Už ste si niekedy položili otázku, odkiaľ sa berie? Jasné, zo zásuvky predsa! Tí hĺbavejší si všimnú aj nejaké drôty poťahané po celej krajine a vedia vymenovať pár typov elektrární. Takže to by sme mali. Ale ako je to s kvalitou elektrickej energie? Že čooo? Veď svetlo svieti, zobrazovacia jednotka funguje, nabíjačka na smartfóne jak by smet. No a teraz zadolujte v pamäti, pozrite si zmluvy a čo ja viem čo ešte a povedzte, čo ste si vlastne kúpili od distribútora elektrickej energie? Od vodární chcete pitnú vodu s určitým pH, obsahom minerálov, teplotou a podobne. Ale čo elektrina?

 

Múdre hlavy sa kedysi dali dokopy a potom ešte párkrát. V dávnejších dobách bolo v zásuvkách napätie 110 V a bolo to dobre. Majitelia historických rádií a elektrónkových zosilňovačov si môžu pozrieť zadnú stranu prístroja, kde je prepínač, ktorým sa volí, akým napätím budete spotrebič kŕmiť. So zvyšujúcimi sa odbermi a nárokmi používateľov prišla potreba zvýšiť napätie v sieti. A tak sme sa dočkali násobilky 110 V x 2 a šup, už sme mali 220 V. Pred pár rokmi, niekedy okolo roku 2005 sa ešte upravilo napätie na 230 V. Či to viac súviselo so zladením s normami EÚ alebo znižovaním strát, sa mi akosi nechcelo dohľadávať. Kto chce, môže si to dať ako domácu úlohu. Známkujem klasicky od 1 do 5, dievčatá ústna odpoveď u mňa v kabinete.

 

No a ešte máme jeden dôležitý parameter, a to je frekvencia siete, v našich končinách stanovená na 50 Hz ± 20 mHz. Ak sa započúvate pri rozsvietenej neónke do ticha, budete ju dokonca počuť. To otravné bzučanie má presne frekvenciu 50 Hz.

 

Dobre, a teraz po slovensky a znovu. Toľko šedá teória a teraz otázka, ako to všetko spolu funguje? Keďže sa zatiaľ nikomu nepodarilo vymyslieť, ako lacno a vo veľkom skladovať elektrickú energiu, robí sa to v malom a draho. Na ostatné je tu regulovanie siete. Na jednej strane máme odberateľov elektrickej energie, na druhej výrobcov a spolu to musí dobre ladiť, aby práčky prali, žehličky žehlili a DM server spokojne žmurkal LED-kami.

 

Celé sa to dá predstaviť ako veľké jazero, ktoré predstavuje elektrickú sieť s určitými parametrami a výškou hladiny, čoby frekvenciou. Z tohto jazera spotrebitelia odoberajú „vodu“, každý, koľko potrebuje a v čase, v ktorom chce. Na druhej strane do jazera priteká „voda“ z elektrární. Celý tento systém dobre funguje, len ak je hladina v stanovenej výške, plus mínus drobné. Čím je jazero väčšie, tým je systém stabilnejší a nerozhádžu ho výkyvy spojené s nadmerným odberom alebo pritekaním. Na toto všetko dohliada centrálny dispečing. Veľký odberateľ musí dopredu hlásiť, koľko energie odoberie. Lebo by vypustil rybník a zase by bolo zle. Takisto elektráreň musí nahlásiť, koľko energie dodá do siete. Keby jazero pretieklo, asi by sa zase niekto hneval. Takto pekne si to funguje na papieri.

A ako je to naozaj? Malé výkyvy počas dňa regulujú vybrané elektrárne, ktoré v presne určenom rozsahu hýbu s dodávaným výkonom. Dispečingu sa ponúkne rozsah, koľko sa môže hýbať, a dispečer si to celé riadi na diaľku. Ráno, keď všetci zapnú počítače a stroje, sa pridá, pred obedom ešte trošku viac, veď sa varí a pracuje, a poobede sa uberie, vypínajú sa veľké stroje po šichte. Neskoro večer sa zhasne a vypne zobrazovacia jednotka a ide sa spať.

 

Ak je ale výpadok elektriny väčší, tak je potrebné pridať hneď a na toto sú veľmi vhodné vodné elektrárne, pretože dokážu za veľmi krátky čas (cca do 2 min.) nabehnúť na maximálny výkon, a teda veľmi pružne reagovať na potreby dispečera. Lenže vodu nie je dobré z rybníčka vyčápať hneď a vtedy je dobré nabehnúť nejaký kotol tepelnej elektrárne a nahradiť vodu. Celá táto regulácia je zaujímavá práca, pretože každý deň môže priniesť niečo nové, počasie je vrtkavé a keď prestane fúkať a príde inverzia, vrtule sa zastavia, fotovoltika neprodukuje a dispečer sa má čo obracať, aby zohnal potrebné zdroje. Tieto služby sú inak veľmi zaujímavo platené. Dokonca niekoľkonásobne viac ako stabilná dodávka elektriny podľa vopred dohodnutého plánu.

 

A to je na dnes všetko, dúfam, že ste sa v článku nestratili. Ak by vám ešte niečo napadlo, dajte mi vedieť. Ale však sem sa aj tak chodí kvôli diskusii. Tak huš huš, nech je o čom kecať.