Počuli ste už o Marcele Molnárovej? Pre mladších žiakov (pod 35): Je to slovenská speváčka temného prúdu socialistického pop-u, hudby pre masy, ktorá svoje zlaté časy zažívala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Išlo o sterilne pretextované, zväčša „nechutné, úpadkové, agresívne... západné“ skladby, ktoré jednoduchému poslucháčovi/divákovi drbli komunistickí dramaturgovia do plastového taniera z NDR v podobe preafektovaného prejavu speváka/speváčky, sprevádzaného/nej kapelou, kde hrali prvé husle dychové nástroje a vokálnou skupinou, ktorá tomu celému dorazila stovku klinec do lebky. Jedným z typických predstaviteľov tejto východoeurópskej kuriozity bol napríklad aj tento fešák: https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/41685434_1114292078723855_5530238313107030016_n.jpg?_nc_cat=108&oh=edf8a6b4db9842c040e72e1b79e17e0b&oe=5C26036B

Vzhľadom na to, že o niečo menej zavrhnutiahodná hudba Elánu, súrodencov Hečkovcov, či Paľa Haberu bola v tých časoch pre veľkú časť populácie príliš tvrdá (bubny, gitary, obtiahnuté gate a iné zverstvá...), hudba Petra Nagy-a príliš "teplá" a hudba Riša Müllera, Paľa Hammela, nehovoriac o undergrounde v podobe muziky napríklad Deža Ursíniho príliš nezrozumiteľná, mali tie sračky veľmi širokú základňu fanúšikov, ktorým už predsa len nestačil jednoduchý rytmus klasickej dychovky a harmoniky/heligónu, dominujúci ľudovému poskakovaniu s fľašou slivovice do ich príchodu. Skutočnú hudbu vtedy počúvali len odvážni disidenti a máfpičáci, ktorí sa nebáli možných represií za držanie a rozširovanie tej zákernej západnej "drogy", podkopávajúcej elektrinou "napustené" ploty okolo nášho "socialistického raja".

Toto šialenstvo skončilo niekedy koncom osemdesiatych rokov, aby sa opäť vrátilo pohroziť armagedonom začiatkom rokov deväťdesiatych, v ére samozvaného otca vlasti, vybuchujúcich Škodoviek 120L a kusov ľudských tiel, váľajúcich sa po schátraných uliciach miest zúboženej a hrdými Slovákmi rozkradnutej, Bruselom ešte "nezotročenej" republiky v podobe „retro“ televíznej relácie Repete, z ktorej je aj nasledujúca ukážka tej parády: https://www.youtube.com/watch?v=kRdB8nQSLcs

Repete skončilo aj s fotrom vlasti a s ním aj väčšina interpretov toho trashu-u, až kým ich nevyhrabal mediálny mág/guru a milovník dobre odležanej travarice, legendárny Emdžej a nepostavil im v mediálnom priestore ZOO skanzen v podobe Senzi TV.

Nie všetky hviezdy obecných rozhlasov sa však zmierili s krutým osudom a medzi takýchto bojovníkov bezpochyby patrí aj Marcela, teda ponovom Marcella (zní to víc italsky). Skúša to pomerne intenzívne, dokonca aj v angličtine, je toho plný jútjub a pre niekoho, kto si rád psychicky ubližuje, je niektorý z jej plejlistov na sobotné dopoludnie určite lepšou a lacnejšou alternatívou napríklad  k uzatvoreniu zväzku manželského.

Je to celkom peklo, dostať sa k samotnému predmetu článku, ale už je to tu! Tým podstatným je momentálne najnovšia hitovečka Marcely Marcelly Molnárovej (ďalej len MaMo) s úderným, budovateľským názvom, páchnucim terraformingom a bioinžinierstvom: NECH TO TU ŽIJE!

Autorom hudby k tomuto megahitu je údajne niekto s menom Alberto Enrique Harrera a hudba od autora s takýmto menom predsa nemôže byť zlá...! Napriek tomu zlá je. Alberto od MaMo pravdepodobne dostal krutú dedlajn, málo peňazí a do toho všetkého mu asi počas tvorby prišlo to obdobie, keď bez mihnutia oka požeriete všetko, čo vyvoláva nejaké stavy, veď to poznáte, umelci... Hotové nešťastie. Nášmu investigatívnemu oddeleniu sa podarilo zistiť, že MaMo sa nám nehanebne pokúsila zatajiť celé meno autora, ktoré znie Alberto Enrique Harrera Fuentes a živnosť má registrovanú v Petržalke.

 

MaMo radšej nenechala nič na náhodu a text si napísala sama, pravdepodobne u kaderníčky a minimálne na dva krát, veď posúďte sami:

"Ak ste sa narodili tomu, kto vás nechcel,

bol to celý život ako srdca priestrel,

bolo to celkom iné, než to malo byť,

ako ste dokázali s tým vlastne žiť."

 

Nasleduje refrén s hlbokým odkazom, ktorý si určite po sústredenom vypočutí zapamätáte, lebo sa zopakuje asi tristo krát a využíva tzv. extrémny združený rým „aaaa...“, obľúbený napríklad aj rapermi s IQ pod 60:

"Nech to tu žije,

voda to celé zmyje,

ľudia vraj nie sú zmije,

dobrý dobrého kryje.

Hijé, hijé, hijéé..."

 

A verše prúdia jeden za druhým, ako rozkladajúce sa mŕtvoly v Gange. Citlivé receptory každého milovníka umenia musia zachytiť zvyšky reliktného žiarenia z explózie kreativity, po ktorej sa MaMo chveje aj v klipe:

"A Zem sa otočila,

dnes už je to lepšie,

život je v správnej lodi,

zachytil sa vesiel,

len naber odvahu,

poď sa so svetom biť,

potiahni správnym smerom vlastnú riť niť."

Alebo:

"Ak ste sa narodili, žite ako iní,

bez zakopnutí, bez dedičnej viny,

o karme sa hovorí, že býva zdarma,

lúčiť sa so životom (tu si nie som istý) nie je „mára“ (Wtf?)

Jé..."

Výklad básnických obrazov tejto majsterky slova/pera nechám na iných, ja na to asi nemám dosť empatie, životných skúseností a ani naštudovanej teórie literatúry.

A videoklip? Vyzerá ako zo začiatku deväťdesiatych, ale je v ňom úplne všetko. Najviac hady a voda (veď ako ináč), ale aj spústa iných vecí: bezdomovec, rakety Zem - Zem, vojenská prehliadka, deti tretieho sveta, americký astronaut, vesmír, boxeri, dávajúci si do držiek, CG animácie, embryo... Netrénovaná myseľ môže mať problém všetko registrovať a vyhodnocovať zároveň. Mysli, ktorej sa to podarí, hrozí prehriatie a kolaps. Odporúčam preto pred zhliadnutím pomeditovať a po ňom si vyraziť do prírody, alebo aspoň do večierky.

Pani Marcella je už vo veku, kedy by mala pociťovať potrebu odkázať niečo nám mladším. Poučiť nás, varovať, jednoducho nám poslať nejaký odkaz. Odkaz tejto hudobnej piesne (© Peter Marek), je však zakódovaný lepšie, ako údaje na elektronickom občianskom. Možno sa nám speváčka snaží naznačiť, čoho sa máme vyvarovať a ako veci nerobiť. A možno len potrebovala nový materiál na Oklamčákovu červenú párty tackajúcich sa šesťdesiatnikov a vytunených "fotomodeliek":  https://www.facebook.com/zomriofficial/videos/2062263047386281/ . V tom prípade nemám výhrady.

Marčelle by som rád poradil, nech nabudúce radšej siahne po ľudových motívoch, tie teraz "letia, frčia" a sú "špica". Ideálne S hudbou vesmírnou a s textom si tiež nemusí lámať hlavu, pripravil som pre ňu jeden z ľudového súdka (from the little folk barrel):

Keď Fero pije.

Anča naňho vyje

a svokra, ten kus zmije,

číha len, kam si skryje,

fľašu, čo nedopije.

Bohužiaľ, udeľujem len jeden pohár činzána s pocukrovaným okrajom a citrónom z desiatich.

Jaj, ešte ten hiťas:

https://www.youtube.com/watch?v=_dcUo9owUzE&feature=youtu.be

 

MD