Znova je to tu, tak ako každý rok. Absolútne čistá, krištáľovo priezračná, kondenzovaná, perverzná, bohapustá, dokonalá korporátna chujovina. Jedna z najhorších a najnepríjemnejších vecí v korporácii. Otroci ju nenávidia, otrokári ju nemajú radi, všetci sa virtuálne prežehnávajú, keď na ňu príde reč. Viete, čo to je? Áno, je to najmenej obľúbená povinnosť, niet úniku2, nikto sa jej nevyhne. Je to pravidelné ročné hodnotenie1. Hodnotí sa, ako otrok performoval, aké mal ečívmenty, adresuje sa, kde má ejrias for imprúvment, aby sa našla džastifikejšn pre prípadnú modifikáciu jeho kompenzejšn pekidžu. Ak dosiahol ideálne kej-pí-áj, možno sa otrokár zľutuje a veľkodušne mu pridá pár dukátov na výplatu. Každá veľká korporácia má formalizovaný proces hodnotenia otrokov, pretože ich výkonnosť sa musí dať nejakým spôsobom merať, aby sa nekvalitné kusy vytriedili a aby sa im poskytla príležitosť na kariérny rast (mimo danej korporácie). Tento formalizovaný proces zrejme vymyslela a vyleštila do dokonalosti nejaká sofistikovaná koprofagicko - maniodepresívno - kryptosatanisticko - reptiliánsko - pseudoboľševická banda nadchujov, zarytých sadomasochistov trpiacich migrénami, paranoidnou schizofréniou, smradľavými nohami, navyše po extirpácii centra empatie z ich modzgov (prípadne po odstránení celého obsahu lebečnej dutiny).

 

Predstavme si typického otroka, ktorý vesluje na lodi. Vidíte ho? (Jasné, je ich viac, no my pozeráme práve na toho jedného.) Má krvavé mozole, je chudý, v očiach má prázdno, na chrbte jazvy od povzbudzovania. Nie je v predsmrtných kŕčoch, je vyčerpaný tak akurát, aby si stihol oddýchnuť a potom ďalej makal. Nevie, kam loď pláva, má len veslo a raz za čas dostane šlehu od shiftleadera dozorcu po krížoch, aby pridal a neflákal sa. Vesluje a loď sa kymáca, snáď sa aj hýbe. Potom má krátku prestávku a dostane do rúk papyrus, kde má načmárať, ako sa mu páči jeho práca a čo by napríklad mohol vymyslieť, aby mohol veslovať silnejšie a efektívnejšie. Otrok má napísať, do akej miery je stotožnený so smerom plavby, má sa vyjadriť, ako zreteľne kapitán lode a dôstojníci zadávajú príkazy. Kapitána a hlavných otrokárov osobne nikdy nevidel, pretože sú ďaleko, asi tak ako Voyager I. od Zeme. Mimoriadne dôležité je, aby vykonal sebareflexiu a preukázal, aké úspechy dosiahol.

 

Otvoríme mu hlavu… nie, potrebujeme ho, takže radšej prečítame jeho myšlienky, úvahy a náladu, keď dostal do rúk papyrus (slabšie povahy, preskočte to, je to predsa len vulgárne prasa):

 

“K*rva, do p***, zase to poj*bané hodnotenie, to už prešiel ďalší rok? Ku*va! A ja, chuj drevený, ja som stále na tej istej lodi?! Kto je teraz pri kormidle? Boha, sa tam menia rýchlejšie ako ročné obdobia! Koľkokrát mi už vymenili veslo? Štyri razy? Aj sedadlo vymenili, no furt to ide rovnako na hovno, ba stále horšie! Hovorili, že príde iná loď, a že tam všetci prestúpime, a že už konečne doveslujeme do cieľa! Jeb*m ja na to, jediné, čo chcem, je viac na výplatu a menej roboty! Nezaujíma ma, kam táto kok*tská loď pláva, už toľkokrát zmenila smer, toľkokrát sa potápala, že to je už úplne jedno! A ako pozerám, vesluje nás stále menej, máme stále komplikovanejšie veslovacie predpisy, horšie a ťažšie veslá a aj najbližší otrokári hovno vedia, ako to celé dopadne! Mňa už z toho veslovania jebne! Jau, čo to, dpč... Krchhh  hcchhhhh chhhh hhšhhh hhmmmmmnn nn ksssssss sssss ddddch rrrrrrrr rr@##$$ %%^^^^ &%%%3

 

Signál sa stratil, otroka jeblo. Praskla mu žilka. Bezvládne spadol na palubu. Asanačná čata odtiahla telo, zabalili ho do lacnej plachty a hodili cez palubu. S ťažkým žuchnutím spadlo do vody, ponorilo sa a klesá ku dnu. Jeho FTE miesto už obsadil nový, čerstvý kus.

 

Otroci nemajú radi každoročnú, pravidelne sa opakujúcu tragikomédiu. Chcú len prežiť, chcú sa vrátiť po veslovaní domov k svojej otrokyni a otrôčatám. Niektorí by aj chceli vystúpiť z lode a nájsť si na pevnine inú robotu, ale vedia len veslovať. Mystický a legendami opradený cieľ nekonečnej cesty tiež môžu osrať. Otrokári síce absolvujú povinnú hodnotiacu jazdu, no nakoniec z hodnotenia najčastejšie aj tak profitujú len tí veslári, ktorí majú lezecký talent. Alpinisti. Ale takí špeciálni.

 

Prehlásenie: akákoľvek podoba s akoukoľvek korporáciou je čisto náhodná. Osoby a obsadenie sú fikcia. Pri písaní článku nebolo zabité žiadne zviera. Vytlačené na recyklovanom papieri.

 

Otras Mozgu

 

1) hádajte anglický akronym

2) okrem §67 zákonníka práce

3) RIP DN