Tak schválne, koľkí z Vás, svetaznalých a skúsených, nám viete podať správy z Východu, kde sa všetci môžeme pochváliť prívlastkom Západniar?

 

A ešte schválnejšie, koľkí z Vás poznajú osobne Arabov z rôznych kútov teroristicky orientovaných krajín? Tých kebabových poznáme všetci, ale iné vínko (vzor Sídliskový sen) je žiť v bubline sveta a zdieľať s nimi život.

 

Poďme si priblížiť, aké to je, ochutnať svet tak neporovnateľný so životom na Slovači, asi ako účesy Noriky a Lelkešky (iná fasáda, rovnaké oje..klamy).

 

Krajina žije svojím usporiadaným totalitným systémom, ako ho my nepoznáme. Podobnosť s našou totalitnou minulosťou je iba v jedinom – všetko riadi, plánuje a financuje jeden kápo s tým najsprofanovanejším menom Mohammed. Nebudeme tu dnes riešiť, či je kápo preto, že dedil, či preto, že mu tu tečie tmavý mok, o ktorom Amíci môžu iba snívať (geologickú polohu si nevyberieš).

 

Vo všeobecnosti tu panuje pohoda, ízy lajf a prachy tu tečú aj v kanáloch, o ktorých by to nikto nepovedal.

 

Život je tu založený na banálnom princípe – zarobiť, minúť (tí vznešenejší to volajú investovať – je jedno či do Ferrari, apartmánu veľkého ako Slovenský rozhlas, mrakodrapu, alebo iných zábaviek) a v šesťdesiatpäťke sa odsunúť na inú koľaj, rozumej „pakuj sa domov, už si sa tu nažral dosť“.

 

Najnovšia skúsenosť napovedá, že keď si v tomto arabskom svete psychicky na cucky, nenájdeš tu jediného psychológa, lebo to sa  nepatrí – psychické choroby tu nemáááme.

 

Čo tu ale máme, je bohovská pohoda. Dokazujú to aj breaking news prevažne typu: Bola otvorená nová zastávka vodného taxi na famóznom umelovybudovanom ostrove The Palm, Počas barbecue na balkóne vypukol požiar v budove zvanej Fakľa (true story), Otváracie hodiny počas ramadánu sú hot topic na všetkých online serveroch, Poctivý vodič taxíka vrátil majiteľovi 15,000 evri a podobne. V porovnaní s dennou tlačou na Sk, ktorú si dovolím prelúskať kozmickou rýchlosťou, si tu žijeme tým najprimitívnejším spôsobom – sem-tam práca (Arabi sa nepretrhnú a tento trend sa s radosťou naučili aj všetci „Západniari“), jedlo, párty, párty, v prestávkach párty, spánok atakďalej. Netrápia nás tu napríklad politika a dane (dôvod pobytu pomerne veľkej časti expatov).

 

Čo nás skutočne trápi je, akou farbou bude natretá šialená hala pre EXPO 2020 a že včera bola zase dobrá ladies night, prípadne, či sa naša fotka objavila v ňjúsoch, lebo sme sa zúčastnili otváracej ceremónie nového klubu.

 

Osobne považujem za najväčší fenomén pracovať s Arabmi. Slová dochvíľnosť a precíznosť sa tu nikto neodváži ani preložiť, nieto v nich ešte hľadať význam. Príprava niečoho, zmysluplné pracovné debaty (a to nie sú korporácie) s cieľom niečo naplánovať, či nebodaj uskutočniť podľa „dohody“? Máte pracovnú schôdzku a máte iba deň na čakanie. Rezervujte si dva, lebo sa môže stať, že kápo zavolá a ospravedlní sa. Na druhý deň po „naplánovanom“ stretnutí.

 

Nie je zriedkavosťou, že Váš obchodný partner Vás na druhý, tretí, štvrtý týždeň deň nakŕmi báchorkou o tom, že mal autonehodu na diaľnici a museli ho odtiahnuť (v preklade: tak som sa včera zrúbal, že som spal na parkovisku a nevedel som, kde je sever). Apropó cesty, diaľnice, presúvanie sa autami vo všeobecnosti, motorizácia – šesťprúdová dubajská tepna má minimálnu povolenú rýchlosť 80tku. Momentálne sa vedú horúce debaty o tom, či neklesnúť na 60tku. Dopriala by som každému zážitok vidieť malého Inda v Yarise z Roku páne, ako si to trajdá osemdesiatkou (slovo úháňa je neadekvátne) v ľavom pruhu, kde je povolených 120. Pritom sa pozerá zaťato pred seba, púšťa si bollywood hits a vôbec ho netankujú trúbiaci nasr..dení vodiči naokolo. Ale zase musím dať kredit všetkým tým, čo majú „chochmes“. A takých sa tu nájde veľa. Kamoš si raz vyberal peniaze z bankomatu. Bol taký zaneprázdnený novým prírastkom do zoznamu „Arabské trofeje“, že si zabudol vybrať kartu, aj peniaze. Sekuriťák a ďalší zákazník, resp. zákazníčka za ním utekali cez celé parkovisko, aby mu všetko odovzdali. Pripomína mi to scénu z Prahy, kde mi ukradli peňaženku, ale zase sa mi vrátila. Koho to zaujíma, že prázdna? Ako bonus som dostala komentár od kolegyne, že mám niečo robiť so svojou karmou. A ako poznáš kultúru národa, aj keď miestni tvoria len 20% celkovej populácie? Môj súkromný prieskum sa začína vstupom na záchod. Dělaj machri, ale záchody sú v deväťdesiatich prípadoch ako lobby hotela Kempinski v Tatrách. Radosť „urobiťčotreba“! Bublinovému životu udeľujem päť z piatich ťáv a k tomu 163 poschodí z miestnej neo-futuristickej veže.