Keď som tu poslednú dobu čítal historky z natáčení zo špitálov, spomenul som si na môj už skoro dva roky starý prísľub, že napíšem niečo (aj) o švajčiarskom zdravotníctve. Máme s ním už aj pár skúseností z prvej ruky, okrem drobností s deťmi aj moja zlomená ruka a ženine natrhnuté väzy v kolene. Dúfam, že môj popis neprehĺbi zúfalstvo nad stavom toho slovenského, ale skôr prinesie nádej, že to raz (až sa zbavíme Kapitáňov a iných Paškov) to môže aj na Slovensku fungovať lepšie. TL;DR drahé je to jak sviňa, ale za svoje peniaze dostávate kvalitu.

Keďže zadarmo ani kura nehrabe, povedzme si najprv, ako je to celé financované. Nuž, ako už je v Európe obvyklé, zo zdravotného poistenia. Zdravotných poisťovní je niečo medzi päťdesiatkou a stovkou, od maličkých „obecných“ s dvomi-tromi tisíckami poistencov, po veľké so stovkami tisíc ľudí (aktuálne presné číslo sa mi nepodarilo nájsť, navyše sa trh pomerne konsoliduje, tj. dochádza k spájaniu a kupovaniu). Poistenie je povinné, každý si ho platí sám za seba (a aj za svoju rodinu).

Odbočka: vo Švajčiarsku dostanete „na ruku“ (v skutočnosti na účet) takmer celú hrubú mzdu, zamestnávateľ strháva len sociálne a dôchodkové poistenie, plus cudzincom, ktorí nemajú trvalý pobyt, aj zrážkovú daň z príjmu (Quellensteuer). Z toho si platíte zdravotné poistenie a daň (pokiaľ vám ju už ako cudzincovi nestrhol zamestnávateľ).

Výška poistného je rôzna podľa miesta bydliska, poisťovne, poistného modelu a spoluúčasti. Rozoberme si postupne jednotlivé body:

Miesto bydliska - ako som už spomínal, v každom kantone sú veci trochu inak. Niekde sú ľudia zdravší (alebo len nechodia k doktorovi s každou somarinou), inde menej, v mestských kantonoch si obvykle špitály a doktori účtujú viac (lebo majú vyššie náklady) než na vidieku, prípadne je poisťovňa schopná vyjednať si v danom regióne lepšie ceny. Nuž a to všetko sa vo výsledku odrazí vo výške poistného, ktoré môže niekde (Ženeva) dosiahnuť aj skoro dvojnásobok toho, čo inde (Nidwalden).

Poisťovňa - poistné za štandardný model sa môže podľa poisťovne líšiť aj o 40%, záleží to od regiónu. Tam, kde bývam ja, je rozptyl menší (cca 450 frankov u najlacnejšej, 550 u najdrahšej), v takej Ženeve je to ~480 vs. ~770 frankov. V rámci vyššej sumy môžete (alebo aj nie) dostať lepšie služby poisťovne, rýchlejšie preplácanie faktúr (vysvetlím nižšie) a menej ofrkov pri tom, prípadne nejaké bonusy ako preplácanie permanentky do posilňovne či na plaváreň a tak.

Poistný model - najdrahší je tzv. štandardný model, ktorý je definovaný zákonom. V jeho rámci môžete ísť k ľubovoľnému lekárovi resp. do ľubovoľnej nemocnice v rámci svojho kantonu. V nemocnici máte nárok na pobyt na štandardnej 4-lôžkovej izbe.

O niečo (okolo 15-20%) lacnejší je obvykle Hausarzt model, kedy si zo zoznamu zmluvných lekárov vyberiete svojho „obvoďáka“, a keď vám niečo je, tak idete najprv za ním, a on vás prípadne pošle ďalej. Samozrejme, v urgentných prípadoch môžete nabehnúť rovno na pohotovosť a taktiež preventívne prehliadky u gynekológa a očiara je povolené absolvovať bez predchádzajúcej návštevy „obvoďáka“.

Cenovo podobne je na tom tzv. Telmed model, len miesto „obvoďáka“ máte „priateľa na telefóne“, t. j. hotline danej poisťovne (obvykle outsourcovaný), kde sa najprv telefonicky posťažujete, čo vám je, a doktor vám buď poradí (paralen a zajtra zavolajte zas), alebo vám zorganizuje návštevu u praktika, alebo rovno u špecialistu.

Najlacnejší (okolo 25% oproti štandardnému) býva tzv. HMO alebo Gatekeeper model, ktorý je niečo ako Hausarzt (obvoďák), no nevyberáte si vlastného, ale chodíte k tomu, ktorého vám určí poisťovňa.

Poslednou položkou, ktorá má vplyv na výšku poistného, je to, koľko výdajov sa rozhodnete si platiť z vlastného vrecka, t. j. ako si nastavíte tzv. frančízu. Frančíza znamená, že do tejto sumy si v danom kalendárnom roku platíte náklady sami. Minimálna je 300 frankov (pre deti nula), maximálna 2500 (deti 600).

Tu je potrebné urobiť druhú odbočku: vo Švajčiarsku ste vo finančnom vzťahu s lekárom vy, nie poisťovňa. Takže vy dostanete faktúru za ošetrenie, ktorú musíte zaplatiť (obvykle do 30 dní), a je na vašom vzťahu s poisťovňou, ako vám zaplatí to, čo má. Takže faktúru od lekára pošlete poisťovni, a tá vám, pokiaľ už na to máte nárok, preplatí príslušnú časť. Slušná poisťovňa obvykle pošle peniaze na účet do 15-20 dní od preposlania faktúry, takže ešte stále máte pár dní na to, aby ste ich poslali lekárovi. Poisťovni treba posielať aj účtenky z lekárne, keď si kúpite vitamíny, paralen, alebo trebárs sprej do nosa pri nádche - to všetko sa totiž počíta do frančízy.

Väčšie poisťovne majú s nemocnicami a lekármi zmluvy, takže faktúry posielajú rovno im, poisťovňa ich uhradí, a po vás potom chce príslušnú spoluúčasť.

Po vyčerpaní frančízy nastupuje ešte 10% spoluúčasť až do celkovej ročnej sumy 700 frankov - takže pri minimálnej frančíze 300 CHF zaplatíte za rok z vlastného maximálne tisícku, zbytok už ide na poisťovňu.

Mimochodom, tento model spoluúčasti, spolu s tým, že dostanete do rúk každú faktúru za ošetrenie, považujem za jedno z najlepších možných riešení.
 

Vyššie uvedené platí pre nemocenské poistenie - vo Švajčiarsku sa totiž pri zdravotnom poistení rozlišuje poistenie nemoci a úrazové poistenie. Na úraz sa treba poistiť extra - zamestnancov nad 20% úväzku musí zo zákona poistiť zamestnávateľ. Takže pokiaľ chytím chrípku, riešim to so svojou poisťovňou, ale pokiaľ si zlomím hnátu - a je jedno, či v práci, alebo doma - ako zamestnanec to riešim s poisťovňou môjho zamestnávateľa. U úrazového poistenia (obvykle) nie je žiadna spoluúčasť, všetky náklady na liečenie platí poisťovňa.

Mimo toho, čo je kryté zo zákona, je možné si zjednať rôzne pripoistenia - či už na väčšiu možnosť výberu lekára/nemocnice (bez obmedzenia na vlastný kanton), väčšie súkromie (dvojlôžková, alebo úplne privátna izba), záchrana na horách (štandard totiž prepláca len 50% do max. 5000 frankov), cestovné poistenie atď. atď.

A pripoistiť sa dajú aj zuby, ktoré totiž v štandarde nie sú kryté - a švajčiarski zubári sú sakra drahí. Akurát, že než si človek zuby poistí, musí ich mať najprv v poriadku - čo nie je úplne triviálne. Takže spústa prisťahovalcov stále jazdí za zubármi do svojich rodných krajín, alebo aspoň cez hranice do Nemecka/Francúzska/Talianska (to aj mnohí domáci). Za prehliadku s jednou - dvoma plombami a zubnou hygienou pre celú rodinu zaplatím na Slovensku toľko, koľko za preventívku pre seba vo Švajčiarsku.

Čo sa týka bežnej návštevy lekára, či už „obvoďáka“ alebo špecialistu, tak bez termínu ani ránu. Bez (obvykle telefonicky) dohodnutého termínu sa dá prísť len na pohotovosť - aj keď sa ráno zobudíte s horúčkou a knedlíkom v krku, treba „obvoďákovi“ najprv zavolať. Termín obvykle dostanete hneď v ten deň a do ambulancie idete väčšinou v daný čas, maximálne o nejakú tú akademickú štvrťhodinku neskôr. Lekár sa venuje fakt len odbornej práci, aj vidiecky lekár v tom najväčšom zapadákove má okrem sestry či dvoch aj administratívnu silu, ktorá vybavuje všetko papierovanie a je to vlastne ona, u koho si dohadujete termín. Dokonca je na to aj špeciálny študijný odbor, Medizinische/r Praxisassistent/in.

Každý, s kým v ambulancii či v nemocnici prídete do styku, vám najprv podá ruku, privíta vás a predstaví sa. Všetko sa odohráva v maximálne zdvorilej atmosfére. Dlhé objednacie termíny sú občas problém i tu, hlavne pokiaľ je v danom regióne lekárov málo. Toto sa Švajčiari snažia riešiť „importom“, v našej kantonálnej nemocnici - usudzujúc podľa mien - pracuje tak tretina lekárov z cudziny, ale skôr viac, lebo aj z tých, čo majú nemecké mená, bude veľké percento Nemcov a nie Švajčiarov. A čo sa týka pomocného personálu, tak tam už sa bez cudzincov nezaobídu vôbec - veď aj jeden z (proti)argumentov pri nedávnom referende o zavedení tvrdých kvót na imigráciu bol, že kto bude robiť vo špitáloch a domovoch dôchodcov, keď prestaneme prijímať cudzincov. (Ako kontrovala jedna známa, keď jej akýsi dedek vynadal do blöde Ausländerin - bez blöde Ausländerin by vám ani nemal kto riť utrieť.)

Nuž, pozerám, že som sa opäť akosi rozpísal a začína z toho byť román, takže pokiaľ bude záujem, viac detailov v diskusii. Ako obvykle platí, že vyššie uvedené informácie treba brať s rezervou, navzdory pár rokom nemusím všetko vedieť či správne chápať. Predpokladám, že Ogrgeľ či Marvin taktiež niektoré veci upresnia v diskusii.

No a aby som nezabudol, ten nadpis je vetička, ktorou vám miestni poprajú skoré uzdravenie, či už máte nádchu, alebo zlomenú nohu.