Upozornenie: Všetky postavy a udalosti v tomto príbehu sú vymyslené a akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná, pretože my na Slovensku žiadnych náckov nemáme.

Za vrcholkami Urpína sa po brieždení pomaly začali objavovať prvé lúče slnka, ktoré predznamenávali jeden z ďalších krásnych bielych dní v Banskobystrickom kraji. Svetlo sa lenivo plížilo po horizonte a preniklo až do kobky nácka Riša, ktorý za neutíchajúceho pičovania otvoril svoje árijské modré oči. Rišo, vzorový produkt postupnej degenerácie spoločnosti, dekadentného úpadku morálnych hodnôt a výsledok cieleného politického sabotovania školstva, sa ťarbavo skotúľal z postele priamo na podlahu, na ktorej ležala ploskačka nedopitej borovičky. "Kurva, to bol zasa večer!", hlesol Rišo, priložil si jej hrdlo k popraskaným perám a dvoma hltmi dorazil zvyšok. Rozostreným pohľadom presondoval detskú izbu, ktorá bola rozbombardovaná ako sýrske kultúrne pamiatky.

Krajka so vzorom hákového kríža na stole bola zamastená od cigánskej pečienky, kreatín rozsypaný na Príručke slovenského pravopisu, fragmenty fejkových športových slnečných okuliarov roztrieštené vnútri ľadvinky a vrch zlámanej bambusovej fakle vytŕčal z misky na žrádlo pitbulla Hessa, ktorého krvilačné oči dychtivo žobronili o kúštiček surového mäska. Inak bola jeho kutica ako-tak v poriadku. Poškodený nebol našťastie drahý rustikálny nábytok z bielej jedle korešpondujúci s nacistickým slohom (napriek tomu, že slohy neboli nikdy Ričiho silnou stránkou), ani nonšalantná, ručne vyrezávaná svastika na stene, ktorú dopĺňali fotky hajlujúcich futbalistov a portrét Tisa na bohoslužbe deň po tom, ako vypravil Židov na poznávací zájazd do Osvienčimu.

U každého nácka je čistota na prvom mieste, preto si Rišo po precitnutí obliekol svoj banskobystrický župan a zamieril priamo do kúpeľne, keďže sa o seba ako správny narcista náležite stará. Po vydrhnutí preriedeného chrupu pastou Signal White Now si tradične vyleštil plešinu tak, aby sa leskla ako Slotove oči. Tvár si oholil dohladka, pričom jeho divoko rašiaca zamatová štica pod nosom ostala britvou netknutá rovnako ako pubické gúčo štyridsaťročnej sufražetky. Ostrie žiletky doposiaľ nespoznalo ani jeho podpažie, z ktorého by mu Tymošenková bez problémov uplietla vrkoče. Napriek tomu, že strašne páchol, Rišo odmietol vkročiť do vane, keďže spoločné kúpanie s kamarátmi bolo naplánované až na stredu. Namiesto toho na seba radšej rozprášil polovicu flakónu od Huga Bossa, oddelil čisté biele prádlo od špinavého farebného, nasypal do práčky Árijel a dal prať na 88 stupňov gardistickú uniformu Hlinkovej armády spoločne s páchnucim tričkom Tchor Steinar (poctivá slovenská nacistická značka vyrobená v pote tváre mozoľnatými tureckými rukami). Následne ešte vyčistil ovracaný záchod od všetkých parazitov, príživníkov a inej pliagy, ktorú bolo potrebné vykynožiť a presunul sa do kuchyne, kde už pre neho mala mama nachystaný biely jogurt bez Tuku spoločne s bielym pečivkom.

Genius loci dotvárali tlmené tóny Slobodného vysielača, z ktorého vyžarovalo zimomrivé konšpirátorské fluidum. Keďže je Rišo člen a o dva týždne oslavuje štyridsiatytretí letokruh, tak počas raňajok mimo rečou požiadal mamu o 30 eur na ročné členské do ĽS Naše Slovensko. Teplé miestečko v parlamentnej lavici mu uniklo iba o chlp, keďže vodca žiadal od budúcich poslancov minimálne úspešné ukončenie základnej školy, 3 generácie dozadu nepoškvrnený rodokmeň a platný zbrojný preukaz. Peniaze z dôchodku a z brigády na trhovisku mame ledva vystačili na zaplatenie nájmu, no vždy mala slabosť pre svojho dlhodobo nezamestnaného bacuľatého Riška, ktorý občas načierno kočoval po miestnych stavbách.

Rišo po raňajkách naštartoval svoj Eniac s Windowsom 1488, no ani za boha, ani za národ si nevedel spomenúť na prístupové heslo. Náhle mu ale tupá bolesť v hlave pripomenula, že ho má vytetované na ruke hneď vedľa keltského kríža, a tak teda naťukal "Nbusr123", stlačil enter a začal šíriť osvetu medzi oucami v ľudskom rúchu. Merkelovú budú jebať do zatku utečency - check, zober si tie čierne papule domou - check, Kotleba nie je fašysta, židoamerickí zapredanec Kiska je fašysta - check, Putin je naša jediná spása - check, keť ťa nájdem ti skurvení slniečkar tak ti už nikto nepomuože - check, Tiso bol jediný praví prezident, holokaust je vímisel - check, Kotleba urobý poriatky - check. Ak by toto Hattala videl, tak by sa zrejme obesil na najbližšom tise. Rišo bol však za jednoznačné vyňatie ypsilonu zo spisovnej árijčiny, za nahradenie r-ka g-čkom a za perzekvovanie logopédov a lingvistov. O pol jedenástej mal ísť na stráž do prideleného coupé-čka rozdávať samizdatové brožúrky, a tak ešte poslednýkrát vyskúšal vymazať permanentnú pamäť (ROM) a natvrdo vypol počítač. Náhlivo si obliekol zelenú polokošeľu a skíni jeans, zapol si plátený vybíjaný opasok a kľúčenku, na bravčový krk zavesil reťaz s vlčím hákom, nasadil šiltovku, obul martensky a vydal sa brániť práva Slovanov.

Pri návrate domov mal pred vchodom do paneláku menšiu kontroverziu so susedom Tomášom Bielekom, ktorý sa invektívnym tónom opýtal, či náhodou niečo nevie o odálnej rune zvečnenej na harmonograme upratovania. Toto však nebola jeho prvá konfrontácia so susedmi. Konflikt začal už pred mnohými rokmi, keď ako malý šarvanec odcudzil filfások spred dverí p. Očenášovej a pokračuje dodnes.

Mama ho už netrpezlivo čakala s obedom. Podávala sa jeho obľúbená šošovicová adas polievka a fašírky s podusenými zemiakmi uvarenými na miernom plyne. Mama sa ho znenazdajky opýtala na Žofku, Ričiho bývalú, ktorá ho po poslednej hádke, troch zlomených rebrách, ľahkom otrase mozgu a narazenej krčnej chrbtici konečne opustila. Na Rišovej tvári sa objavil prekvapený prázdny výraz, aký mal naposledy počas osláv Bielej noci, ktorú si omylom pomýlil s Krištáľovou. Osud sa s ním vôbec nemaznal. Sudičky mu okrem homofóbie do vienka vložili aj iný danajský dar, latentnú homosexualitu. Hoci proti tomu všemožne bojoval, nedokázal pri pohľade na telá tučných holohlavých mužov potlačiť šteklenie v podbrušku a ani erekciu tak tvrdú, že by svojím Thórovym kladivom mohol opracovávať diamanty. On sa však za homokládu nepokladal, tak ako ani za nacistu. Bol to len hrdý patriot, ktorý nechce, aby naše územie ďalších 200 rokov okupovali nejakí zahalení moslimovia, aby smradľaví cigáni vycuciavali štátny rozpočet a samozrejme, aby tu nejakí obrezaní Židia… ehm, nuž ani on sám nevedel, prečo Židov tak nenávidí (to ale nič nemení na fakte, že si jeho nenávisť zaslúžia).

Poobede chcel ísť na pláž, no rozhodol sa radšej zoceliť svoje telo na Spartan Race organizovanom Vzdorom Kysuce, kde tentokrát branci nacvičovali hod dlažobnou kocku do figuríny odetej v burke, 200-metrový šprint pred ťažkoodencami, vrh svetlicou a streľbu v nasimulovanom parlamente. Na záver si ešte dali tri série po 50 hajlovaní a dve série udierania sa do hrude po dvadsiatich opakovaniach a rozpŕchli sa domov.

Tam sa chvatne prezul do kanád, obliekol si tričko ACAB, vkĺzol do kapsáčov a vyrazil s partiou hooligans na futbalový zápas do Malaciek. Do batôžka si zbalil megafón, svetlice, kuklu a boxer, no aj tak mal stále nepríjemný pocit, že niečo zabudol. Na polceste k stanici si spomenul, že zabudol na vlajku Anti-EU, no rozhodol sa jebať NATO a nevracať sa už domov. A tak teda išiel Nacek do Malacek na vlaku s kamarátmi z večernej vlakovej zmeny rozbiť pár sedadiel a hláv.

Večer ukončil s ultras v miestnej štvrtej cenovej, kde sa borovička sypala a gainer lial. Celý večer počúvali Biely Odpor, Berryho Whitea, White Stripes a Lucku Bílou, porovnávali si kérky a viedli diškurz o novom proteste proti arabským čísliciam. Po ceste do kebabárne sa zastavili po cigarety v blízkej reštike, pred ktorou ešte rozkopali pár zákazníkov vrátane bezbranných žien a invalidných dôchodcov. A tak sa ukončil deň jedného fasa chalana s pohnutým osudom, ktorý je svetlou budúcnosťou našej krajiny.