Vymedzovač: Autor si nenárokuje na absolútnu pravdu. Ak je niekde chyba, vznikla možno nesprávnou citáciou, alebo deravou pamäťou autora. Autor pripojil kvantum linkov na všetky možné videá, obrázky a dokumenty, tak si to, kurva, aj pozrite. Autor sa podrobne nevenoval niektorým známym operáciám ako bolo Mogadisho, alebo únos Schleyera a vražda Bubacka. Pokiaľ by chcel niekto čokoľvek doplniť, nech sa páči, je to len vítané. Autora serú tupci, ktorí si myslia, že majú patent na rozum a svoju pravdu musia šíriť ohňom a mečom. Autora serie, že do dnešného dňa má RAF obdivovateľov, ktorí tvrdia, že chceli len dobre, ale nejako sa im to vymklo. A vôbec: „Proletári všech zemí, vyližte si prdel!“

Berlín bol na konci 60. rokov jedným vriacim kotlom. Nové pomaly striedalo staré, ktoré sa držalo už len zubami-nechtami, niečo už len nechtami. Toto všetko okorenené múrom a akousi ostrovnou existenciou.

Vo zvyšku BRD vzniká veľká koalícia CDU-SPD. Kancelárom sa stáva Kurt Georg Kiesinger. Ten ľuďom zostal v pamäti a mladým tŕňom v oku - hlavne kvôli svojmu členstvu v NSDAP. Nebol sám, mladá republika bola napriek naozaj dôkladnej denacifikácii plná bývalých členov NSDAP, alebo dokonca SS na dôležitých postoch. Toto a „veľká koalícia“, ktorá hrozila akýmsi zatuhnutím situácie, viedla ku vzniku mimoparlamentnej opozície pod vedením nám už známeho Rudi Dutschkeho.

V tom čase vzniká Kommune 1, akési voľné združenie umelcov, aktivistov, profiburičov... Medzi nimi je aj Andreas Baader. Minule sme si už spomínali návštevu iránskeho šacha Rézu Páhlavího a demonštrácie proti nej, ktorá vyústila do smrti Bena Ohnesorga. Ľudia a najmä študenti to pochopili tak, že štát bojuje proti vlastným občanom ako proti úhlavným nepriateľom. Smrť Bena Ohnesorga radikalizovala mnohých, medziiným aj Gudrun Ensslin, dcéru evanjelického pastora alebo Horsta Mahlera, zakladajúceho člena „socialistického zväzu advokátov“.

Štvrtá do partie bude Ulrike Meinhoff. Je pomerne známa ľavicová novinárka, píšúca pre ľavicový magazín „Konkret“. Známou sa stala najmä pre ostré kritizovanie „nepotrestania“ Kurassa, ktorého nazývala idiotom, rovnako ako jeho nadriadených a v podstate celú justíciu. Inak, len pre dokreslenie situácie, Konkret bol ľavicový magazín a vydavateľ dostal na jeho založenie peniaze z NDR, o čom sa vedelo. Ale pretože to nestačilo, začal sa venovať aj erotike. Tak ste dostali zvláštnu zmesku ľavicovej politiky a erotiky. A teraz redaktorka takéhoto časopisu v televízii nadáva policajtom do idiotov...

Postrelenie Dutschkeho len prileje olej do ohňa. Pri atentátnikovi je nájdený BILD s hecujúcim „anti-Dutschke“ článkom. Študentstvo sa radikalizuje a ide do ulíc, násilím sa snaží zabrániť expedícii BILD-u. Dôjde k násilnostiam, študenti útočia na budovu, pred ňou horia dodávky plné novín. Medzi študentami je aj Peter Uhrbach, ktorý ukazuje, ako správne prevrátiť auto, aby z neho vytiekol benzín, dodáva Molotow koktejly. Problémom je, že je členom BfV (Bundesamt für Verfassungschutz - Spolkový úrad na ochranu ústavy, informačná služba, ktorá by mala bojovať proti vnútornému nepriateľovi, samozrejme existovali trenice s BKA a tiež BND), a túto pravidelne informuje.

V roku 1968 prichádza akýsi útlm a kocovina. Demonštrácie končia, nielen v Nemecku, ale aj v Paríži, Belgicku a Japonsku, aj Pražská jar je udlávená ruskými tankami. Mimoparlamentná opozícia hľadá zmysel svojej existencie. Kommune 1 nachádza nový symbol, keď v Bruseli vyhorí obchodný dom. Vo svojom letáku píšu, že „Ein brennendes Kaufhaus mit brennenden Menschen vermittelt erstmal in Europa, jenes knisternde Vietnamgefühl“ (...horiaci obchodný dom s horiacimi ľuďmi, prvýkrát v Európe sprostredkúva onen vibrujúci pocit Vietnamu“) a končí sa zvolaním  „Burn, warehouse, burn!“ Dlho to netrvalo.

2. apríla 1968 začnú horieť dve nákupné centrá vo Frankfurte. Našťastie, nikto nebol zranený, ale škoda sa vyšplhala na vtedy závratných 1,5 Mil. DM. Dva dni nato polícia zatýka 4 podpaľačov: Andreas Baader, Gudrun Enslinn, Thorwald Proll a Horst Söhnlein. Proces s nimi sa začne na jeseň 1968. Za masívnej podpory publika sa to mení na jeden veľký happening. Obžalovaní akosi neuznávajú autoritu súdu, fajčia cigary, bavia sa, prerušujú sudcu. Nemci na to majú výraz Affentheater. Ich obhajcami sú okrem iných Horst Mahler, ktorý to s úctou k súdu tiež nejako nepreháňa a Otto Schilly, budúci spolkový minister vnútra.  

Tu sa prvýkrát stretávajú zakladajúci členovia RAF a šéfovia jej tzv. Erste Generation. Andeas Baader a jeho priateľka Gudrun Enslinn, Horst Mahler ako ich obhajca a Ulrike Meinhoff ako novinárka píšuca o procese. Každopádne, rozsudok znie na tri roky nepodmienečne. Obhajcovia sa odvolávajú a odsúdení môžu počkať na výsledok na slobode za podmienky, že sa zapoja do nejakej sociálnej práce. Baader a Enslinn sa vyberú do detských domovov. Podmienky tam boli skutočne otrasné, buzerácia, najprísnejší poriadok, telesné tresty, tvrdá manuálna práca. Baader s Enslinn so svojou rétorikou odmietajúcou akýkoľvek establišment nemôžu nemať úspech. Veľa neskorších rekrútov  RAF pochádza práve z detských domovov.

Odvolanie je zamietnuté, ale nastúpiť do basy by sa rovnalo osobnej prehre. Hlavne chlapi mali pred basou „Schiss“. Unikajú z Nemecka a na čas sa usadia v Paríži. Tu ich vo februári 1969 vyhľadá Horst Mahler a presvedčí ich, aby sa vrátili do Nemecka a aby začali organizovať mestskú guerillu. Na tú ale potrebujete zbrane. Baader dostane tip, kde sú zakopané zbrane ešte z čias wehrmachtu. Na prvýkrát to miesto nenájdu, pri ďalšom pokuse je Baader zadržaný a vzhľadom na to, že je už odsúdený, je aj promptne odlifrovaný do väzenia. Mimochodom, ten tip na ukryté zbrane dal Baaderovi Peter Uhrbach. To je ten istý, čo učil študentov ako zapaľovať autá a zároveň bol agentom BfV.

Okamžite vzniká plán na Baaderovo oslobodenie. Jeden ľavicový nakladateľ poverí Meinhoff napísaním knihy o detských domovoch v Nemecku. Tá si na konzultácie vyžiada Baadera. Stretnúť sa majú v Centrálnom inštitúte pre sociálne otázky. Plán je jasný. Baadera privezú, chvíľku bude s Meinhoff klábosiť, medzitým vtrhnú dnu ozbrojení priatelia a pokiaľ budú držať stráže v šachu, Baader a ostatní utečú oknom. Meinhoff ostane na mieste a bude sa tváriť prekvapene a šokovane. Taký bol plán, realita bola horšia, jedna zo ženských členiek komanda, ktorú akosi svrbel prst na spúšti (btw, ženy mali v RAF viac ako 60%-né zastúpenie), spustila streľbu, stráže ju opakovali, dvaja boli zranení, Baader uteká cez okno a na všeobecné prekvapenie sa k nim pridáva aj Meinhoff. Jej skok z okna je vlastne okamihom zrodenia RAF. Je 14. mája 1970.

Fajn, takže členov máme a čo názov? Skupina často vydáva akési programové vyhlásenia, tézy, kde  vysvetľujú svoje postoje a ciele. 5. mája 1970 časopis Agit 883, (časopis je asi príliš hrdé slovo,  ono to bol samizdat) vydáva článok „Rote Armee aufzubauen“ („vybudovať červenú armádu“, na tom predchádzajúcom linku si tí z vás, čo ovládajú reč Schillera a Goetheho, môžu nájsť číslo 62 a tam si to prečítať). Toto má dva následky. Prvý - šéfredaktor Agit 883 musí ísť do ilegality a druhý - rebeli majú svoje meno. Krátko na to si k tomu pridajú slovo „Fraktion“ a RAF máme tu.

Ku obsahu týchto programových vyhlásení... mno... možno som zaujatý, možno vtedy bola naozaj totálne iná doba, ale veď posúďte sami niektoré výroky: „Wir sagen natürlich, die Bullen sind Schweine, wir sagen der Typ in Uniform ist ein Schwein, das ist kein Mensch, und so haben wir uns mit ihm auseinanderzusetzen. Das heißt, wir haben nicht mit ihm zu reden, und es ist falsch, überhaupt mit diesen Leuten zu reden, und natürlich kann geschossen werden.“ (My samozrejme hovoríme, že fízli sú prasce, my vravíme, že týpek v uniforme je prasa, to nie je človek a podľa toho s ním musíme zaobchádzať. To znamená, my sa s ním nemáme čo baviť a vôbec, je úplne zlé sa s týmito ľuďmi baviť a samozrejme sa môže strieľať – celý článok nájdete tu.) Inak toto by sa dalo ešte ako-tak s prižmúrenými očami a s dávkou zveličenia akceptovať, západoberlínska polícia bola plná bývalých členov NSDAP s ich predstavami o svete a poznala iba dve polohy – biť, alebo nebiť. (FunkCIA to mäkké i je tam naschvál).

 

„Wir behaupten, dass die Organisierung von bewaffneten Widerstandsgruppen zu diesem Zeitpunkt in der Bundesrepublik und Westberlin richtig ist, möglich ist, gerechtfertigt ist. Dass es richtig, möglich und gerechtfertigt ist, hier und jetzt Stadtguerilla zu machen. Dass der bewaffnete Kampf als ‚die höchste Form des Marxismus-Leninismus‘ jetzt begonnen werden kann und muss, dass es ohne das keinen antiimperialistischen Kampf in den Metropolen gibt.“ („Tvrdíme, že organizovanie ozbrojených odbojových skupín, dnešného dňa v BRD a Západnom Berlíne je správne, je možné a je obhájiteľné. Je správne, možné a obhájiteľné tu a teraz vybudovať mestskú guerillu. Že ozbrojený boj ako najvyššia forma Marxizmu-leninizmu teraz môže a dokonca musí začať a že bez neho nebude existovať žiaden antiimperialistický boj v metropolách.“)

„Von bewaffneter Propaganda werden wir nicht reden, sondern wir werden sie machen.“ (O ozbrojenej propagande nebudeme hovoriť, my ju budeme uskutočňovať!)

Pre mňa osobne bolo šokujúce ako Meinhoff hodnotila akciu „Čierneho Septembra“, teda únos a vraždu izraelských (rozumej židovských) športovcov počas mníchovskej olympiády 1972. „Die Aktion des Schwarzen September hat das Wesen imperialistischer Herrschaft und des antiimperialistischen Kampfes auf eine Weise durchschaubar und erkennbar gemacht wie noch keine revolutionäre Aktion in Westdeutschland oder Westberlin. Sie war gleichzeitig antiimperialistisch, antifaschistisch und internationalistisch (Akcia Čierneho Septembra ukázala existenciu imperiálneho vládnutia a antiimperialistického boja tak jasne a zrozumiteľne ako žiadna iná dovtedajšia akcia v BRD a Západnom Berlíne. Bola (akcia) súčasne antiimperialistická, antifašistická a internacionálna).

Zo smrti športovcov neviní ich únoscov, alebo nebodaj neschopnú nemeckú políciu, ale štát Izrael, ktorý svojich športovcov vraj použil rovnako ako nacisti Židov, ako „horľavý materiál pre svoju vyhladzovaciu politiku“. Na inom mieste nazýva Moshe Dayana „Himmlerom Izraela“. Celý článok je tu... Úprimne, tá ženská by bola ako tlačová tajomníčka jedného predsedu vlády za hviezdu....