Mamičky domácich zvierat
Mačkárky či psíčkarky môžeme väčšinou podľa veku rozdeliť do dvoch kategórií: do dvadsať rokov (dievčatko je nevinné, neskazené a skutočne sa jej zdá roztomilé postovať fotky a videá mačiatok a šteniatok) a po tridsiatke, kedy majú fázu aktívneho sexu už za sebou a ocitajú sa pri rozbitom koryte (kto nechápe, nech si prečíta Puškina, medzi riadkami je tam toho povedaného oveľa viac, ako sa povoľujú osnovy z literatúry pre 2. ročník gymnázií). Pôsobením spoločenského tlaku nadobudnú pocit, že by bolo vhodné zaobstarať si domáceho maznáka. Veď treba so svojou sociálnou sieťou niečo zdieľať, napríklad fotky milovaného zvieratka. Pozrieme sa na to na príklade mačkáriek (terminus technicus).
Mačkárky sa s mačkami stotožňujú – aj majiteľka je mäkká, nezávislá, sexi a samostatná. Zabúdajú, že mačky niekedy dostanú po hube starou papučou. Spamujú wall podobizňami Kleopatier a Sybíl a pod. (neviem, aké mačacie mená sú v dnešnej dobe in). Fotka, kde sa mačka vyhrieva na slnku na záhrade, opis „dnes máme úžasný dník, slniečko svieti a nám je skvelo“. Základ je používať zdrobneniny. Mačkárka chce budiť dojem, že v skutočnosti má všetko, čo nemá: gráciu, pružnosť, eleganciu, svietiace oči, chvost... Že je mačička, malá hravá tigrica.
Oveľa horšie je, keď má mačkárka kocúra – znamená to dvakrát viac fotiek na fejsbúku a instagrame. Kocúr tentokrát predstavuje chlapa: dáva najavo, ako dobre by sa niekto mohol mať, keby s ňou chcel žiť. Nech sa páči, na tomto obrázku sa Murko napapal, tu robil zlobu a rozbil vázu, ale nič sa mu nestane, lebo Murko je dobrý chlapec. V princípe by nebolo zlé, keby sa správali k partnerovi ako k Murkovi. Ale to sa nestane, lebo Murko je vykastrovaný. Murko nevyvedie najhoršie: neutečie k susede. Všetko ostatné sa dá prepáčiť (aj prekvapenie v podobe mokra v topánkach).
Slečna neoriginálna
Typ: jednotkárka s nízkym IQ. Šíri príslovia, porekadlá a ľudové múdrosti, okopané ako stará dvorová futbalová lopta. Zdieľa obrázky jesennej prírody s motivačnými heslami písanými v Italicse. Asi existuje stránka pre trubky, kde sú zozbierané okrídlené frázy, citáty spisovateľov a myšlienky slušných ľudí, kde to všetko kopírujú a myslia si pritom, že sú najmúdrejšie. Podobne v minulosti osoby bez zmyslu pre humor chodili na stránku www.vtip.sk, robili copy paste a posielali cez firemný Outlook hromadné správy, ktorých posolstvo bolo „Aha, aký som vtipný“.
Ich fotky sú podobne iritujúce: lienka v pohári vody (nie aby ju zachránili), kúsok roztrhanej rukavice, zubná kefka, hranolka. Pokúšajú sa robiť dojem, že vidia svet cez prizmu svojho umeleckého ducha. Ako Andy Warhol. Sú úplne nezaujímavé a nedá sa s nimi rozprávať, pretože v reálnom živote si nemôžu napísať múdry status.
Dievča v opozícii
Tieto slečny niečo hľadajú. Keď je všetko super – muž, práca, priatelia, deti – nemáš čas na mítingy a protesty. Na tie poväčšine chodia ľudia, čo sa nudia, a idealisti (a schválne, koľko idealistov poznáte?) – kedysi v piatok pili na bare Pinot Grigio, ale teraz je viac v móde kresliť plagáty s požiadavkami a vyjadrovať sa na fejsbúkoch k politickej situácii. Dievča v opozícii chodí na mítingy a dúfa, že stretne muža v štýle „milionár, ktorý je napriek svojim peniazom presne taký, ako všetci“. Uspokojí sa ale aj s potenciálnym milionárom (študent práva a pokladník mládežníckej odnože politickej strany). Áno, pred 100 rokmi možno chodili kvôli ideám. Teraz sa chodieva kvôli tomu, aby človek následne mohol povedať, že má prehľad a sleduje politické dianie. A ešte teda stretnúť toho milionára. Už si predstavuje, ako stojí v ľudskej reťazi a blokuje D1ku, aby vyjadrila svoj protest voči zákonu o podmienkach držania psov a agresívny policajt ako predstaviteľ prehnitého a skorumpovaného systému sa na ňu chystá zaútočiť obuškom, ale niečia chlpatá ruka úder zablokuje. Následne sedia v dome na Capri a spomínajú, ako sa zoznámili počas revolúcie.
Sú hyperaktívne a neustále spamujú. Obťažujú tým, ako sa stále rozčuľujú. Zdieľajú články, ktoré už aj tak čítali všetci, ktorých to zaujíma. Nechápu, že na politiku má aj tak každý svoj názor a nikto nie je zvedavý, čo si myslia. Z čisto osobného pohľadu ich teší, keď sa udeje nejaká kauza, pretože ju môžu následne riešiť. Frekvencia otravných postov sa zvyšuje na kritickú úroveň počas dôležitých udalostí, ako sú napríklad voľby. Vtedy si ešte viac ako inokedy zaslúžia high five. In the face. With a chair.
Dobré srdce
Nerozumie, prečo si niekto nie je schopný adoptovať minimálne dvoch psíkov z útulku. Aj ona má predsa piatich a stará sa o nich dobre vo svojom dvojizbovom byte, ani to nezaberá až tak veľa času a stíha popri tom zdieľať fotky plačúcich vlčiakov. Keď jej povieš, že nemôžeš, pretože pracuješ/študuješ a nebolo by to fér voči psíkovi, považuje to za lacné výhovorky, lebo kde je vôľa, tam je cesta (to si minule prečítala v statuse slečny neoriginálnej).
Fotografie bezbranných detí alebo zatopených dedín spolu s textom „potrebná je akákoľvek pomoc“ sú rovnako veľmi vďačným objektom zdieľania. Vyzliekaš si traky a ponožky, berieš zo spálne plachtu a perinu, kupuješ vatu, obväzy a zubnú pastu pre šesť dedín. Voláš, hovoríš, že hneď všetko privezieš. Odpoveď: je šatstvo chemicky vyčistené? Nie? Tak si ho nechajte. Ale keby niečo, peniaze môžete poslať na účet. Aj chemicky nevyčistené...
Samozrejme, tento text je zveličený. Ale ak ste sa našli v niektorej kategórii, prosím unormálnite sa. A Facebook bude opäť milým miestom na trávenie voľných chvíľ.
