20. storočie sa vyznačovalo nespútaným nutkaním experimentovať, a to nielen v sovietskej divočine, kde skúšali napríklad vykrížiť človeka s opicami, či v nacistickom Nemecku, kde operoval Dr. Mengele, ale aj v krajinách, ktoré si zakladali na tom, aké sú slobodné a demokratické.

 

Všetko začalo po skončení druhej svetovej vojny, keď americká vojenská spravodajská služba spustila operáciu Paperclip. Cieľom operácie bolo získať pre seba nemeckých nacistických vedcov a zabrániť tak, aby sa k ich poznatkom dostal Sovietsky zväz, s ktorým  USA v rámci Studenej vojny súperili. Z operácie Paperclip sa postupne vyvinuli ďalšie projekty ako CHATTER alebo  BLUEBIRD/ARTICHOKE, ktoré sa užšie zameriavali na ovládanie mysle a správania, čo malo Američanom pomôcť pri vypočúvaní nepriateľských agentov. Vrcholom celej snahy sa stal projekt s názvom MKULTRA, ktorý v roku 1953 spustili na príkaz vtedajšieho šéfa CIA Allana Welsha. Išlo o vývoj látok, pomocou ktorých by bolo možné ovládať myseľ, pretože sa predpokladalo, že Sovieti, Číňania, ale aj Severokórejci už takéto techniky používajú napríklad na amerických vojnových zajatcov v Kórei. MKULTRA mal teda za úlohu preskúmať možnosti ako cielene manipulovať s ľudskou psychikou prostredníctvom mučenia, senzorickej deprivácie, držania v izolácii, sexuálneho zneužívania a podávania rôznych látok, predovšetkým LSD.

 

Experimenty


Najviac dôvery sa vkladalo do LSD. Napríklad v 60-tych rokoch CIA otvorila niekoľko nevestincov v San Franciscu, kde pomocou jednosmerných zrkadiel sledovala zákazníkov a potom ich zdrogovaných vypočúvala, pričom porovnávala ich výpovede s vlastnými záznamami. LSD však tajne podávala okrem subjektov podozrivých z toho, že sú nepriateľskými agentmi, aj vlastným zamestnancom a americkým vojakom. Zozačiatku pokusy na vlastných ľuďoch z CIA vyzerali tak, že ich po dvoch zatvárali do miestnosti, kde sa mali navzájom pozorovať. Postupne ich však začali zdrogovávať bez upozornenia, a tak sa raz napríklad stalo, že istý pracovník, ktorému LSD podali v rannej káve dostal psychotický záchvat, počas ktorého šialene behal po Washingtone presvedčený, že v okoloidúcich autách sú príšery. S týmito „surprise tripmi“ neprestali, ani keď im pri ďalšom z nich istý vojenský vedec menom Frank Olson vyskočil 13. poschodia. Zaujímavé, ako dlho ich LSD ich bavilo, vzhľadom k tomu, že hľadali čosi ako sérum pravdy, pričom LSD je známe ako droga, ktorá otvára brány mysle do iných dimenzií, čiže inými slovami, je jednoducho halucinogénna.

 

Britskí vojaci na tripe

 

Okrem LSD sa testovalo napríklad kombinovanie barbiturátov s amfetamínmi. Do jednej žily sa vstrekli barbituráty a keď nebohý testovací subjekt začal zaspávať, z druhej strany dostal amfetamíny, ktorého prebrali a v tomto zmätenom stave vedomia mu kládli otázky. Pripomína mi to situáciu, keď sa opýtate niekoho, kto zaspáva a on vám odpovie nezmysel. Case in point, raz sa moja teta pýtala mojej mamy, ako skončí Jana Eyrová a mama jej v polospánku odpovedala, že spadne z bicykla a bude koktať, predstavujem si, že to tak nejako mohlo vyzerať.

 

Časť experimentov sa presunula aj do Kanady, kde v réžii škótskeho psychiatra Donalda Camerona prebiehali pokusy s elektrokonvulzívnou terapiou, či paralytickými drogami. Cameron používal na testovanie pacientov, ktorých prijali s pomerne bežnými stavmi ako popôrodná depresia, či úzkostná porucha. Pomocou drog u pacientov vyvolával kómu, v ktorej im púštal zvukové slučky s rôznymi hlukmi, či jednoduchými odkazmi. Z istého uhla pohľadu bol celkom úspešný, pretože sa mu u svojich obetí podarilo vyvolať inkontinenciu, amnéziu, afáziu, prípadne si niektorí ľudia začali myslieť, že ich vypočúvajú vlastní rodičia a podobne.

 

V roku 1973 v panike, ktorú vo vláde spôsobila aféra Watergate, dal vtedajší šéf CIA Richard Helms zničiť všetky dokumenty o projekte MKULTRA, čím znemožnil poriadne prešetrenie prípadu. Experimenty na ľuďoch boli porušením Norimberskej dohody, ktorú aj USA na konci 2. svetovej vojny podpísala. Z niektorých dokumentov sa však zachovali kópie, a tak o MKULTRA predsa len vieme aspoň čiastočne a môžeme konšpirovať, čo všetko sa za našimi chrbtami deje ešte dnes. Alebo skôr za chrbtami Američanov, my tu teraz máme vlastne iné problémy.

 

Pic by Ray Lennox