Geocaching, ty vole.
Každý máme nejaké úchylky. Niekto sa špára v nose, keď si myslí, že ho nikto nevidí, niekto si zbiera fľaše alkoholu, ktoré potom nevypité vystavuje na poličke v obývačke, niekto dáva polovicu svojho platu na charitu. A niekto robí geocaching. Ide o svojráznu outdoorovú hru, zúriacu na takmer celom svete, v ktorej geokešeri (ako sa tento poddruh volá) hľadajú skrýše schované na zadaných súradniciach, aby za každý takýto nález získali bod, ktorý si potom zalogujú na internete. That’s it. Ľudia sú ale súťaživé tvory a kešeri preto medzi sebou súťažia, kto nazbiera viacej bodíkov. Tí najviac okato naháňajúci body, napríklad logovaním kešiek, ktoré nenašli, majú milú prezývku bodohoniči.
Kešiek je viacero druhov. Najčastejšie sú trápne tradičky, v Čechách to zväčša býva krabička od tic-tacu prilepená k stĺpu vysokého napätia (Brno takto získalo prezývku Tic-tac land). Potom máme mysterky, kde treba lúštiť šialené zadania, na ktoré sa nechytá ani celý Da Vinciho kód a dešifrovacie oddelenie NATO. Je pozoruhodné, ako veľmi dokážu byť ľudia kreatívni, keď chcú iným skomplikovať život. Najjednoduchšie a najmenej populárne sú earthky, pri ktorých stačí fotka na nejakom mieste a zopár vygoogliteľných odpovedí. A potom sú tu geo-eventy. To sú presne tie akcie, kde sa títo postihnutí ľudia stretávajú, aby si povymieňali najhorúcejšie informácie, ako vylúštiť nejakú mysterku, kde sa oplatí ísť na geokešersky výlet a kde sa rozoberá geobulvár – kto sa s kým rozišiel/dal dokopy, kto sa s kým prestal kamarátiť, pretože ho nepočkal pri FTF hunte alebo mu nedal hint, ako vylúštiť. Geobulvár prekvitá vďaka tomu, že geocaching je primárne mužská záležitosť a muži sú oveľa klebetnejší ako ženy. Žien sa v geokomunite nadchádza pomenej, zväčša ide o frajerky/manželky, ktoré sa už dobre naučili predstierať nadšenie nad nájdením ďalšej zhrdzavenej krabičky plnej rozmočených papierikov. Alebo plnej kliešťov. Alebo pavúkov, ktoré si tam urobili hniezdo. Alebo hovna.
Keď stretnete geokešera, ľahko ho spoznáte podľa toho, že neustále kontroluje mobil (keby náhodou prišla notifikácia), niekedy len tak ohmatáva predmety, okolo ktorých prejde (čo keď sa tam skrýva keška) a používa podivný jazyk. Aby ste aspoň zhruba tušili, o čom hovoria, tu je niekoľko dôležitých pojmov.
FTF – first to find. Kešeri sú schopní robiť neuveriteľné veci, aby ako prví pretrhli panenskú blanu našli kešku. Odísť z pracovnej porady a v obleku utekať do zaplavených lužných lesov, o druhej v noci vstať z postele a len v tričku ísť do mínus desaťstupňového mrazu hľadať krabičku niekde vo Vrakuni na pieskovisku, alebo po pípnutí esemesky o novej keške rázne ukončiť návštevu a prekvapeným hostiteľom len tak medzi dverami oznámiť, že je nový publish.
T5 – keď borec v krčme zahlási, že dnes si odlovil tú T5, tak okolosediaci kešeri uznanlivo pokývu hlavou. T5 označuje obtiažnosť fyzickej dostupnosti, môže to byť napríklad krabička 20 metrov pod vodou alebo zápalková krabička v strede laniek natiahnutých 50 metrov nad zemou, ktorá sa dá otvoriť len zadaním 10 číselného kódu.
TDI – total drive-in. Keška, ku ktorej netreba ísť niekoľko kilometrov durchom cez kriaky a húštiny (lebo veď za šípkou kompasu, ne?), ale dá sa odloviť úplne pohodlne, takmer tak, že natiahneš ruku z okna a máš ju.
TB – travelbug. Bezcenný kus hliníkového pliešku, ku ktorému sa prichytí nejaká drobnosť a potom putuje svetom. Každý TB má svoj unikátny kód, podľa ktorého majiteľ vie, kde sa TB práve nachádza. Teoreticky. V praxi TB často záhadne miznú, predovšetkým keď ide o nejakú peknú drobnosť.
SWG – Slovak Wood Geocoin. Kus dreva, na ktorý kešeri nechávajú vypáliť svoju prezývku a symbol, ktorý si vymysleli. SWG sú absolútne bezcenné a preto sa stali predmetom zúrivého zbierania, vymieňania a kradnutia.
Spoiler: všetky podobnosti sú nenáhodné.
