Teplá letná noc. Pôvodná slovenská skladba v mierne povznesenej nálade vykročí z podniku smerom domov. Mohla by si zobrať taxík, no svieži vzduch a príjemný vánok priam láka vybrať sa pešo. Netušiac, ako trpko neskôr oľutuje toto rozhodnutie. Pretože v tmavých uličkách anonymnej stredoeurópskej metropoly sa práve vybral na lov nebezpečný, surový a na všetko odhodlaný Mafia Corner.

 

Pôvodná slovenská skladba to má už iba na skok, stačí prejsť krátku neosvetlenú uličku medzi dvoma činžiakmi. Z ničoho nič ju pochytí úzkosť, no tento rýchlo pocit zatlačí únava a vidina spánku v čistej posteli. Rázne vykročí vpred, až sa od chodníka rozoznie hlasné staccato jej vysokých podpätkov. Je už takmer na konci, keď jej predlaktím vystrelí silná pichľavá bolesť, ako jej ktosi neznámy vykrúti ruku za chrbát. Pôvodná slovenská skladba útočníka nevidí, iba počuje jeho hlasný zrýchlený dych, ktorý odporne páchne po údených rybách. „Keď sa budeš brániť, bude to bolieť ešte viac,“ povie chrapľavý hlas v jej uchu. A pôvodná slovenská skladba, paralyzovaná strachom, iba pár metrov od bezpečia svojho domova, zažije, ako chutí znásilnenie. Akt prebieha mlčky, iba na jeho konci sa ozve hlasné zafunenie útočníkovho vyvrcholenia.

 

Mafia Corner sa postaví, zapne si zips na nohaviciach a na pôvodnú slovenskú skladbu ležiacu na špinavom chodníku hodí dve pokrčené dvadsaťeurovky. „To máš na taxík. A na tantiémy.“ Neveselo sa uchechtne nad svojimi slovami a zmizne v tme.

 

Pôvodná slovenská skladba po hodine strávenej v sprche, snažiac sa zo seba zmyť špinu na tele aj na duši, netuší, že jej trápenie sa týmto iba začína. Po čase zistí, že z nočného útoku si odniesla nečakaný dar – dieťa pod srdcom. Tento fakt ju takmer načisto zničí, no materinský inštinkt je silnejší, než čokoľvek iné, preto jej jediným želaním je iba to, aby sa dieťa narodilo zdravé. No osud má podivný zmysel pre humor a malá Coververzia by sa dala označiť hocijakým prívlastkom, len nie zdravou. Namiesto končatín má tri kýpťovité fíčuringy, krehké telíčko má posiate ekzémom balkánskeho turbofolku a jej hlas chrapčí a buble hlienmi kolotočárskymi samplami metastázovaných pľúc.

 

Ako každý deviant, keď zakúsi omamnú chuť násilia, Mafia Corner sa rozhodol zremixovať ďalšiu slovenskú pesničku. Pri Zuzulienke to bolo ešte niečo nové a neopočúvané, ale pri Čerešniach sme si už hovorili, že keby toto Filip býval vedel, tak fajčí ešte o tri škatuľky denne viac. A ako je bežné u priemerného násilníka, frekvencie útokov sa skracujú, preto MC teraz sprznil ďalšiu klasiku slovenskej hudby, a to ľudovku Macejko alias Mac3jko (čítaj Mactrijko).  

 

 

Čomu sa zase až tak veľmi nečudujem, už od čias legendárnej slovfloorovej kapely Salco vieme, že keď si túto tradičnú slovenskú odrhovačku zrýchlime na 130 bpm a pridáme do toho nejaké dobré umca-umca, tak máme track taký nadčasový, že ešte o dvadsať rokov neskôr sa to bude hrať nadránom na každej svadbe tesne predtým, jak zadýchaný strýko Ervín po extatickom pogovaní prevrhne stôl s čokoládovou fontánou a potom sa vygrcá do kvetináča s umelou dracénou. Preto je pre mňa o to prekvapivejšie, že aj niečo také simplexné ako záhorácka ľudovka sa dá takto veľkolepo posrať.

 

V prvom rade tu máme spev, o ktorý sa postaral Peter Ondria. O ňom som si myslel, že je už dosť dlho mŕtvy, lebo naposledy som o ňom počul tak pred 15 rokmi, keď žiaril vo verejnoprávnych estrádach ako imitátor prvého cyklistu na Mesiaci – Louisa Armstronga. Táto inak úplne zbytočná znalosť mi teraz prišla dosť vhod, lebo inak by som sa musel pýtať, že čo sú to za divné zvuky. S veľkou dávkou fantázie to síce znie ako spev, ale zároveň ako keby vás nútili spievať napríklad počas toho, ako sťahujete obrovskú skriňu, ktorá je brutálne ťažká, až sa pýtate, že či sú v nej medicinbaly alebo nacistické zlaté tehly, no zároveň sa tvárite, že nie je, lebo sa na vás pozerá frajerka s kamoškou.

 

No dobre, nemôže mať každý hlas zamatový jak mladý Pavel Trávníček, ale zaspievať track, ktorý vytiahne aj stádo nadrbaných futbalových huligenov úplne mimo, je fakt väčší výkon, než nájsť v gréckej večierke registračnú pokladnicu. A to nemusím byť ani predseda poroty Slovensko hľadá superstar, aby som to počul. Schválne si dajte napríklad to druhé „ko-ko-ko“ o 1:15. Že wau... Ale otrasný spev týpka pripominajúceho penzionovanú hviezdu midget porna celkom pekne pasuje k „hudbe“, ktorú tvoria tri tóny na harmonike a basy, za ktoré by sa nehanbili ani na Brain Crackingu 18 v Rotterdame. To je asi všetko.

 

Videoklip. Ehm no... K obľúbenej nedeľňajšej kratochvíli Mafiánskeho kútika a jeho fičúringov patrí posedávanie na letisku pred aparatúrou, ktorá by ozvučila aj budovu rumunského parlamentu, pitie čajíka z babičkinho porcelánového servisu a pojedanie údenáčov, melónov a paradajok. Až kým nepríde Helmut na starom vytunovanom Golfe, nestlačí play a všetko žrádlo im to zmetie zo stola a Mafia Cornera nevyšvacajú údenáče po ksichte. Aj keď si myslím, že za túto skladbu by mal dostať po chrape minimálne štangľou Nitrana. Človek však nemôže mať všetko. Takže toľko asi videoklip, keď raz stretnem Pasoliniho alebo Toma Sixa, možno si toto vizuálne umenie nechám vysvetliť bližšie.

 

Samozrejme, dôvod toho, že sa mi to nepáči, je ten, že som nič nedokázal, som zakomplexovaný a závidím a podľa obvyklých reakcií Mafia Korheľ fans „tipicka slovac len picovat a nic nespravit. hlavne ze ked vam to njekde zahraju budete setcy davat a ruki hore“. No áno, ak nastane taká nepravdepodobná situácia, že sa prenesiem v čase o 15 rokov späť na tú divnú diskotéku na Seneckých jazerách, kde majú v strede boxérsky ring, či čo to je a dám si šestnástu nicolausku za 19 korún a potom uvidím týpka, čo bude mať rovnakú mikinu Fishbone ako ja, on si to všimne a dá mi odpiť z Erectusu a to nás tak zblíži, že budeme ďalších 5 minút najlepší kamaráti a akurát vtedy sa dostanem do takej povznesenej nálady, že svet je krásny a že by som si snáď aj zaspieval a tykokóoot, hrajú... AAARGHMMMAAAACEEJKOOOO-MAACEEEJKOOO-KO-KO-KO-KO... Inak asi nie.

 

Ale aby som predsa len nevyzeral ako čistý hejter, tak toto hudobné dielo má určite aj pozitíva. Tu sú:

- je to celkom krátke,

- keď to pozeráte na youtube, dá sa to vypnúť,

- nie je tam tá šušlavá bzdocha, čo „spieva“ Čerešne,

- o mesiac si na to už nikto nespomenie,

- ostatné disko sračky sa mi zrazu zdajú celkom dobré.

 

Udeľujem dve diabolky do pokrivenej vzduchovky z kolotočov na Duchonke z desiatich.