Keďže si asi každý všimol, že na Dailymale sa v poslednom čase pretrhol mech s cestovateľskými článkami, pridam aj ja svoju kôpku hnoja do tohto najmienkotvornejšieho periodika slovenských internetov. A samozrejme, robím to aj kvôli tomu, aby ste mi všetci závideli.
Kto z titulného obrázku alebo nadpisu nepochopil, navštívil som (že vraj) druhú najdrahšiu krajinu sveta - Island. Bol som síce krátko, ale o to viac možem preháňať.
Jazykové okienko - Islandské názvy sú dosť zložité, nesnažte sa ich vysloviť, väčšinou to nie je tak, ako si myslite, že sa to má vysloviť. Ak to bude v mojich silách, tak vám do zátvorky (ktoré inak veľmi rád používam) napíšem, ako sa to číta.
Prvá časť tohto dvojdielneho eposu bude všeobecne o Islande - čo ochutnať, čoho sa vyvarovať, čo si kúpiť a koľko peňazí si zobrať (to možem povedať aj hneď - veľa). Krásy prírody rozoberiem v záverečnej, druhej epizóde (fakt som tam bol len pár dní, takže viac sa nedá napísať).
Krajina
Island je krajina lávy a vody. Je to klišé, ale je to pravda. Všade kam sa pozriete je láva, alebo voda, alebo láva a voda. A okrem toho kone a ovce, veľa koní a ešte viac oviec. Celé je to jedna veľká pustina, kde nič nerastie, len sem-tam nejaká pseudotráva a úplne že sem-tam (cca 7% rozlohy Islandu) nejaky zdechlý strom. Cestovanie v nej dokáže byť poriadne nebezpečné, hlavne keď sa odtrhne kus cesty, lebo však činná sopka, však ľadovec (oheň + veľa ľadu = ešte viac vody). Cesty, to je kapitola sama osebe, ďialnicu majú asi takú ako my, z Bratislavy do Košíc, čiže tak 60 km dokopy. Pokial si chcete požičať auto, nie je to vôbec žiadny problém už na letisku, ale vždy treba rátať okolo 200€ na deň, pretože bez 4x4 auta si toho moc nepozriete. Dokonca existujú tu cesty, na ktoré vám nebude stačiť ani poriadny tereňák, a treba na ne poriadne špeciály (ak si chcete pozrieť trebárs ľadovce a hlboké vnútrozemie a pravú divočinu) a tam už treba rátať okolo 400-500€/deň.
Typický islandský landscape - láva, tráva, voda
Čo s týka peňazí, platí sa tu Islandskými korunami (zameníte na letisku), ale ja som ich bankovky a mince ani len nevidel. Všade a všetko sa tu dá zaplatiť kartou, a keď hovorím všade, tak myslím všetko. Terminál tu má dokonca aj pouličný stánok s hotdogmi, takže peniaze naozaj zamieňať nemusíte.
Na mňa krajina pôsobila fantasticky, vzduch a prostredie je tam úžasné, zima zalieza až za očné viečka, no proste čistá apokalypsa a osobne by som sa tam hneď sťahoval. Kto by čakal hory a kopce, príde si na svoje, aj keď najväčšia sopka má cca 2000 m, no kopcov, masívov a lávy je tu požehnane.
Ubytovanie
Na Islande, ako vo väčšine severských krajín, môžete stanovať, kde sa vám páči. Samozrejme okrem miest, kde je to tabuľou zakázané (na takéto tabule som ale narazil iba na pár miestach národného parku Þingvellir (Thinkvetlir)). Dokonca môžete stanovať aj na ľubovoľnom pozemku - 150m od domu a s povolením majiteľa. Sú tu zriadené aj plne vybavené campingy, ktoré môžete využiť a nemusíte sa kúpať v termálnych prameňoch niekde v úplnom lone matky prírody.
S hotelmi to tiež nie je bieda, sú takmer na každom rohu a čo sa týka Reykjavíku, je tam dokonca Hilton. Takže na výber máte, ale rátajte s tým, že si priplatíte. Stan je asi najlacnejším riešením.
Poznámka k hotelu: Ak nechcete, aby na vás kukali ako na obyvateľa Grónska na letnej dovolenke, neprechádzajte sa po lobby v kraťasoch. True story.
Počasie
Keďže som spomínal, že je na Islande fakt zima (kto by to bol asi tak čakal, že?), vyňadrím sa aj k počasiu ako takému. Keďže každý píše o tom známom úsloví o islandskom počasí, ja ho vynechám (googlite si sami). Zažil som tu za tých pár dní všetko - dážď, vietor, ktorý ma držal na mieste, na posledný deň aj snehovú minivíchričku a aj krásnu slnečnú doočírežúcu jesennú nostalgiu.
Oblečenie treba prisposobiť, to je samozrejmé, odporúčam všetko nepremokavé a neprefúkateľné. Kto to podcení, môže dopadnúť fakt zle, pretože počasie je tu fakt nevyspytateľné. Ako chlap možem vyhlásiť, že som bol veľmi rád, že som si dal termoprádlo (ak si chlap a nevieš čo to je, tak to sú také mužské silónky, v ktorých je teplo).
Reykjavík
Hlavné mesto Islandu je (ževraj) najväčšia dedina na svete, ktorá sa hrá na hlavné mesto. Musím uznať, že je to pravda. Mesto je asi tak veľké ako Košice, a momentálne tam panuje čulý stavebný ruch. Kto by nevedel, kríza zasiahla Island natoľko, že úplne zbankrotovali (alebo také niečo) a museli tam všetko kompletne reštartovať. Zaujímavý je bývalý strarosta, ktorý išiel do politiky ako úplný nováčik a vyhral s programom, kde hlavné dva body boli, že prinesie ľadového medveďa do ZOO a že zariadi ručníky zadarmo ku každému bazénu (ktorých je tu mrte).
Anyway sú tu miesta, ktoré sa fakt oplatí navštíviť a ktoré by som bez nášho guida neobjavil. A ako spasiteľ a dobromilec vám o nich napíšem:
- Keďže si Islanďania ulietavajú na hamburgeroch, nájdete hamburgáreň na každom rohu. Tá najlepšia je že vraj Hamborgarafabrikkan, ktorú som aj navštívil. Nachádza sa vo vysokej sklenenej budove (inak má ďalšie dve pobočky) oproti domu Höfði, tam, kde sa stretli Ronald s Miškom. Ochutnal som, zorgazmoval som a dal si ešte jeden. Charakteristikou sú štvorcové tvary hamburgerov, doplnené domácimi hranolkami. Prostredie reštaurácie je mega a keď tam chcete ísť v sobotu večer na blind bez rezervácie, nerátajte s tým, že si sadnete.
- Asi najviac punk reštaurácia, v ktorej som kedy bol, je Sægreifinn. Predstavte si námornícku putiku z filmov o rybároch, kde sa pije čistý etanol, a kde stretnete pirátov s páskou cez oko a bez nohy. Tak to je Sægreifinn (v preklade Sea Baron, logické). Sedeli sme na plastových sudoch, čo sa používajú na konzervovanie rýb alebo niečo podobné. Že vraj tam majú najlepšiu homárovú polievku na celom Islande. A mali. Aj keď bola jediná, čo som kedy jedol, bola najlepšia, tak to zgeneralizujem aj na celý svet trebárs. Okrem toho som tam jedol veľrybu, taký hovädzí steak s rybacím smradom. Proste čistý punk.
- Keďže toto periodikum číta aj nežnejšie pohlavie, nezabudnem spomenúť aj ulicu, kde je najviac obchodov - Laugavegur čo v preklade znamená Wash road (vegur = cesta). Celkom milá a dosť dlhá ulička plná gift shopov, putík, reštaurácií a tak ďalej.
Hamburger z Hamborgarafabrikkan - hranolky nie su zhorené, aj keď sa to môže zdať.
O Reykjavíku sa viac asi nedá napísať, buď si ho zamilujete alebo nie. Kto chce ísť za kultúrou, tak môže ísť do Harpy - taký včelín, kde sídli filharmónia a podobné srandy. Ja na takéto exotiky moc nie som, takže som si pohľad na ňu moc neužil, aj keď získala veľa a ešte viac cien za architektúru a design. Kto chce ísť do kostolov, tak Reykjavík má najškaredší kostol, aký som kedy videl. Predstavte si dom s plastovými oknami, ktorý je len omietnutý bez fasády. Tak to je Hallgrímskirkja (Hatlgrímskirkja). Proste čistý humus. Ale môj názor je ovplyvnený tým, že som ateista (Homo lobby like this).
Funny fact pre dámy - v Reykjavíku sa nachádza falologické múzeum, jediné svojho druhu na svete. Áno, jedná sa o múzeum penisov. Povedal by som o ňom aj viac, ale z dôvodu časového som nemal možnosť ho navštíviť.
Alkohol, jedlo, alebo čo doniesť rodine
Typickou Islandskou pochúťkou je plesnivý fermentovaný žralok, neochutnal som, ten smrad by som asi nedal. Predávajú to vo vákuovom obale a je to fakt pre naozajstných kajšmetkerov. Okrem toho čo sa týka rýb, je tu dosť veľká ponuka sušených, takže ak chcete potešiť blížneho rybyľúbiaceho svojho, tento variant je bezpečnejší.
Alkohol je kapitola sama osebe. Ten tu len tak nekúpite, sú tu špeciálne obchody Vínbúðin, obdoba Liquor storov. Preto sa alkohol kupuje zásadne na letisku a zásadne pri odchode. Typickým islandským alkoholom je Brenivín - rascovica. Má sa koštovať vymrazená a s ľadom, mám ju doma v mrazničke, takže keď sa osmelím, tak to opáčim. Ak máte radi vodku (islanďania ju radi majú a veľmi), odporúčam vodku Reyka (dymová), ktorá je najkvalitnejšia na celom Islande. Je kontrolovaná štátom a teraz na ňu majú v duty free shope akciu - 16 éčok (peňazí, nie tých z polievky Vitana) za liter. No nekúp to, ja som kúpil. Aj som ju koštol a píše, sviňa, ale tak jemne. Pivári si moc neužijú, pivo (malé) sme pili za 6€ a nebylo to nic moc, ale nie som pivár, takže to bolo vysoko subjektívne hodnotenie, pretože pivo mi nechutí ako také.
Protip: nepýtajte si alkohol v bare pred 15:00, vo väčšine vám nenalejú (ani pivo) ale budú na vás kukať ako na vola. Na nás tak pozerali, tak vás chcem ušetriť. Inak Islanďania pijú iba v piatok a v sobotu, nie ako my, sedláci zaostalí, kedy sa nám zachce.
Z tých ostatných vecí (80% čitateľov sa sem nedostane, lebo alkohol už bol) spomeniem gift shopy, ktoré sú úplne na každom kroku a dajú sa tam kúpiť milé darčeky ako tričká, magnetky, šálky a ďalšie mindžoviny, ktoré sa nosia z obyčajných dovoleniek. Čo ale z obyčajnej dovolenky nedonesiete, je sopečný prach, ktorý v 2010 zastavil leteckú dopravu v celej Európe (sopku, ktorá vtedy vybuchla, spomeniem v ďalšej časti) alebo sopečné kamene, ktoré si môžete ale hocikde pozbierať (aj keď by sa “nemali” vynášať z krajiny).
Z lakociniek si môžete doniesť napríklad klasickú a veľmi chutnú islandskú čokoládu, sušienky s názvom Láva, čokoládu so sladkým drievkom, sladké drievko s čokoládou alebo kopu sladkého drievka s hocičím, pretože ho makosia do všetkého. Ja osobne som si ešte pribalil lávovú soľ na varenie, ktorá ako som zistil, je mrte slaná a má dosť zvláštnu chuť.
Toto bola prvá časť eposu o krátkom výlete na Island. Počas písania článku mi napadalo viac a viac vecí, ak by sa to zle čítalo, asi to tak malo byť.
Dovidenia dopočutia, majte sa jak chcete.
