Niekedy sú také dni, keď jediné, čo zo seba okrem rannej stolice dostanem, je hejt. A nie taký ten vtipný, kde môžem predvádzať slovnú ekvilibristiku a elokvenciu (nič také nemám), ľudia sa zasmejú, na fejsbukoch pribudnú tri páčiky a ja si spravím ďalšiu čiarku v zozname “čo som spravil pre slovenský hejt”. Nie, čistá koncentrovaná nenávisť, chuť udrieť všetkých roxorom a najviac samého seba, aby som nemusel trpieť všetkých ostatných.

 

Mám rád ľudstvo ako celok, ale jednotlivci sú väčšinou chuji, alebo ako napísal Fuka "kokoti mimo čas a prostor". Začína to ráno v aute: ak sa nedokážete rozčúliť za volantom, tak ste už dávno dosiahli siedmy stupeň na ceste k ušľachtilej ženskosti. Ja som ho nedosiahol a tak ma serú tí zaspatí trotli, ktorí si potrebujú nechať odstup dva metre, veď srať na to, že niekto za mnou by sa možno rád preradil do odbočovacieho pruhu. Načo zaradiť jednotku, keď naskočí zelená, počkajte až kým sa pohne ten pred vami a potom si nechajte svoje tri sekundy na rozbehnutie sa a nakoniec prefičte na červenú, veď červená prvé tri sekundy neplatí a potom aj tak ostanete stáť v strede križovatky, nech ide tých z ostatných smerov jebnúť. Už v robote som nasratý a v robote som obklopený ľudmi, ktorých by som si nevybral ani na pozíciu toho bezdomovca, ktorý občas spí na lavičke pred domom a tomu aspoň môžem povedať škaredé slovo keď ma sere. Každý pohár tvrdého ti ževraj skráti život o minútu, ale pracovný deň rovno o osem a pol hodiny.

 

Prácu nejako prežijem a po cestách rozjebenajších viac, než Drážďany v štyridsiatompiatom sa vrátim domov. Zaparkujem na poloprázdnom parkovisku, lebo ostatní obyvatelia majú potrebu stáť rovno pred domom, čo na tom, že tým jazdením trávnik nahradilo blato. Prejdem sa po ožuvačkovaných chodníkoch, zvykol som si na to, že psy si po sebe svoje hovná neupracú a môže majiteľ za to, že sa pes vysral rovno na chodník? Zvykol som si aj na pohľad na vychodenú cestičku v tráve, veď tým ľudia ušetrili niekedy aj celé tri kroky a v meste zeleň byť aj tak nemá. Bezdomovca na lavičke nahradila mamička s malým deckom, ktoré sa hrá na mačacích hlavách medzi autami, veď najbližší park je až dvesto metrov ďaleko a veľké detské ihrisko skoro pol kilometra a tam by sa ešte nebodaj s niekym skamarátil. V schránke nájdem medzi kilom nechcených reklám aj kandidátov na mestských poslancov - choreografka, hokejový tréner a osemnásťročný komunista. Chcete posunúť svoju kariéru, ale nič užitočné robiť neviete? Šup s vami do komunálnej politiky.

 

Povedali by ste, že doma to už bude dobré, dám si slúchadla, aby som sa odizoloval od hluku vianočných reklám, veď už len osemdesiatštyri dní a napchávame sa rybou, lebo Ježiš mal plutvy. Lenže dnes sa chcem týrať. Prečítam si, ako sa hrá skupinka ľudí na rytierov v bielej zbroji, posledných obrancov morálky, a pri tom sú to iba bigotní kokoti, potomkovia bigotných kokotov, čo upaľovali čarodejnice a každého, kto nesúhlasil s ich videním sveta a držia sa svojej tradície - “sereme sa ľudom do životov, lebo vieme čo je pre nich lepšie”. Prejdem si fejsbuk svojich “obľúbených” komančov, ktorí si myslia, že to, že robia dvanástky za pásom z nich robí oporu spoločnosti a majú právo rozhodovať o všetkom. Prečítam si komentáre zostarnutých zatrpknutých zmrdov, ktorým za zlatého socíku bolo dobre, lebo každý kto náhodou vytŕčal z davu bol potlačený na zem smerom k ich mizernosti. Mne bolo dobre a jebem na to, že ľudí na hraniciach strieľali. Prečítam komentáre mladých hlupákov, ktorí nič nevedia a čakajú, že štát postaví fabriku aj v tej riti, kde bývajú a budú chodiť na dvanástky - spať, jebať, chlastať a občas trochu robiť a cestou domov si z firmy niečo ukradnúť, budujme socializmus. Nakoniec sa naserem na filozofii vodcov tej zasranej strany - znárodnime, lebo štát je lepší vlastník a koncept peňazí? Peniaze skrátka existujú okolo nás, každý môže zarábať tisíc euro hneď teraz. Ešte som sa dosť nenasral, tak si prejdem zopár konšpirátorov. Všetci mi hovorili, že som debil, ale teraz som našiel tú stránku so skutočnými informáciami a viem, kto v pozadí ťahá za nitky a vy si myslíte, že niečomu rozumiete, hlúpe ovce. Do toho si ešte prečítam diskusiu ľudí, ktorí strávili dva týždne samoštúdiom medicíny a teraz vedia viac, než tí hlupáci, čo päť rokov otročili na medicíne a tak si do seba dávajú kvapky s chlórom, lebo to prečistí organizmus aj od eboly a my ostatní sme znovu len ovce a obete farmalobby. Šuvadová odfotila orby!

 

Toto všetko ma privádza k jedinej myšlienke - ľudom jebe. Ale je to len hlúpy pesimizmus. V stredoveku strávili ľudia väčšinu dňa prácou, večer nemali elektriku, telku a internet, ani nemali čas aby im poriadne zajebalo. Nie, k tomu došlo, až keď ľudia mali voľný čas. A máte pocit, že by to šlo dolu vodou? Pristáli sme na mesiaci, vymysleli trojvrstvový toaletný papier a na instagram sa fotia mladé pičky v spodnom prádle, ak toto nie je pre vás úžasný pokrok, tak máte smolu, do stredoveku nás nevráti ani prípadné úspešné referendum. Ak máte pocit, že ľudom jebe, je to iba tým, že ich máte viac na očiach, počas celej histórie im jebalo rovnako. Naopak, to, že máte pocit, že ľudom jebe stále viac, je iba príznak toho, že je vám stále lepšie, že máte čas na zamýšľanie sa nad ostatnými ľudmi. Ako povedal Forrest Gump, jebnutému sa všetci zdajú jebnutí. Určite si o mne pomyslí každý deň kopa ľudí, že som jebnutý a tak je to správne. Takže to, že si myslíte, že ľudom jebe nie je až také zlé, je to znak toho, že máte čas na filozofovanie a nemusíte sústrediť všetky svoje sily, aby ste prežili a čím viac si myslíte, že ľudom jebe, tým lepšie vám je. Pozrite ako je mne dobre!