Knihy, ktoré si hodlám prečítať dôkladne vyberám a v takmer všetkých prípadoch ich dočítam aj do konca. Vyberám si ich dôkladnejšie ako spodné prádlo, pretože zarezané trenky mám na sebe iba chvíľu, zato debilná kniha sa so mnou bude ťahať pekne dlho. V podstate som ešte zlú knihu nečítal a to až doteraz. Dostalo sa ku mne kultové dielo Pýcha a predsudok okorenené prítomnosťou požieračou modzgov. S tými 300 stranami som bojoval takmer dva mesiace a myslím, že by som radšej vydržal s tými zarezanými trenkami.

 

Originálnu verziu od Jane Austenovej som nikdy nečítal. Pravdupovediac ma takýto typ literatúry nelákal a mal som pocit, že to musí byť strašná nuda. Obdobie puritánskeho anglicka, žiadne cecky, no proste nuda. Keď som však videl v jednom antikvariáte túto perlu s takýmto remasterovaným obsahom, všetky pochybnosti som hodil za hlavu a okamžite si ju kúpil. Dúfal, som, že to bude inteligentne tupé a zlé až to bude dobré. Bohužiaľ táto verzia je len tupá a zlá.

 

O takúto verziu sa postaral istý Seth Grahame-Smith, „spisovateľ“, „scenárista“ a „producent“, ktorý má na konte okrem iných menej známych sračiek aj Abraham Lincoln: Lovec upírov. Našťastie som sa k tejto jeho perle nedostal, či už vo filmovej alebo knižnej verzii, čo mi ušetrilo niekoľko hodín života. Sethova mamka aj tatko podľa Wikipedofílie pracujú v knižnom biznise a Seth musel byť tým pádom určite od poštára, pretože sa na neho nič nenalepilo.

 

Veľkým plusom tejto knihy je jej obal, ktorá naláka na jej kúpenie takých blbcov ako som ja. Predaných bolo asi milión kópií, takže som rád, že na tento trik skočilo viacej takých blbečkov. Ďalším pozitívom knihy je zachovanie pôvodného príbehu, čiže tí, čo nečítali pôvodnú knihu dostanú v cene aspoň takýto bonus. To by bolo všetko z pozitív. Seth totiž zobral originálnu verziu a simultánne spolu s jeho prvým čítaním do nej vkladal úryvky s prítomnosťou zombiov. Väčšina týchto úryvkov nedávala žiadny zmysel, nepôsobila vôbec humorne alebo naopak strašidelne. Hlavnou hrdinkou knihy je Elizabeth Bennetová plus jej ďalšie štyri bezvýznamné sestry, ktoré sa ich matka snaží za každú cenu vydať. Tie však boli vycvičené v šaolinskom kláštore proti boju zombiov a mali svoj život oddať ochrane Anglicka pred armádou nemŕtvych. Toto však nepokračuje killovaním zombiov ale konverzačkami v štýle pôvodnej knihy, kde sem tam na každej dvadsiatej strane zabijú nejakého zombíka. Takýmto štýlom kazí originálnosť pôvodnej knihy a zároveň przní zombie štýl. Príchodom pána Darcyho na scénu sa totiž tlačí do popredia originálny príbeh a zombiovia sú tam iba okrajovo. Elizabeth má semtam nutkanie sťať mu hlavu svojou katanou, od hanby si reže nohy ako dajaký emo a správanie ostatných postáv je v rámci sveta do ktorého je príbeh zasadený úplne hrozné. Čitateľ po chvíli dospeje k bodu, kedy vie, že jediné, čo sa na konci dozvie bude to, či si Darcy vrzne s Elizabeth. Seth má určite napozeraných bžilión filmov, ktoré bohužiaľ iba úboho kopíruje – príklad: Elizabeth trénoval šaolinský mních Pei (tieto časti o výcviku presne kopíruju Tarantinov Kill Bill 2). Takže Seth možno robil v požičovni kaziet ale malo to na neho presne opačný vplyv ako na Quentina.

 

Spolu so Sethovým dielom vznikli ďalšie knihy, ktoré boli podobným spôsobom prerobené: Alica v krajine zombiov, Rozum a cit a morské príšery, Anna Karenina a Android, Robin Hood a mních Tuck: Zombiobijci alebo Kráľovná Viktória: Lovkyňa démonov. Ďalšie experimentovanie na svojom mozgu nemám v pláne, preto recenzie týchto diel nechám na iných čitateľov DailyMale. Sethova Pýcha a predsudok a zombiovia dostáva odo mňa tri zarezané trenky do riti z desiatich.


Aby som vám dokázal, že podobnú kktinu dokáže vymyslieť hocikto, uvádzam ukážku z ešte nevydanej knihy Zombie Hlava XXII. V prípade veľkého úspechu s radosťou dopíšem a stanem sa slávnym a nenávideným.

 

Bola to láska na prvý pohľad.
Len čo Yossarian prvý raz zazrel zombie kaplána pripútaného ku kolu na dvore, hneď sa doňho bláznivo zaľúbil.
Yossarian ležal v nemocnici s bolesťami pečene; nechýbalo veľa, aby to bola žltačka alebo dokonca tá nákaza, čo robí z ľudí bezmodzgov. Doktorov záražalo, že to vlastne žltačka nie je. Keby to bývala žltačka, vedeli by ju liečiť, takto je možné, že je to tá hnusná nákaza, ale Yossarian ešte nepôsobil, že by mal chuť na niečí mozog.
Každé ráno za ním prichádzali traja vážni a energickí muži s výrečnými ústami a nevýrečným pohľadom v sprievode vážnej a energickej sestry Duckettovej, ktorá bola jednou z ošetrovateliek na izbe a Yossariana nemala v láske a priala si, aby sa z neho stal zombie. Prezreli si záznam o chorobe, vyvesený nad posteľou, a nedočkavo sa ho spýtali, či má ešte bolesti. Keď im povedal, že sa cíti stále rovnako, zatvárili sa podráždene.
„Ešte stále nič?“ vyzvedal sa plukovník.
Potriasol hlavou a doktori si vymenili pohľady.
„Dajte mu ďalší mozog“.