Kapely si hľadajú cestičky aj k nám. Preto už dnes na Slovensku môžeme vidieť vystupovať kadekoho, hoci nejaké méty sa budú dosahovať poriadne ťažko, napríklad vidieť Bukovského moderovať dedinskú zabíjačku.

Super koncert bol Nightwish v Banskej Bystrici. Bystričania sa sporia s Prešovom, ktoré mesto je väčšie a kvalitnejšie. To ma absolútne nezaujíma. Zaujíma ma to, ktorý kretén vymyslel, že po deviatej večer nejde žiadny vlak smerom na Žilinu a či nemôžu pristaviť aspoň jeden nočák napríklad o jednej v noci. Toto predsa nie je celosvetový problém ako globálne otepľovanie alebo posudzovanie talentu Mira Jaroša, aby sa to nedalo vyriešiť.

Dorazil som do Banskej o jednej poobede. Našťastie som vo vlaku stretol kamoša zvaného Marek, čo býva v „Pažravej.“ Okrem neho si do kupé sadol asi 50-ročný týpek, ktorý nám počas celej cesty ponúkal slivovicu, ale vyzeral, že ju potrebuje viac ako my. Keďže sme opakovane odmietli, stihol vypic sám.

Dostal som inštruktáž. Najskôr od Mareka o tom, kde mi bude najlepšie vystúpiť a nastúpiť, nech sa tam nestratím ako ekonóm na socialistickom meetingu. Vraj si môžem cestu spríjemniť aj cez les, že v Bystrici sa to dá. A aj prednášku od týpka, že tento systém je prijebaný, za komunistov bolo najlepšie, musí sa ísť vyšťať. A ešte, že ľudia sú kurvy.

Došli sme do Banskej. Ja s Marekom sme vystúpili, týpek sa vypotácal a šli sme na zástavku, kde sme sa rozdelili. Dobrosrdeční ľudia v autobuse sa ma pýtali, kam mám namierené. Starší pán mi povedal: „Nevystupuj, chlapče, na tej zástavke, vystúp o jednu skôr, rýchlejšie ti cesta ubehne aj nohy pošetríš.“ Na to sa ozvala ďalšia jeho rovesníčka, že mám vystúpiť tam, kde som chcel pôvodne, na čo jej odvrkol zvýšeným hlasom, že on tu žije 50 rokov a pozná Bystricu. A do debaty sa z kúta zapojila plachá osemnástka tichým hláskom, či by jej mohol trochu uhnúť, aby mohla vystúpiť.

Keď vystúpila, debata pokračovala. Nemám vlastnosti shaolinského mnícha, aby som počúval rady starých majstrov, no napriek tomu sa vo mne ozval hlas, ktorý vravel: „Poslúchni, poslúchni, nebuď egoistický chuj a poslúchni, vystúp..." Nuž som teda vystúpil o zástavku skôr.

Ocitol som sa na mieste, ktoré pripomínalo všetko, len nie cestu. Videl som jednu cestičku, ktorou som sa vybral a prišiel som k „lesu.“ Normálne kus lesa v meste. Vošiel som a kráčal som asi 30 metrov, mal som naozaj pocit, že som vošiel do hory, potom som narazil na rázcestie... Wtf?

Jedna cesta šla dole, druhá rovno. Nemal som šajnu, ktorou sa vybrať. Skúsil som rovnú a postupne som vyšiel z lesa. Akonáhle som sa vrátil do civilizácie, natrafil som na živé osoby, ktorých som sa spýtal, či moje kroky vedú správne, len pre istotu. Osoby mi povedali, že idem zle, mám sa vrátiť na rázcestie, a zvoliť cestu „dole“. A mám si dávať pozor na osy, nejako sa tam premnožili, no vraj sú na ľudí zvyknuté. Kurva. A ešte, že je to dosť strmá cestička a malo by tam byť zábradlie, aj keď tam už možno nie je.

Mali pravdu, kým som vyšiel, ôs som napočítal asi 30. Zábradlie tam bolo pevné ako krčmové dohody po vypití „slovenskej tequily.“ Zvládol som to, lebo ma poháňalo presvedčenie, že aj keď nezdieľam v srdiečku Spiritove a Coelhove motivačné chujoviny, môžem niečo dokázať. A ešte ma hnala aj šmykľavá hornina. Ocitol som sa na mieste, ktoré som považoval za cieľové. Tri rovnaké obytné objekty a ja som bol pri prvom a najvyššom – nuž teda volám na ubytovňu, v ktorom objekte sú oni, na čo mi oznamujú mi, že v treťom. Nechcelo sa mi to obchádzať, tak som sa vybral krížom do asi 35 stupňového klesania, ale dal som to... Na recepcii mi povedala, že keby som vystúpil o zástavku neskôr, bol by som tam rýchlejšie a mal menej náročnú cestu... tak dík. Ubytovanie mi trvalo asi pol hodinu. Pani na recepcii bola príjemná asi ako Ficove reakcie na otázky Denníka N.

Cesta k amfiteátru uplynula v pohode, stačilo použiť taktiku „kráčaj za čiernymi tričkami“. Turniketový systém oceňujem 9-timi spontánnymi ďakovačkami z 10-tich. Predkapelám trochu haproval zvuk a medzi fans boli obavy, aby sa to nedodrbalo aj počas Sabatonu a Nightwishu.

Pripojil sa ku mne aj spoluparťák Janči s priateľkou a spoločne sme čakali na koncert.

Zaujala predkapela Symfobia. Najmä tým, že si so sebou priviezli 3 zboristky. Zaujímavá kombinácia a bol by to asi aj dosť kvalitný nárez, keby nehaprovala technika a nezvyšoval sa pocit nadrbanosti návštevníkov koncertu. Lebo keď speváčka zahlásila, že končia, niekto z davu opileckým výkrikom reagoval „nechoďte ešte!“, na čo z davu okolo neho zaznelo "drž hubu, kokot!“, ale uznávam, v lete sa lepšie pije pivo ako vyžiera, a očividne si to mysleli aj v stánkoch, keď ponúkali pečenú klobásu za 4e a cigánsku za 5e.

Keď prišli na rad chlapi zo Sabatonu, očakával sa kvalitný zážitok a viac menej to aj tak bolo. Sabatonu sa chcem viac venovať ďalšom samostatnom článku o koncerte v Košiciach. V Banskej ma zaujali aj vsuvkami medzi songami a prácou s publikom.

Keď pri spievaní jedného songu začal na pódiu týpek stavať zátarasy a Joakim (frontman) sa ho spýtal, prečo to robí, že tú obranu rozbije aj pár zasraných šmolkov, dav šiel do kolien.

Na pódium vystúpil Nightwish. Dav bol v provoznej teplote a koncert mohol začať. Zvuk sedel perfektne, pyroshow (o nej som sa dozvedel asi týždeň pred koncertom) pôsobila celkom prijateľným dojmom aj na mňa, napriek tomu, že takýto druh hluku mi odjakživa nerobil dobre. Obdivujem hudobníkov, ktorí dokážu koncertovať pri takých šupách.

Spokojné isto neboli obsluhovačky čapovacích zariadení, ktoré sa počas pyroshow oblievali častejšie, ako je v lete zdravé, ale neoficiálna miss mokré tričko poteší vždy. Nemusíte mať radi Nightwish, ale je zážitok počúvať "The Greatest show on Earth“ a sledovať oblohu, skupiny a panorámy Banskej Bystrice, čo vás naplní skoro rovnakým optimizmom ako klesajúce preferencie ľavice. Bystrický amfiteáter je skvelé miesto na konanie koncertov, a pokiaľ sa vyskytne nejaký ďalší zaujímavý, tak sa tam určite pôjdem pozrieť znova. Na fórach som čítal kritiku spevu speváčky, ale neviem sa k tomu vyjadriť, mne sa to páčilo ako celok a komu nie, ten má smolu.

Celkovo túto udalosť hodnotím 8 vykričanými hlasivkami z 10.