Nominálne hodnoty lajkov za posledný kvartál na medziročnej báze prudko vzrástli, preto som sa rozhodol naplniť svoje sociálne kvóty a napísať ďalší článok, kým ich hodnoty opäť nedevalvujú a vy si ich budete šetriť iba pre IFBB Bikini Fitness modelky.

Novodobé hejterstvo sa zmieta v kríze. Na trhu je nedostatok kvalitného hejtu, dopyt exponenciálne rastie a čoraz signifikantnejšie prevyšuje ponuku. Aj napriek Perného orodovaniu sú už dávno preč staré dobré časy, kedy sa pod pultom v Tuzexe dala za hŕstku bonov od veksláka kúpiť slušná kôpka kvalitných zahraničných samizdatových hejtov, ktoré stačilo preložiť, mierne transformovať, zdieľať na stene Berlínskeho múru a získať tým viac followerov, ako mal Tatarka. Jozef Mak dnešnej doby sa narodil na proxy serveri, všetky hoaxy už prečítal na Kollárovom fejsbuku a je zaočkovaný konšpiračným chemtrailom, a tak je fáranie lajkov hotovou alchýmiou. No a aj študentovi marketingu na Paneurópskej musí byť jasné, že lajky sú v dnešnej dobe presne tým svätým grálom, ktorý hýbe trhovým mechanizmom. Čoskoro tak možno nastane doba, kedy si ich budeme môcť vkladať na sporožíro a tí, ktorí sa nebudú báť zariskovať (tip pre klientov BMG Invest), si ich budú odvádzať aj do štvrtého piliera (no to len preto, aby sa v časoch fejsboučekovej recesie mohli vysmievať hipsterom, ktorí si za devalorizované bitcoiny nebudú môcť kúpiť ani pekanový oriešok).

Ak by dnes Lexa viedol pre Mečiara záznamy o hejteroch, tak by som zrejme nebol zaradený medzi ich radikálnu extrémistickú odnož, ale skôr medzi takých tých latentných, slniečkárskych rozsievačov nenávisti, ktorých by nikto nikdy nezavliekol do cudziny. No aj tak som si povedal, že by som dnes mohol pre zmenu niečomu aj blahorečiť, a keďže vo svojom živote nevidím iné svetlo ako to z monitora, rozhodol som sa blahorečiť môjmu elektronickému opiátu, facebooku.

„Ani doliečovák na Prednej Hore z teba neurobí lepšieho človeka, tým sa môžeš stať len na facebooku“.

Kniha Tvárí – Zuckerbergov list - žalm 32,11.

Nikdy by som nebol uveril, že sa z bezcharakterného sebeckého hajzla s vyoperovanou chrbticou (pre obrazotvornosť si treba predstaviť Bugára alebo Procházku) môže stať človek, ktorý chodí do útulku venčiť psy, čistí svoje okolie, daruje krv, angažuje sa na charitatívnych akciách alebo stráži dvojročného synovca. V dobe lieskových orieškov (nasleduje po dobe kešu) má však všetko svoju cenu, a preto napríklad za venčenie požaduje približne 18 lajkov, za zdieľanie petície na výstavbu azylového domu pre týrané ženy minimálne 7, za čistenie okolia 23, za darovanie krvi okolo 33 a za kvalitné selfíčko s deťmi nekresťanských 65 lajkov (tu ale platí priama úmera, čím mladšie, tým viac lajkov). Jednoducho povedané, čím viac lajkov, tým viac adidas Rozboril.

Raj outsiderov.

Od nepamäti mal len jedného jediného priateľa. Imaginárneho. No aj ten mu na oslave jeho jedenástych narodenín povedal, že si odbehne na hajzel a už sa nikdy nevrátil. Jeho život je prázdny ako štátna pokladnica Slovenskej republiky či bruško somálskeho dieťaťa a telefón mu už nezdvíha ani vlastná mama. Nikoho nikdy nezaujímal jeho predpojatý skostnatený názor, až kým pod falošným menom nenaskočil do kolotoča facebookových diskusií, kde už všetci nedočkavo čakali práve na jeho stanovisko. S každým lajkom v ňom narastala sebaistota a až časom zistil, že čím sú jeho názory jebnutejšie, tým viac im verí on a aj ľudia naokolo. Občas sa našiel iniciatívny blbec hrdina z ľudu, ktorý si hádkou s týmto indivíduom pokazil deň, no aj toho časom tieto kontroverzie začali unavovať, a tak si postupne takíto asociáli s falošným pocitom víťazstva začali vytvárať komunity, ktoré vždy viedol najjebnutejší z nich. Konečne niekam patrili a zároveň bojovali za správnu vec. A presne takto facebook zapracoval do bežného života aj ľudí s rôznorodým mozgovým postihnutím, ktorí vinia za svoj zbabraný život všetkých, len nie seba.

Politická kariéra

Najlacnejším politickým propagandistickým prostriedkom je facebook. Vie si niekto predstaviť, že by mu do schránky chodili každý týždeň preskenované hoaxy z pofidérnych webov o utečencoch s nadpismi typu „Toto tu chceme?“ Samozrejme, že áno, veď sa čoraz častejšie sami presviedčame o tom, že v Slovakistane existuje široká škála psychopatov. Avšak nie každá strana má v špeciálnom fonde na šírenie strachu a paniky vyčlenených toľko peňazí ako SMER, a preto je jednoduchšie zdieľať všetko konšpiračné, čo sa na facebooku mihne. Potom stačí už len občas zabudnúť na politickú korektnosť a okamžite sa s vervou pustiť do každého, kto si z tých za motýlik pritiahnutých chujovín robí srandu a hneď je z toho 11 kresiel v parlamente (neskôr kvôli úmrtiam v rodine len 8).

Záchranca životov

História sa opakuje. Lajky opäť od dôb gladiátorov zachraňujú životy. Ak ich napríklad nazbierame milión, tak tatko dvanásťročnej Libuše Vendelín prestane fajčiť, a to je pre nás všetkých, ktorí sme k tomu svojou troškou prispeli, malým víťazstvom a obrovským zadosťučinením. Byť ženou súčasťou niečoho takého veľkého je jednoducho úžasné. A to si ani neviem predstaviť, koľko som ja osobne vlastne zachránil afrických detí.  

Stalking náš každodenný

Samozrejme, že ja si žiadne profily iných ľudí nepozerám. Nemám dokonca ani internet a ani elektriku. To len kamarát mi o tom hovoril. Tak dobre, prekukli ste ma, nemám kamarátov. No som dostatočne sebavedomý a dostatočne zúfalý dlho nezadaný na to, aby som zistil, že to majú niektoré ženy rady bez ochrany. Bez problémov si tak môžete v ich profile pozrieť, či počúvajú Slobodný vysielač, volia Naše Slovensko alebo či čítajú Zem&Vek. Ak prejdú základným sitom, tak sa opýtate spoločného kamaráta, či by vás nemohol zoznámiť. Ten vás ale upozorní na to, že jej šešuľu už videla polovica mesta a že aj jemu posielala fotky, ktoré by sa hanbili zverejniť aj na pornhube. Aha, a tie fotky ešte máš? Nie, manželka mi nato prišla a vymazala. Aha, škoda. Ani Vám radšej nebudem písať, že sa mi presne toto stalo.

Sexbook

Schválne som si teraz do vyhľadávača z čisto edukačných účelov naklepal slovo sexbook a zistil som, že je to stránka podobná facebooku, ibaže je tam menej porna a tri štvrtina ponúkaných dám z Bratislavy „čakajúca na môj penis“ má latinskoamerické alebo africké korene. To, čo sa mi ale občas zobrazí medzi News Feed, by mohlo ísť rovno do ponuky pre kamionistov hľadajúcich oázu rozkoše na Strečne. Ja samozrejme žiadnu slečnu nesúdim podľa obalu a vonkoncom mi nevadí, keď mi z monitora vyskočia prsia nejakej bezcharakternej mrchy. Samozrejme, že táto sociálna sieť poskytuje kúsok virtuálnej rozkoše aj pre dámy, ktorým sa rosia gaťky z bodybuilderov, ktorých fotky mi dennodenne zasviňujú obrazovku testosterónom.

 

DailyCoelho

Niekedy, keď zapnem fejsbuky, tak mám strašnú chuť zabehnúť maratón, potom absolvovať spartan race, naučiť sa tri nové cudzie jazyky, vyštudovať medicínu, vynájsť liek proti rakovine a popri tom všetkom žonglovať. Motivačné citáty ma dokážu strašne napumpovať pozitívnou energiou a deň, keď si žiaden neprečítam, považujem za stratený, keďže vďaka nim viem, že môžem mať všetko, za čo som ochotný bojovať. Samozrejme sa motivačné citáty hodia ku všetkému. K fotkám, videám, do statusov, do šalátov alebo k hubovému perkeltu. A dodám ešte, že iba šťastie zdieľané na facebooku sa skutočne násobí.

Friends will be friends

Ak by mi niekto pred vznikom facebooku povedal, že budem mať cez 500 priateľov, tak by som mu z rúk vytrhol denaturák a dopil by som ho sám. Človek, ktorý v prítomnosti ženy, o ktorej srdce bojuje, pôsobí ako pubertálny chybne repasovaný generátor náhodných slov. Tak ten má viac ako 500 priateľov, haha. A áno, je to ten istý človek, ktorý sa v rámci zapadnutia do komunity naučil byť hocikým, len nie sám sebou. Srandy kopec. Hlavnou výhodou takýchto priateľov je, že si medzi nich môžem pridať napríklad aj spolužiaka zo základnej školy, ktorému nikdy nenapíšem a potom si ho po statuse o preriedení priateľov vymažem.

Dúfam, že Vám už netreba viac dôvodov, prečo uprednostniť Facebook pred nejakou trápnou túrou v Tatrách, rodinnou oslavou či nebodaj športovaním. Jedine ak by bolo potrebné zavesiť nové fotky na stenu.