Možno ste si doteraz mysleli, že vegetariáni sú pomýlená zberba, vnucujúca svoj názor na zdravé stravovanie a pseudoekologické kvázisúcitné postoje každému, kto je v dosahu jej hipsterských ajfónov po babičke, vrátane susedovho psa. Možno už vám dokonca zišla na rozum aj neodbytná myšlienka, že sú iba polofašistickým predvojom, budujúcim infraštruktúru ešte militantnejším vegánom. A tí najprozreteľnejší z vás už možno pochopili, že obe tieto skupiny sú len ofce, pretože skutočný master of puppets je aj tak veľmajster rádu frutariánov. Pokiaľ je to tak, mám pre vás dobrú správu. Máte pravdu. Ale o nich tento článok nebude, lebo sú mi ukradnutí rovnako ako hroziaci Czechout či Deportugal. V rámci budovania môjho slniečkarskeho image som si dokonca kedysi jedného vegána zobrala aj domov. V šťastí a zdraví sme to obaja prežili, až kým nás moje kariérne ambície nadobro nerozdelili.
Dnes vám chcem predstaviť omnoho nenápadnejšiu a v konečnom dôsledku ešte úchylnejšiu skupinu dietologických fanatikov. Ich stratégia sa dá najlepšie prirovnať ku guerillovému boju juhoamerických bojovníkov za slobodu a duty-free obchod s drogami. Ich presvedčeniu o správnosti životného štýlu, ktorý si dobrovoľne zvolili, sa vyrovná iba viera Che Guevaru v argumenty typu guľka medzi oči. Je ich hŕstka, ale bojujú proti celej spoločnosti. Občas urobia prudký výpad a unesú skupinu kancelárskych sliepok. Tým sa však často podarí vymaniť z ich područia skôr, než sú zavlečené do hlbokej džungle, z ktorej už nie je návratu. Následky tragickej konfrontácie si táto úbohá hydina so sebou obvykle nesie ešte aspoň pár rokov v podobe prebytočných kíl, ktorých sa nie a nie zbaviť. Dánski vedci, samozrejme, ihneď vypracovali prípadovú štúdiu vzorky, pozostávajúcej z najfatálnejších exemplárov, a výsledky boli šokujúce! Až v štrnástich prípadoch z desiatich subjekty uvádzali pretrvávajúce problémy s metabolizmom, ťažké kosti a nutkavú potrebu žrať čokoládové hot-dogy! Po všetkých týchto informáciách už hádam nikoho neprekvapí, že signifikantná skupina zachránených trpí štokholmským syndrómom. Hladina významnosti prezentovaných zistení bola na úrovni 0,5, čo je cca ekvivalentom hladiny Dunaja v tom roku, keď spláchol Propeler a ja som sa musela vyrovnať s faktom, že spolu s kolotočmi zmizol z bratislavského brehu aj kus môjho detstva.
Dúfam, že už ste všetci napätí ako päťročné deti, ktoré musia počas vianočnej večere čakať, kým ich tyranský tatko doprežúva posledné sústo pripečeného kapra, len aby si už konečne mohli rozbaliť darčeky, no on sa ešte rozhodne dať si dupľu. Ja až taká sviňa nebudem. Dnešný hejt je namierený proti fanatickým prívržencom takzvanej LCHF stravy a ich ortodoxnej odnoži, propagujúcej keto stravovanie. To som vám ale pomohla, čo?
Dobre teda, nech sa páči, jazykové okienko:
LCHF = low carb / high fat, a.k.a. málo cukrov, veľa tukov.
Cukor v tomto prípade nie je iba tá biela sypká zmes, ktorou si niektorí ľudia kazia kávu, ale aj škrob. V skutočnosti tam patrí aj vláknina, ale tá má výnimku, lebo by ste sa bez nej nevysrali. Na druhú stranu, alkohol tam nepatrí, ale väčšinou sa s cukrami hádže do jedného vreca. Ak chcete vedieť prečo, musíte čítať ďalej.
S tým "keto" to bude trochu zložitejšie, ale v zásade je to ešte menej cukrov, ešte o niečo viac tukov a navyše to nesmiete preháňať ani s bielkovinami. Zatiaľ to možno neznie až tak komplikovane. To bude tým, že som vám ešte nepovedala, že "keto" je vlastne iba predpona, či kerá marha. Takže na vás za rohom čakajú šmakocinky ako ketóny, ketónové telá, ketóza, ketoadaptácia, ketostix... Ale aj keď to máte na háku, nemám vám to za zlé. Ketóny si môžete predstaviť ako miniatúrne jednohubky, ktoré si veselo plávajú vo vašej krvi. Keď ich je dosť veľa a nie je po ruke nič lepšie, dá sa z nich aj navečerať.
A ešte spomeniem glukózu. Nudná pasáž - vzniká spracovaním cukrov a (okrem ukladania sa vo svaloch) sa tiež sa plaví v krvi. ALE! Glukóza tie trápne jednohubky strčí do vrecka asi tak ako ľubovolný pornoherec môjho bývalého. Ehm, podobnosť s Ďurom je čisto náhodná, či ako sa to anonymizovanie robí... Pre ľudský mozog je to čosi ako šnicle od mamičky. Alebo akékoľvek jedlo od mamičky. Skrátka jedlo, na ktoré ste boli odjakživa zvyknutí, nemusíte ho variť a milujete ho viac než tú úbohú manku. Takže keď mamička navarí, akékoľvek stravovacie predsavzatia idú bokom a vy žeriete ako tá posledná sviňa, kým to nezožeriete úplne celé. A potom ešte vylížete tanier, prijebete bratovi, dorazíte jeho porciu a najbližšiu hodinu fňukáte, že chcete pridať.
Čo sa týka alkoholu, je to ako s tou reklamou na autá. Ketóny a glukóza sa môžu naťahovať, koľko chcú. Keď sa na scéne objaví chľast, nikoho tie ich trápne hysterické kecy nezaujímajú. Čiže príroda sa postarala o to, že prirodzene uprednostníte konzumáciu liehovín s kamarátmi v lokálnom pajzli pred rodinnou večerou.
Ketóza je potom stav, ktorý vzniká u východniarov, ktorí prepili posledné prachy už v septembri a na intráku prežívajú na suchých rožkoch s horčicou až do Vianoc, lebo skôr sa domov nedostanú. Čiže ketózu môžete zažiť pri hladovaní. Alebo keď si dáte na večeru steak s burinou a na raňajky vajíčka bez chleba. Pokiaľ sa prenesieme do sveta predchádzajúcich metafor, je to to isté, ako keď vyžeriete zásoby, ktoré vám na cestu zabalila mamička, a teraz musíte jesť tie sračky z menzy.
Ketoadaptácia znamená, že ten kentus žeriete už tak dlho, že ste si naň zvykli. A to až tak, že vaša pamäť vymazala informácie o tom, že ste sa kedysi zvykli onakvejšie stravovať, kde manka býva a že vôbec nejakú máte.
Toľko k definíciám. Prejdime k cieľom. Koho prekvapuje, že zámerom tejto skupiny sádlo velebiacich upotencov je chudnutie, nech si dá facku.
Čiže, ciele máme vybavené tiež, môžeme sa vrhnúť priamo do jamy levovej a povedať si o tom, čo sa s vami pri tejto diéte bude diať.
Keď telo nemá k dispozícii dostatok glukózy, stane sa viacero vecí. Najprv sa svaly začnú správať ako brainwashnutí motroci po firemnom teambuildingu. V záujme dosiahnutia vyššieho cieľa sa zrieknu svojej porcie a prenechajú ju vrchnému motrokárovi, tj. Modzgu. Ony samy medzičasom držia hubu, ignorujú jednohubky, zmenšujú sa a čakajú na svoju dávku glukózy. A keďže každý správny motrokár vie, že to bez nich dlhodobo nepôjde, skôr či neskôr im tú dávku dopraje. Navonok to potom vyzerá tak, že po týždni odriekania vybielite náhodnú cukráreň, pekáreň a talianske bistro, aby ste to na záver spláchli desiatimi pivami pri čakaní na vílu Bororo a domov pôjdete teleportom. True story, kamarát hovoril. To, čo sa práve stalo, môžeme prirovnať k riadeniu á la malý slovenský podnikateľ. Niekde sa dopočul, že je strašne dôležité sledovať kľúčové ukazovatele výkonu. Lenže nemá poňatia, ako to urobiť správne, ani trpezlivosť, aby ich sledoval dostatočne dlho, chce ich hneď a výsledky meria logaritmickým pravítkom. Pokiaľ v sebe motroci našli dosť odvahy, pohrozili štrajkom, hromadnými výpoveďami a vytapetovaním motrokárovej kancelárie fotkami nahej Mázikovej, experiment sa končí.
V opačnom prípade hrozí, že Modzog pri ďalšom pokuse odolá škemraniu motrokov trochu dlhšie. Potom, ako vyžerie aj posledné zásoby plesnivej čokolády, ktorú si jeho sekretárka schovávala v nádržke na ženských toaletách, si dokonca si sám utiahne opasok a odoprie glukózu. Áno, tušíte správne, vo firme sa začína peklo. Modzog na takéto móresy nie je zvyknutý, niečo jesť musí. Žerie jednohubky a je mu z nich na grc. Motroci sa smejú. Zvonku to vyzerá ako chrípka a aj sa to volá ketoflu. Modzog to buď vzdá a zopakuje sa cyklus cukráreň >> teleport...
... alebo odolá.
Ak teraz čakáte happyend, máte smolu, bude až v ďalšom odstavci. Tie jednohubky už celej motrokárni lezú na nervy. Cateringová firma vozí každý deň jednohubky pre všetkých, ale spočiatku väčšina skončí v koši. Teraz hovoríme o ketóze. Postupne však všetci začínajú chápať, že aj to je jedlo a glukóza nechodí a nechodí. Niektorí motroci štrajkujú. Tí najvytrvalejší vydržia na svoju dávku čakať aj šesť týždňov. V makrosvete sme svedkami straty prvých pár kilogramov, pretože sa telo zbavilo vody. A tu sa opäť ukážu menežérske schopnosti Modzgu. A) Nechá sa opiť rožkom a celé to dojebe tým, že uvoľní morálku. Motroci v štrajku vyhrali, vydupú si viac glukózy, oslávia to štýlom cukráreň >> teleport a sme zase na začiatku. B) Modzog pochopí, že sa blíži sezóna, v týraní seba aj motrokov vytrvá...
... a začnú sa diať zázraky. Tu máte ten svoj happyend! Modzog sám seba aj motrokov presvedčí, že jednohubky sú vlastne cool. Motroci sa navyše naučili, že po celej firme sa nachádzajú sklady plné surovín, z ktorých si tie jednohubky vedia sami vyrobiť. Tým pádom sa šetrí na cateringu. A keď si na vianočnom večierku vyhodia z kopýtka, lebo šéfino platí, a doprajú si aj glukózu, ráno už zas fičia na jednohubkách. Modzog si ulietava na obláčiku vlastnej dokonalosti a z jednohubiek je nadšený asi ako bežné decko z kindervajca, v ktorom nájde miesto hračky peniaze. Nezávislý pozorovateľ badá významné úbytky na váhe sledovaného jedinca. Z jedinca sa stáva obeť LCHF/keto ideológie, popisovaný stav pseudoodborná literatúra na internetoch nazýva ako úspešnú ketoadaptáciu.
Keďže predpokladám, že ste sa v tom už stratili asi ako Marianna Ďurianová v úvode do kvantovej fyziky, dáme si prestávku. Nabudúce sa dozviete, čím sa táto sekta vlastne živí, prečo velebí bravčové sadlo, dáva si do kávy namiesto cukru kokosový olej a čoho sa štíti viac než Belohorcová tričiek bez výstrihu.
