Legenda vz. 58

Samopal vzor 58 má na území Čiech a Slovenska u chlapov status legendy. Vojenčinu si s ním v ruke odkrútilo niekoľko generácií odvedencov, bol symbolom československého zbrojárstva, kedy sme ako jediný štát Varšavskej zmluvy nemali zavedený variant AK47, ale šli sme vlastnou cestou. Je toho určite viac a v tomto článku by som rád zhrnul moje vedomosti o tejto puške.

Na úvod rovno začnem so slovom samopal v názve. Slovom "samopal" bola označovaná zbraň tohto typu u nás, v terajšej modernej dobe je definícia už iná. Samopal je dlhá guľová zbraň na pištoľové strelivo s odnímateľným zásobníkom, schopný strieľať dávkou. Ako zástupcov možno uviesť napríklad vz. 61 Škorpión, alebo nemecký MP5, UZI a podobne. Vzor 58 je označovaný ako útočná puška, dlhá zbraň na puškový náboj, s odnímateľným zásobníkom, schopná strieľať dávkou. Puškový náboj je dlhší, obsahuje viac prachovej náplne, takže náboj po výstrele nadobudne vyššiu rýchlosť a má viac energie ako pri samopale. Z toho vyplýva aj možnosť použitia na dlhšie vzdialenosti.

Zľahka by som načrtol historické pozadie. V medzivojnovom období armády vedeli, aké sú výhody automatických zbraní, ale nikto sa moc neodhodlal vymeniť staré a osvedčené opakovacie pušky (nabíjané po každom výstrele ručne) za automatické. Problémom bola hlavne spoľahlivosť vtedajších konštrukcií, svoj podiel mala na tom aj následná potreba zásobovať vojaka väčším množstvom munície. Jediní priekopníci boli Američania a ich puška M1 Garand na silný puškový náboj .30-06 Springfield. Výrazným krokom vpred bola nemecká útočná puška Sturmgewehr 44 na skrátený puškový náboj 7,92x33 mm Kurz, perfektný na vzdialenosť do 300m, na ktorú sa odohrávala väčšina konfliktov. Zbraň mala odnímateľný zásobník na 30 rán, možnosť strieľať dávkou, vojaci boli zbraňou nadšení. Fun fact: prototyp tejto pušky bol predvedený Hitlerovi v roku 1942, jemu sa zbraň nepáčila a vyslovene zakázal jej ďalší vývoj. Inžinieri ale videli potenciál tohto konceptu, tak pokračovali vo vývoji v tajnosti. Führer sa o zbrani neskôr dozvedel od veteránov východného frontu, ktorí si novú zbraň veľmi pochvaľovali a dožadovali sa navýšenia objemu dodávok.

obr. 1: nemecký STG 44

Môžeme sa presunúť v čase do povojnového obdobia, kedy si už armády uvedomovali, aká koncepcia zbrane má budúcnosť. V Československu sa začali práce na vývoji novej zbrane na vlastný náboj 7,62x45mm. V hre boli dva prototypy zbraní, to sa ale zmenilo po vzniku Varšavskej zmluvy v roku 1955. Z tejto udalosti nám v rámci štandardizácie vyplýval záväzok na používanie nového sovietskeho náboja 7,62x39mm označovaného v armáde ako vz 43. Pôvodne sa rozbehlo zakúpenie licencie na výrobu AK-47, ale minister národnej obrany Čepička nakoniec odsunul urýchlené prezbrojenie na sovietsky náboj a tým vytvoril priestor k vzniku vlastnej konštrukcie.

Úkol „Koště“ - tak znel názov nového projektu, ktorý dostal na starosť mladý konštruktér Jiří Čermák. Ten vyvinul a neskôr aj patentoval so svojim tímom záver s nesenou kyvnou závorou, čo vynikalo svojou jednoduchosťou. Systém fungoval na princípe odberu prachových plynov tesne za komorou a prenosom energie krátkym piestom, podobne ako to bolo v prípade americkej pušky M1 Carbine. Prvý prototyp putoval na skúšky k autorite, čiže do ZSSR, spolu so šéfkonštruktérom Čermákom. Samozrejme, že v tejto fáze našli na konštrukcii aj nedostatky, tým hlavným však bola nízka odolnosť na samovznietenie náboja po predchádzajúcej dlhšej streľbe. Materiál v okolí nábojovej komory sa zohrial natoľko, že zasunutý ďalší náboj sa vystrelil sám, bez zásahu človeka, len kvôli teplote komory. Chlapci po návrate domov prerobili práve spomínaný odber plynov a posunuli ho ďalej k ústiu hlavne.

obr. 2: prvý prototyp vz. 58 odoslaný na skúšku do ZSSR

Posledná skúška protoypu bola pozitívna, zbraň hodnotila komisia po náročných testoch (voda, mráz, piesok) ako spoľahlivú, presnosťou porovnateľnú so sovietskym AK-47 a to aj s použitím nábojov vyrobených ostatnými členmi Varšavskej zmluvy. V lete roku 1958 bola spustená výroba 5 kusov prototypov na overenie výrobného postupu, následne na jar 1959 bola vyrobená prvá 200-kusová overovacia séria. Zbrojovka v Uherskom Brode to našťastie celkom dobre zvládla, po statočných problémoch s predchádzajúcim projektom (puška vz. 52) ich povesť na tom nebola najlepšie. Museli si osvojiť niekoľko nových postupov, napríklad tvrdochrómovanie hlavní (znižuje opotrebovanie hlavne, ale čo je asi dôležitejšie, chráni hlaveň pred koróziou, ku ktorej by neošetrená nemala ďaleko kvôli použitiu "traskavej ortute" v nábojoch, ktorá je vysokokorozívna) a presné liatie do strateného modelu. Zbrane mali pôvodne luxusné a oku lahodiace bukové pažbenie, ktoré bolo neskôr nahradené drevotrieskovými dielmi napustenými formaldehydovou živicou. Škoda, že v Uherskom Brode v budúcnosti nepokračovali v tomto trende a v podstate skoro každý model zbrane, čo dodali štátu, bol slabšej kvality (pištole vz 70, pištole vz 82, pištole 75 compact, puška 858 BREN).

Zbrane sa vyrábali v dvoch etapách až do roku 1984, odhadom sa ich vyrobilo okolo 920 000 kusov, niektoré čísla vravia o počte 1 500 000 kusov. Zbrane sa vyrábali v troch verziách, pechotná "P" s pevnou pažbou, familiárne nazvaná "pádlo", výsadková "V" so sklopkou nazvanou "kosa", a špeciálna úprava "Pi" s montážou na infraďalekohľad. K zbrani sa dodávala kožená sumka na 4 zásobníky a bodák zo zliatiny kovu. Tu je zaujímavé, že bodák sa dodával tupý. Nemyslím, že ostrie nebolo dobre nabrúsené, ale odliatok nebol ostrený vôbec. Dôvodom boli obavy o bezpečnosť vojakov počas mierového obdobia, v prípade vojny by sa bodáky nabrúsili. To si osobne neviem moc predstaviť, ako by sa počas mobilizácie všetci dostavili k útvarovému brúsičovi a ten by im rad radom bodáky nabrúsil.

obr. 3: verzia Pi v akcii na fotke s neznámym odvedencom, nosenie tejto opachy si zjavne neužíva

A na záver by som porovnal našu pušku vz 58 s ruským AK-47. Zbrane sú na prvý pohľad dosť podobné, preto niekedy našu 58 volajú aj československý Kalašnikov. To je vlastne aj dôvod, prečo bola táto zbraň v minulosti v neuveriteľných množstvách vyvážaná do Kanady. Tamojší strelci nemôžu nadobúdať kvôli zákazu žiadne varianty ruského Kalašnikova, preto radi siahli po zbrani, čo sa mu podobá a funguje na rovnaké strelivo. Zbraň je tam mimoriadne populárna. Ale späť k tým rozdielom. Začal by som zvnútra záverovým systémom. AK používa uzamknutie rotačným závorníkom do hlavne, 58-čka používa už spomínany odlišný systém kyvnej závory, uzamknutej do tela zbrane. Ďalej AK používa na iniciáciu zápalky kladivo, 58-čka používa priamobežný úderník. Dosť dôležitý rozdiel je, že AK má plynový piest pevne spojený s nosičom záveru, 58-čka má piest oddelený, s krátkym záklzom počas pracovného cyklu. To znamená, že po výstrele v AK putuje celý záverový systém dozadu, aby sa vyhodila nábojnica a nabil sa nový náboj, v prípade 58-čky piest predá impulz záverovému systému, ten po odomknutí cyklus robí sám. Rozdiel je v množstve hmoty (železa), čo nám počas cyklu behá v zbrani dozadu a dopredu a tým ovplyvňuje strelcom vnímaný spätný ráz a tiež dvíhanie hlavne po každom výstrele. Ako športový strelec osobne chcem, aby mi tam toho behalo čo najmenej.

obr. 4: vonkajšie porovnanie vz58 a AK47

Rozdiely sú aj v materiáloch. Naša puška je frézovaná z jedného kusa, čo je výrobne drahý spôsob, ruské a iné AK su väčšinou z lisovaného plechu, čo je lacnejší spôsob. Zásobníky má naša puška z hliníkového plechu, AK má z poctivého železa. Na výslednej váhe to je cítiť, hmotnosť prázdnej 58 je 2,9 kg, s plným zásobníkom je to 3,6 kg, v porovnaní s prázdnym AK-47 s váhou 4,3 Kg a plným AK-47 s váhou 4,88 Kg. Zvonka tiež vidno rozdiely na prvý pohľad. Ak by niekto mal záujem vidieť ich rozobraté bok po boku, odporúčam toto video.

Keďže naša bývalá armáda nikdy v konflikte nebola, nemáme dostupnú fotodokumentáciu v akcii. Keďže sme sa ale kamarátili s viacerými krajinami z Afriky, poslali sme naše zbrane ako bratskú pomoc niekoľkým krajinám, čiže fotky z akcie nejaké na internetoch máme.