Blíži sa leto, majstrovstvá sveta v hokeji a s nimi sa na Slovensku už takmer každoročne spája taký nešvár – okrem letných hitov od istého času hudobníci generujú aj hokejové hymny (neviem ako inak nazvať tento subžáner). Existencia tohto druhu hudby ako taká je pre mňa veľkou záhadou, lebo mi to nepripadá ako niečo, čo si pustíte dobrovoľne mimo majstrovstiev. Pustíte? Ale tak no... who cares? Hlavne, že na youtube stúpajú čísla.
Nostalgicky som zhodnotil, že už ani tie hymny nie sú to, čo bývalo a kedysi bolo všetko nejaké lepšie. „Nech Bože dá“ bola parádna pesnička. Keď som mal 13 rokov. Ibaže... vtedy sa mi páčili aj Pokémoni a Inekafe.
Vzhľadom k pokročilému dátumu bolo len otázkou času, kedy „to príde“ a veru už prišlo. Internety na mňa vyvrhli pieseň s názvom „Dáme góóól“ a je rovnako zbytočná, ako účinkovanie slovenských hokejistov na turnaji. Interpret si hovorí „Duo Jamaha“ a nie je to preklep.
Na hudbe nie je čo opisovať, lebo je tam klavír, tuc tuc, bum bum a spev. Môj pocit je asi taký, ako keď vyleziem z motrokárne do menučkarne na obedové menu a majú tam slepačí vývar. Z prášku. Každý deň. Majú to všade, všetci vieme, ako to chutí, ale zároveň tušíme, že to nie je dobré a že sme sa nechali trochu oklamať. Aby som nebol zlý, pred koncom je tam pokus o gitarové sólo. Asi. Dôležitejšia je ale lyrická hodnota tohto diela. Uverejnenie textu k popisu videa na youtube hodnotím minimálne ako odvážny krok. V rebríčku bezobsažnosti by text vyhral s veľkým náskokom, aj keby súťažil proti balíčku chipsov a scenáru k Paneláku. Prvých pár veršov naznačí, že to s umením myslia vážne:
Hokej to je tvrdá hra
V ktorej lepší vyhráva
Tak chlapci poďme na to
Na konci čaká zlato
Veď nakoniec kto už môže byť lepšou múzou ako pán exprezident? So slovom zlato sa asi ťažko hľadá rým (nehovoriac o tom, že by nemal byť gramatický), preto treba staviť na už osvedčené schémy. Fascinujúca je potreba upozorniť na to, že v hokeji vyhráva lepší. Príde mi to najmenej také zlé, ako tradičné rýmovačky: Vianoce – ligoce, Peter – sveter, básne – krásne a iné lyrické objavy začínajúceho 11 ročného básnika. Po slovenský je to celé kénsr a krindž. Lyrické orgie ale pokračujú ďalej:
Ľad je tvrdý ako kov
Pozná iba víťazov
Tak oblečme si dresy
Si náš alebo nie si ...?
Eh no... kde som to už len počul s tými dresmi? Jáj, jasné, Elán. Ale veď to je len jeden verš, to nevadí. Zabrnkáme na národnú hrdosť, vtedy musí každý pravý Slovák zdvihnúť ruku a hrdlo sa hlásiť ku koreňom. A v náladičke začne hulákať refrén, lebo je to jednoduché, veľa sa to opakuje a je to tuc tuc a bum bum, a je tam gól, ta fajne ne? Ale toto všetko bolo iba textárske predpeklie, veď aha:
Obujme si korčule
Presne ako minule
Odmietam uveriť tomu, že toto mohol niekto myslieť vážne. Určite chcel zrýmovať slovo mihule, a nejako to nevyšlo. Mihule sú druhom rýb a ryby sú vo vode a z vody je ľad a na ľade sa hrá hokej, preto tento odstavec radšej venujme mihuliam. Mihule sú taxón (nadtrieda, trieda, podtrieda) kruhoústnic. Zahŕňajú jediný rad mihuľotvaré (Petromyzontiformes). Rozmnožujú sa v riekach alebo potokoch s rýchlym tokom a štrkovitým dnom. Na dne si vyhrabávajú hniezda v tvare jám. Díky wiki. A teda aby toho nebolo málo, tak po všetkých góloch a korčuliach sa v texte ešte vyskytuje nasledovné tvrdenie:
Na bránku už letí puk
Nesmú nám ho ukradnúť
Snažil som sa rozkódovať časopriestorovú kontinuitu tohto dvojveršia, ale jediné, čo mi z toho vyplýva je, že si autor uvedomuje, že sa hrá na Slovensku, a že tu sa dá ukradnúť všetko, aj puk počas letu.
Na konci sa opakuje refrén, a keby ho zmenili na toto:
My dáme gól
My dáme gól
Do vlastnej brány
S mihúľ ikrami
Tak by to zrejme nikomu nevadilo a všetci by sa tvárili, akože ok, však umenie.
Dielko má samozrejme aj klip, ktorý obsahuje:
- Duo Jamaha robiace precítené gestá
- Flashbacky na zlatých chlapcov
- Nejaký zimný štadión a veľa umelej hmly (dúfam, že umelej)
- Keytar
- Prečo vôbec existuje niečo ako keytar???
- Reflektor? (môže to byť aj slnko presvitajúce cez škáru) ktorý občas svieti priamo do kamery a je to nepríjemné
- Fingovanú radosť hokejistu po góle naznačenú jeho spontánnym nárazom o mantinel. Toto odporúčam – je to cca v čase 1:50. Na zábere nie sú diváci a hokejista doň narazí iba tak trošku, aby sa neudrel. Milé.
Okrem toho sa v klipe vyskytuje ešte pár scénok, akože z hokeja, ktoré boli nahraté pre tento klip, ktoré nevyzerajú úplne strašne. Ale stále platí, že už to niekto urobil predtým a lepšie. Posúďte sami:
https://www.youtube.com/watch?v=lgEdBzxIlNI
Ja som urobil tú chybu, že som to pre účely tohto blogu videl viac ako jeden krát a neodporúčam to robiť aj vám. Hitovke udeľujem dve filety z mihule z desiatich – jednu za sebanarazenie na mantinel a druhú za to, že to nebolo ešte dlhšie.
Slovenskooo!
Zdroje:
