alebo Prečo by niektorí študenti súkromných škôl mali dostať deku?
- Deka – markízácka obdoba hudobnej telky v menšom, najpopulárnejšia relácia v období milénia, hitparáda (aké hlúpe slovo), ktorá dala za vznik fejmu Jozefa „JOPA“ Poláčeka a formovala hudobný
nevkus celých generácii mladých poslucháčov nounejmu a kulyho - Dostať deku – muži, čo zažili vojnu poznajú, ostatní si povinne vygúglia
Ako absolventka pobytu na bližšie neurčených troch súkromných školách humanitného zamerania plus veterán kontaktu so študentmi dotknutých mediálne prepieraných škôl, sa cítim mať povinnosť podeliť sa o svoje skúsenosti a postrehy. Buďte požehnaní všetci, ktorí ste túto príležitosť nemali.
Hovno na paličke
I zhodli sa tri mladé ženy na jednej dlhej ceste autom, že by si tento výraz zaslúžil revival. Žili, boli a chodili po svete študenti súkromných škôl a robili sa dôležití, ako HOVNO NA PALIČKE. Milý niektorý študent súkromnej školy, ja viem, že tieto slová budeš čítať. Vedz, že či už tvoj tato chodí rybárčiť na jachtu do Nórska, alebo ťa ako jediného teplého syna rodičia vzali na víkendový nákup do Paríža a do riti si strkáš golfové palice, MŇA to v pondelok ráno v škole reálne nikdy nezaujímalo. Prišla som sa tam učiť a nie pretekať sa v podmienkach, do ktorých som sa narodila. A netvár sa, že ak si berieš pôžičku na súkromnú vysokú školu na Slovensku, robíš to preto, lebo chceš kvalitné vzdelanie. Si iba lenivý sa učiť a bojíš sa, že by ťa inam ani nezobrali. Keby si naozaj chcel platiť za kvalitu, tak zdvihneš kotvy. Viem to, lebo ja som voľakedy tiež sedela na tvojom mieste.
Omyl prírody
S odstupom času sa zdá, že najväčší OMYL mojich rodičov bolo vysypať poctivo a tvrdo vydreté plechy za súkromné vzdelanie ich inteligentnej, ambicióznej, no lenivej dcéry. Najväčší OMYL PRÍRODY sú niektorí nepedagógovia súkromných škôl, ktorí, rovnako ako väčšina ich privilegovaných študentov, dostali do vienka namiesto usilovnosti iba egá. Niektorí študenti súkromných škôl v tomto momente láskavo použijú gúgl – hľadajúc kľúčové slová: EGO, FREUD. A ešte jedna vec – nie, wikipédia naozaj nestačí.
Sme aj tak iba trápni malomešťania
Nechať si od rodičov platiť školné v hodnote víkendového drogového rozpočtu bližšie nešpecifikovaných slovenských kapiel je čajové a nuda. A zobrať si na to pôžičku, lebo na to nemám, to je zase ÚPLNÁ PIČOVINA. Hocijaká automobilka vyhodí za vzdelanie pre deti svojich zahraničných manažérov, žijúcich v Bratislave, hravo x-násobok. A keďže automobilky vedia, čo robia, investujú do toho, čo jediné má asi na poli súkromného školstva u nás zmysel, to jest kompletné cudzojazyčné vzdelanie pre budúcich medzinárodných biznismenov a diplomatov z HIGH SNOBIETY. Niektorí študenti súkromných škôl v tomto momente konečne pochopia, že kurz japončiny na hodinu týždenne, sa ako cudzojazyčné vzdelanie NEPOČÍTA. A bude im smutno. Počet mekbúkov na škole na študenta taktiež úroveň vzdelania (chvalabohu) nerobí.
Trápne 2x
Cítim sa TRÁPNE, že som sa nechala takto ojebať. Strávila som najproduktívnejšie roky dospievania zavretá na akožehodinách medzi zpovolaniasynmiadcérami. Dôležité je povedať, že aj tí, ako všetci ľudia, sú rôzni. Takí, čo si na škole každú známku vyhádali u zúfalej profky domŕtva, namiesto toho, aby naozaj splnili zadanie. Ale aj takí, čo naozaj mali talent a naozaj makali a naozaj sú teraz v New Yorku, darí sa im fajn, a tým to všetci prajeme. A tí môžu zvysoka jebať písanie dotknutých článkov v reakcii na pojebaný inzerát firmy čo vyrába kuchynské linky JA keby som nebola taká lenivá, tak tiež nevypisujem TRÁPNE blogy o druhej ráno, ale vytváram reálne hodnoty. Ale podľa Glubba už naša civilizácia je aj tak v dekadencii, na konci svojho životného cyklu, tak na čo sa snažiť? Divosi už kopú tunely pod bránami šengenu. Ešte že mám výhovorku.
Kodependencia
Musím priznať, že sme spoločne s kamarátmi napísali množstvo prác pre niektorých študentov konkrétnych súkromných škôl, ktorí si za to boli ochotní zaplatiť. Párkrát sa mi to podarilo aj zadarmo, nechala som sa uprosiť a poskytla svoje staré práce na prepísanie. Vždy to boli hlupáci, neschopní (alebo extrémne leniví) si ani len naformátovať text vo Worde, nie to, ešte napísať čosi vlastné. Nerozumeli primitívnym zadaniam prác. Nedokázali čítať text s porozumením, ani si vytvoriť iný názor na problematiku ako ten, čo im bol povedaný niekým, koho považujú za autoritu (rodičia, kamoši bohatší ako ja, kamoši mafoši alebo médiá). Naozaj nevedeli skoro nič o svojich odboroch.
Nikto sa preto nemôže diviť, že ich nechcú zamestnať vo firmách, kde sa práca iba nepredstiera. Samozrejme, práca sa dá fejkovať kvalitným spôsobom, to sa niektorí študenti súkromných škôl počas štúdia veľmi dobre naučili (asi ako jediné). Excelujú v privlastňovaní si zásluh za prácu iných. Maturita naučila tieto deti, ako predať komisii seba, bakalársky diplom majú v skutočnosti z alibizmu a magisterský z bezbrehej CHAMTIVOSTI. Vďaka tomu (a ešte že ujo je spolumajiteľ) sa v živote dostanú aj na vysoké miesta, kam slnko nedosvieti a potom tam šéfujú všetkým tým zakríknutým makačom zo štátnych škôl. A to už je alebo aj nie je (záleží na uhle pohľadu), problémom našej spoločnosti.
Záver
Ja som sa našťastie včas spamätala a odplávala do vôd štátnych. Kde to bolo dosť že NAPIČU, lebo sme stále na Slovensku. Vzdelávanie máme od praxe vzdialenejšie, ako najbližší život vo vesmíre. Aspoň som ale vedela, do čoho idem. Väčšinou sa nikto ani neobťažoval predstierať učenie. V tak zastaranej štruktúre, ako je slovenské školstvo, sa malý dočasný zázrak podarí tak jednému doktorandovi zo sto. Ale mala som vymakaných spolužiakov. Do života mi dali a dávajú viac, než pozvania na rodinnú dovolenku, či kupóny do fúdkultu. Čerešnička na smutnej torte - keďže som skončila humanitne zameraná, aj tak si svoju dlhoročnú lenivosť budem vyžierať celý život. Už som sa s tým pomaly zmierila. A to som mohla byť neuroscientist :).
S čím sa ale nezmierim, je plejáda pipiniek a princov, ktorí sa cítia byť ukrivdení, keď im niekto povie pravdu. Lebo pravda bolí a vyžaduje si aspoň náprstkový level autoreflexie. A to je to najhlavnejšie, čo teba, milý niektorý študent súkromnej školy, nestihol pomedzi ofukovanie nikto naučiť. Už je neskoro. Už iba hodiť deku.
