Všetci vieme, čo je to golf – somarina pre starých pupkáčov, ktorí sa lenivo prechádzajú po krástnych trávnikoch, triafajú loptičku do jamky a snažia sa robiť dojem úspešných a bohatých biznismenov. Nikdy som golf nehral, takže som samozrejme tým najpovolanejším sa k nemu vyjadrovať.
Človek si samozrejme povie, že taká drbnutá hra sa už nedá viac zhovadiť, lenže chyba lávky! Niekomu napadlo spraviť jej alternatívu pre menej zámožnú, zato rovnako trafenú skupinu ľudí a vymyslel, že miesto desiatich rôznych palíc, jedinou úlohou ktorých je nechať sa nosiť otrokom čo ešte viac podčiarkuje status hráča ako veľkého pracháča, siahne po lietajúcich tanieroch. Taká sprostosť!
Jamky sú tu nahradené akýmisi košmi s reťazami, do ktorých keď tanier hodíš, pekne ho zosunú do lapača a máš to za sebou. Lenže. Medzi odhodiskom a košom môže byť 40, ale aj 120 metrov, na jeden hod to teda nepôjde. Aby sme sa aj tu cítili ako prachatí pupkáči, každý jamkokôš má aj tu par. Väčšinou okolo 3 či 4, takže na toľko hodov máš tanier dostať z odhodiska do koša, ktorý má priemer tak cca 70 cm. Tučná šanca!
Súhlasím, povedal som si to isté, čo každý normálny človek – je to blbosť. Lenže jeden z trénerov na sústredení, Rišo, je jedným s priekopníkom tohto športu na Slovensku, tak som si povedal, že popri lezení ferrát (Sloník, pomôž, ako sa to píše/spodobuje?) a varení gulášu to absolvujem, aby som vám mohol priniesť report z prvej ruky. Takže po 1992 rokoch som už druhý, ktorý sa obetoval za vás.
Druhov diskov je určite mnoho, no ako elévom nám Rišo vysvetlil tri základné: drajver – tenký, z tvrdého plastu, vhodný na veľkú vzdialenosť, midrendž – ani neviem vlastne načo ten je, pokiaľ nie ste profíci, ten si ani brať nemusíte a pater – na hod zblízka priamo do koša. Na presné umiestnenie. Ha!
Drajver vždy zatáča doľava, čím v podstate pripomína...okej, to je jedno. Teda aspoň u pravákov, iní tam neboli. Pointa je v tom, že namieriš na niečo, čo je napravo od miesta, kam ho chceš hodiť, rozbehneš sa a hodíš. Aj keď, v podstate je to jedno, on si aj tak letí tam, kde chce on, nie ty. Potom sa postavíš tam, kam tvoj drajver dopadol a odtiaľ hádžeš svoj hod No. Kető. Samozrejme, aj tu je tu malý háčik. Ihriská sú síce vykosené, no aj tak je hľadanie svojho disku niekedy práca na desať minút. Našťastie ich robia v krikľavých farbách, ale aj tak sa človek nachodí. No a proste hádžeš až kým si tak blízko, že si trúfaš paterom trafiť kôš. Sem si pokojne insertnite ten vtip o tom, ako majú chlapi prikročiť k pisoáru bližšie, pretože je kratší, než si nahovárajú. Tak nejako vyzerá aj hádzanie paterom do koša zo vzdialenosti väčšej než meter a pol.
Aby na túto vrcholne nezaujímavú hru nalákali aspoň nejakých petersonov, samozrejme k nej existuje aj appka – Udisc, ktorá ukazuje každú nasledujúcu jamku na každom ihrisku a zároveň veľmi uľahčuje zapisovanie výsledkov. Pretože na rozdiel od väčšiny tunajších bývam vo vároši, disponujeme ihriskom poblíž, takže sme si po návrate zo sústredenia boli potvrdiť, že tá hra je poriadna hovadina v každom okrese. Disky sa dajú samozrejme požičať. Nachodíš sa, zabiješ hodinu, ktorú by si mohol inak stráviť diskutovaním a ak máš šťastie, prinesieš si trebárs kliešťa, alebo aspoň zopár štípancov od ovadov. Super hra, za mňa 9 bodov z 10tich.
