dvakrát vražda, jeden spálený dom a na záver šťastná medvedica, ktorá našla svoje mláďatká. Vystupujem na Šancovej.

Keďže som v MMC ešte nikdy nebol, sledujem prvý výskyt koženej bundy s výšivkou/pyramídami. Naledujem postavu v čiernom a objavím sa pred viacerými skupinkami popíjajúcimi pivo. Áno, som tu správne. Vstupujem do foie, z tohto miesta cítiť históriu. Netuším, kadiaľ mám ísť, nedávno absolvovaný kurz úspešného tímového hráča ma núti stúpať nahor, takže to beriem schodmi hore. Pri dverách odovzdávam vstupenku a fasujem pásku na ruku. Je bielej farby s čiernou výplňou, hodí sa mi k tričku, outfit stále drží štýl. Vstupujem do koncertnej haly, prekvapí ma jej veľkosť. Tvarovo určite lepšia ako tunelová Refinery Gallery. Odvšadiaľ pekne vidno na pódium, predpoklad dobrého zvuku, kapacita trošku menšia, ale mám radšej komornú atmosféru. Oproti pódiu je nejaká železná konštrukcia, ktorá tvorí balkón na sedenie. Hore vidno klasické komunistické sklápacie kinosedačky, takže mozgovým myslením som dospel k tomu, že tu bolo asi kedysi kino. Som z dediny, mesto nepoznám, nevedomosť si môžem dovoliť.
Presúvam sa k baru a objednávam Plzeň. Prvý pohár padne na úžitok a idem skontrolovať merchandize stánok. Vždy som si chcel kúpiť poriadne metalové tričko, mám ale podmienku, aby bolo nositeľné aj do civilu. Nechápte ma zle, chcem, aby bolo v ňom toho Satana aj vidno, ale nie tak prvoplánovo. Čiže nie čisto iba nápis s názvom kapely, ale ani sekanie hláv sekerou. Ako vždy som si nič nevybral, som asi príliš náročný. Prišiel čas vyskúšať druhú značku ponúkaného piva. Chuť celkom OK, ale kvôli reume budem zo zdravotných dôvodov piť ďalej len Plzeň, lebo "kudy teče, tudy léčí". Stretávam týpka s majestátnym pankerským čírom a kopec ľudí v metalových tričkách. Mihalo sa to tam značkami ako Mastodon, Arakain, Behemoth... Ja som mal na svojom tričku nápis H&M, prať na 40°, aj to len na lístočku zvnútra. Farba bola ale čierna, takže nikto po mne nezazeral ako po debilovi.

Na stage prichádza prvá kapela, Infected Rain. Pochádzajú z Moldavska a prvé, čím zaujmú, je ženská speváčka. Dobehla tam dievčica nižšieho vzrastu, celá potetovaná v krátkej minisukni vzor japonská školáčka, s dlhymí blonďavými dredmi. A ten spev, čo spustila, sa mi naozaj páčil. Či už drsné vokály, alebo jemné spievanie jej išlo ozaj dobre, bolo to super a hudbu som si užil. Po dvoch pesničkách som uznal, že hlasitosť je nad moje sily a klasicky som si do uší vopchal zmuchlané kúsky servítky. Robím to takto vždy a úspešne takto predchádzam totálnemu ohučaniu z aparatúry. Za mňa bola predkapela veľmi dobrá, hudba drsná tak akurát, melodika mi vyhovuje, určite budem šíriť ich dobré meno a doma si ich určite pustím na youtube.
Kapelka pomaly dohráva, prichádza čas na ďalšie pivko. V bare sú dve barmanky s barmanom, rady boli ale minimálne, čo beriem ako plus, dodržaniu pitného režimu nestojí nič v ceste.

Pomaly sa dostávame k hviezde večera, na stage prichádzajú členovia Lacuna Coil. A čo to? Bubeník má nejaké dlhé vlasy oproti tomu, čo si pamätám, na gitare tiež hrá iba jeden chlapík, tu museli nastať nejaké zmeny. Doma to čeknem na wikipédii a ozaj, trošku sa nám zmenila zostava.
Muzikanti boli oblečení do bielych oblečkov v štýle videoklipu k pesničke "Blood, Tears, Dust". Holohlavý basák vyzeral, že má odpílenú hornú polku lebky, gitarista mal na čele priestrel po kalibri 9mm Luger, spevácke duo malo sem-tam naznačenú krvavú ranku, a na záver, bubeník mal na tvári namaľovanú lebku. Tu si dovolím malú vsuvku.

Vsuvka: už ste si niekedy predstavovali svoju smrť? Ja si ju predstavujem tak, že keď príde môj čas, upriamim svoj pohľad k nebu a podľa toho, aký život som viedol, budem vidieť buď čistú oblohu, alebo sa mi pred očami zamračí tmavou čierňavou. Z diaľky bude počuť hrkotanie voza a ja si uvedomím, že si po mňa ide SMRŤ. Príde ku mne čierny kočiar ťahaný štyrmi koňmi, na koči sa otvoria dvere a SMRŤ ma pozve k sebe dovnútra a odvezie ma k poslednému súdu. A opraty k tomuto kočiaru bude mať v rukách týpek, čo vyzerá rovnako ako bubeník na tomto koncerte. Jeho masku môžem najvýstižnejšie opísať ako "smrtkin kočí". Koniec vsuvky.

Naspäť k hudbe. Kapela zahrala aj nové veci, ktoré som si pozeral na youtube pred koncertom, aj staré známe vypaľováky, čo som poznal z minulosti, a zahrali aj ich veľmi podarenú prerábku od depešákov Enjoy the Silence. Veľmi sa mi páčili. Pre mňa super zážitok, a som rád, že som naživo videl ďalšiu kapelu, ktorú mám rád. 

Po skončení akcie som sa rozhliadol okolo seba a uvidel kopec vysmiatych ľudí, keby som bol s partiou, určite by som ešte ostal podebatovať a nasávať ešte chvíľu tú atmosféru. Vyťahujem štuple z uší a počujem piskot. Hlasitosť hodnotím na 8 tinnitusov z 10, a dúfam, že sa mi sluch za pár dní dá dokopy. Miesto činu ale opúšťam so spokojným úsmevom na perách.