Ak nikdy v živote neplánujete ísť na koncert vážnej hudby, bude pre vás tento článok potrebný asi tak, ako hypotekárny úver pre slimáka záhradného. Prejdite na diskusiu.
Predtým, než tak urobíte, prečítajte si ešte nasledujúcu vetu:
Pamätajte, že raz môže nastať situácia, keď váš obchodný partner/budúca svokra/najlepšia kamarátka/dosaďkohochceš zahlási, že chce ísť na koncert do filharmónie. Návšteva tohto eventu má totiž určité špecifikum, o ktorom je predsa len dobré čo to vedieť.
Čo to je? Je to bezosporu tlieskanie na koncerte. Prečo? Lebo na takýchto koncertoch platia pravidlá tlieskania, či netlieskania, do ktorých má tento príspevok ambíciu zasvätiť bežného hudobného spotrebiteľa, ktorý ešte nebol na koncerte vážnej hudby vo filharmónii.
Najlepšia rada, akú vám môžem dať je táto: pred koncertom sa snažte za každú cenu získať program koncertu. Keď píšem za každú cenu, myslím za každú cenu. Ak treba kúpiť, kúpte, ak treba vystáť frontu, vystojte. Prípadne zapojte všetok svoj šarm a od nejakej postaršej dámy s abonentkou (nie, nie som to ja), ktorá sa v jej rodine dedí už štvrtú generáciu a ktorá 100% aj tak pozná celý program z pamäti, vydrankajte ten drahocenný kúsok papiera, ktorý zachráni vašu reputáciu kultúrneho neignoranta.
V programe je totiž vždy uvádzaná dramaturgia koncertu, podľa ktorej viete, kedy sa počas koncertu tlieska a netlieska. Verte mi, tlieskanie v nevhodnom čase je fauxpaux (čítaj, ako je napísané) najvyššieho rangu. Zástupcovia vyššie spomenutej kasty abonentkárov vám venujú pohľad, aký by struhol Džastin Topoľský pri pohľade na vagínu (je to síce čisto hypotetická situácia, ale vizuálne mi to sedí práve s ním).
Praktická ukážka programu s presným uvedením tlieskania:
Felix Mendelssohn-Bartholdy (ak hádate, že je to autor, máte u mňa významné plus)
Sen noci svätojánskej, predohra op. 21
Keď dohrajú – tlieska sa a zvyčajne dochádza aj k preskupeniu na javisku
Alexej Glazunov (bingo, aj toto je autor)
Koncert pre husle a orchester a mol, op. 82 (hádate správne, niekto bude hrať na husliach a pozor, bude pri tom stáť, on je sólista a niekedy je to niekto známy aj širokej verejnosti, ostatní budú sedieť – to je orchester)
Moderato, attacca
Netlieska sa
Andante sostenuto, attacca
Netlieska sa
Allegro
Tlieska sa
Prestávka (vychádzate zo sály a dáte si distingvovane nejaký drink v bufete, prípadne pokurku vonku pred budovou)
Piotr Iľjič Čajkovskij (bol to gej – v tých časoch a všetci to vedeli)
Symfónia č. 5 e mol, op 64 (toto budú hrať)
Andante, Allegro con anima
Netlieska sa
Andante cantibile, con alcuna licenza
Netlieska sa
Valse, Allegro moderato
Netlieska sa
Finale: Andante maestoso, Allegro vivace
Tlieska sa
Je hádam úplne jasné, že sa tlieska vždy na konci, až keď skončí daný performance. Ak máte program v ruke, tak je to jednoduché, vždy v tých malých pauzičkách držíte rúčky pekne poskladané v lone (svojom) a nerušíte okolie a ani orchester nevhodne načasovaným potleskom.
Čo však robiť, ak program nemáte a netušíte, koľko častí bude mať hrané dielo ? Najjednoduchšie je netlieskať do momentu, kým všetci okolo vás netlieskajú ako o dušu a nekričia bravó. Budete pôsobiť ako znalec, ktorý si to vychutnal a až po chvíli, v ktorej spracoval prežité, je schopný pridať sa k ováciám. Vizuálne môžete situáciu kontrolovať podľa toho, ako sa správa dirigent. Keď je k publiku otočený chrbtom, v tzv. v pracovnej fáze, netlieska sa. Ak sa už otočí k publiku tvárou, má fajront – pokyn pre vás, že už môžete tlieskať. Toto zaručene funguje.
Tlieskanie v nevhodných momentoch dokáže ustáť dirigent tak, že jednou rukou smerom k nám do publika máva, že nie! netlieskajte! Už som zažila aj to, že rezignoval a vždy sa otočil k publiku, že OK, teda tlieskajte, keď myslíte.
Priatelia, ak o hudbe neviete zhola nič, nemáte žiadne hudobné vzdelanie, dokonca ani hudobný sluch, zo školy si matne pamätáte ako sa píše husľový kľúč hudbu vnímate emocionálne, podobne ako ja, nič, naozaj nič vám nebráni raz za čas, len tak intuitívne vybrať nejaký koncert, spojiť to s posedením v príjemnom podniku pred, alebo po koncerte a urobiť si z bežného dňa niečo slávnostnejšie s puncom kultivanosti. Abonentkári vymierajú a treba trocha závanu nového života v hľadisku. S dreskódom si nejakú mimoriadne ťažkú hlavu nerobte. Osobne síce preferujem slušnejšie oblečenie, ako u dám, tak aj u pánov, ale ak nie ste schopní navliecť na seba aspoň separátne sako na košeľu (páni), alebo nejaké klasické čierne nohavice/sukňu (dámy), tak choďte v tom, v čom sa cítite príjemne.
Prajem vám potenciálny hlboký umelecký zážitok.
(...a nie, pri písaní som nemala ako podmaz žiadneho vivaldiho, ani mócarta, ani bétovena, ale RHCP live z tohtoročného letného turné po Európe)
(...a áno, program je z reálneho koncertu a sólistom bol vtedy Dalibor Karvay)
