Nie je to až tak dávno, čo bolo cestovanie lietadlom privilégiom na úrovni možnosti zasnúbiť sa v Teleráne. Dnes však žijeme v časoch, kedy si s nízkonákladovkou poľahky zaletíte na Britské ostrovy pozrieť bývalého spolužiaka, ktorý vymenil vysokoškolské vzdelanie za vysokozdvižný vozík, býva na okraji Looserhampshiru v plastovom dome s troma Poliakmi a indickým psom a bojuje proti Európskej únii. Celé vás to pritom cenovo vyjde asi toľko ako mandľový krém, prepeličí mozoček a žraločie brownies vo Fou Zoo. Skrátka, letel už skoro každý. Tým dvom spiatočníkom bez skúseností s vyzúvaním topánok pri bezpečnostnej kontrole je určený tento článok.

Kúpa leteniek

To najľahšie nás čaká hneď v úvode. Dumpingových leteniek je plná pelikánia papuľa, takže so zaobstaraním vstupeniek by ste nemali mať problém. Ale pozor! Najmä pri letoch do vzdialenejších destinácií zbystrite očko v prípade, že narazíte na cenovo príliš atraktívnu ponuku (niečo na spôsob striebornej sady nožov od asociála na Červeníku za 10 eur - dobre tak za päť - šéfko tak dajte, čo máte – na, tu to máte zadarmo). Ľahko by sa vám mohlo stať, že miesto 9-hodinovej cesty na Rangers vás čaká pocitovo nekonečný let s medzipristátím na prstenci Saturnu.

Pred odletom

Nie je nič horšie ako nestihnúť svoj let. Preto vám budú všetci odporúčať, aby ste sa na letisko vydali s niekoľkohodinovým predstihom. V zásade platí, že existujú dve alternatívy – buď ich poslúchnete a potom budete čakať hodinu a pol, kým vám otvoria gate (anglický výraz pre „odletovú bránu“, ktorou sa dostanete k lietadlu, nohavice by vám otvárať nemali) alebo budete celú cestu vystresovaný ako Danko pred Hviezdoslavovým Kubínom. Pokiaľ máte to nešťastie, že cestujete z bratislavského „letiska“, úplne stačí prísť chvíľu pred odletom. Celá procedúra vedúca k povoleniu prístupu do lietadla vám bude trvať kratšie než nablokovanie nákupu v Tescu.

Samostatnou kapitolou je bezpečnostná kontrola, ktorá vás čaká pri odlete aj po prílete, pričom v závislosti od cieľovej destinácie treba byť pripravený na frontu ľubovoľnej dĺžky. Thanks, Usáma! Priebeh je nasledovný:

  1. Kľukatenie sa vo fronte (30 minút až 2 dni).
  2. Vyhodenie všetkých vražedných nástrojov (fľaša s vodou, paralen).
  3. Odloženie príručnej batožiny, opasku, topánok, hodiniek, zubnej protézy.
  4. Prechod detektorom kovov.
  5. Zapípanie detektoru kovov.
  6. Ohmatanie stehien a bradaviek pracovníkom letiska.
  7. Príchod hnuteľného majetku po pohyblivom páse – tu sa musíte ponáhľať rovnako, ako pri balení tovaru v hypermarkete, lebo kým si obujete ľavú topánku, už sa na vás tlačí František s rodinou, nádoby s osobnými vecami sa už vedľa seba viac nezmestia, narážajú do seba, vy to už chcete mať celé za sebou a kúpiť si novú voňavku... a tak vôbec celkovo je to veľmi vypätá situácia.
  8. Ukončenie kontroly, alebo...
  9. Niektorá súčasť vašej batožiny sa nepozdáva tej hrošici, čo sedí za skenerom, tak ju posúva na mimoriadnu kontrolu.
  10. Mimoriadna kontrola – príde chlapík v bielych rukavičkách, ktorý sa vám bude prehrabávať medzi slipmi, no potom nedá moonwalk, ale nejakú pridrbanú otázku („Why are there so many coins in this area?“ A keď mu poviete, že „It´s a wallet“ tak sa na vás pozrie jak keby ste boli Procházka a musí sa presvedčiť na vlastné oči – True story).
  11. Už ozaj ukončenie kontroly.

Teraz už máme za sebou tú najväčšiu tortúru a môžeme sa veselo pustiť do nakupovania. Pri pohľade na názov „Duty free shop“ môžete nadobudnúť dojem, že vás čaká lukratívna obchodná príležitosť na úrovni investovania do akcií výrobcu tekily. Pravda je však taká, že to ani náhodou nie je free a akurát ty si dutý, keď tam kupuješ Cadbury čokoládu za 6 eur.

Pred odletom 2

V prípade obrovskej zhody náhod sa môže stať, že do lietadla nastúpite priamo z odletovej brány, prechodom cez tzv. rukáv. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že sa doň budete musieť prepraviť autobusom. Aj keď revízora zrejme nestretnete, na ranný spoj bratislavskej MHD si spomeniete hneď, ako uvidíte, že busíček je dimenzovaný tak na tretinový objem posádky. Je to presne ten prípad, kedy sa ani nemusíte ničoho držať a stačí si len nerušene užívať letmé dotyky spolucestujúcich končatín.

Po vystúpení z autobusu sa ocitnete akoby už v novej destinácii. Ale to iba v prípade, že cestujete do Vladivostoku. Pri lietadle je totiž o pätnásť stupňov menej a vanie príjemný orkán. Ešte kúsok po schodoch a sme tam.

Let

Upozornenie na úvod: Niekde sa stala strašná chyba a vytvoril sa absolútne mylný stereotyp o sexi letuškách. Ako pri všetkom, aj tu platí, že za čo zaplatíš, to dostaneš. V konečnom dôsledku je teda človek rád, keď tam nie je letušiak Thomas s jemným leskom na perách. Ale ok, neprišli sme si sem hľadať budúcu partnerku. Prišli sme si zadarmo vypiť a popritom nejak pretrpieť skutočnosť, že nás možno zostrelí ruská raketa zem – vek vzduch.

Upozornenie na stred: Je úplne jedno, na akom mieste sedíte, na vedľajšom sedadle bude zaručene nejaký zmrd (doteraz s láskou spomínam na prašivého Rakúšana, ktorý behom dvoch hodín takmer bez prestávky zíval s chrapou dokorán, pričom do svojho okolia vypúšťal smrad, akoby mu v ústnej dutine niekto ošťal a podpálil korán.) Vo všeobecnosti ale úplne stačí, že ani jeden z vás nie je etiópsky šprintér. V záujme čo najväčšieho diskomfortu sú sedadlá navrhnuté tak, aby sa nikto necítil dobre. Preto je absolútne kľúčové čo najskôr obsadiť minimálne jedno bočné operadlo, inak ste v úplnej riti. V prípade, že je vašim susedom stvorenie kyprých tvarov, rovno sa pripravte na intímne dotyky, potenciálne vrcholiace kolegovou hlavou opretou o vaše rameno.

Upozornenie na záver: Ak to náhodou nevyplynulo z predošlých riadkov, v lietadle sa v zásade celý čas sedí, navyše vo významne limitovanom priestore. Dvojhodinovku zvládnete celkom v pohode, ale v prípade, že idete mimo kontinent, po návrate domov pôjdete rovno na výmenu platničiek a kolenných kĺbov. Ak si čo i len na malú chvíľu pomyslíte, že ste práve našli skvelú polohu, v ktorej vydržíte až do príletu, vedzte, že hovno. Do desiatich minút budete prosiť, aby sa konečne odpálil ten Afgánec vzadu.

Po prílete

Dobrý Boh, pristáli sme. Zopár chujov možno začne tlieskať. Kapitán oznámi teplotu vzduchu. Prvé lastovičky si začnú vyberať svoju príručnú batožinu z priestorov nad sedadlami. Možno dostanete kolieskom od kufra po spánku. Jasné, že to ešte ani zďaleka nie je koniec, pretože idete znova čakať na minibus a takmer s istotou je pred vami ešte dlhšia bezpečnostná groteska ako pri odlete. Keď budete behom jedného dňa druhý raz stáť v rade ako Lelkeš na Aperol v Hiltone, spomeňte si na to najdôležitejšie.

O pár dní idete nazad.