Síce nie taká papalášska ako Tatra, ale tiež ste o novej mohli akurát snívať. Majestátny koráb, tank na kolesách a neskôr postrach ulíc. Prečo? Povieme si.

GAZ 21

V podstate je to priamy nástupca Pobedy. Budoval sa socializmus a noví riaditelia, kovaní straníci či veľké štátne spoločnosti potrebovali pohodlné auto. GAZ sa do toho oprel a prišiel s modelom 21. Prvé stroje začali schádzať z linky v roku 1956. Karosérii sa nedá uprieť elegancia a pripomína voľakedajšie "ameriky". Zlé jazyky tvrdia, že je to opajcnutý Ford, prípadne Opel a podobne. Je možné, že sa v tých časoch inšpirovali o čosi viac, ale na druhej strane, na čo vymýšľať už vymyslené. Ja si nemyslím že je to kópia, lebo ktorá poriadna "amerika" mala pod kapotou iba dva a pol litrový štvorvalec s výkonom 48 kW a zastaraným rozvodom SV? No ale našťastie to bolo len prvé dva roky, potom do toho práskli na tú dobu moderný hliníkový 2,5 litrový štvorvalec s výkonom 52 kW a spotrebou okolo 13 litrov. Paráda, nie? Pre svoj majestátny vzhľad si 21-tka vyslúžila prezývku Carevna. Karosériu zdobilo množstvo chrómových doplnkov, líšt a ozdôb, chrómové boli aj nárazníky a kapotu zdobil cválajúci jeleň, symbol automobilky. Podvozok bol neskutočne jednoduchý, no robustný a zvládal bez problémov rozbité aj nespevnené cesty matičky Rusi. Vpredu jednoduché zavesenie lichobežníkovými ramenami, vzadu listové pružiny a tuhá náprava. I tak kurwa zostalo aj po roku 2000. Ak sa vám podarilo niekedy stáť vedľa Volgy, asi viete o čom hovorím, nastupuje sa do nej hodne vysoko. Čo nevyfiltroval podvozok, to dokonale doladili sedačky. V podstate gauč. Dva gauče. Jeden vpredu, druhý vzadu. keďže boli pružinové, jemne sa pohupovali a vozenie bolo príjemne komfortné. Predná lavica nebola delená a tak sa dopredu natrieskali aj 3 ľudia, dozadu ďalší traja a tak sa vo Volge vedelo odviezť 6 ľudí. Po sklopení vzniklo veľké letisko a tak nebol problém ani prenocovať. Vyrábala sa aj vo verzii kombi. Ešte jednoduchšia vec ako motor bola prevodovka. Radilo sa pákou pod volantom, 3 stupne vpred, jeden vzad. Z toho prvý sa používal na pohnutie a hneď išla dvojka, alebo sa na to kašľalo a rovno sa začínalo dvojkou. Keďže jednotka nemala synchronizáciu, tak bolo vhodné aj tak najprv zaradiť dvojku a potom šup jednotku. No a keď už to išlo aspoň 40 km/h, tak sa zaradila trojka a v podstate sa vyradila až keď ste potrebovali zastať. Volga sa však dala zohnať aj s automatom. S bezpečnosťou to až také ružové nebolo. Teda, podľa toho, do čoho ste narazili. Ak menšie auto, stačilo zdvihnúť nohy a dívať sa. Carevna si so svojou váhou a hrubými plechmi poradila s kadečím. Horšie to bolo s pevnými prekážkami, či nákladiakmi. Dlhé roky mala Carevna výnimku aj na predné bezpečnostné pásy a tak ich v aute nebolo. Lepšie bolo vtedy z auta vypadnúť. Pretože ak nie, tak ste isto leteli hrudníkom do nádherného tenučkého volantu s poriadne pevným stĺpikom riadenia. Ani brzdenie nebola lahoda, bubnové brzdy toho veľa nenabrzdili a tak bolo vhodné začať brzdiť v predstihu. Ak ste sa v podniku o pridelenú Volgu dobre starali a s dielňami ste mali dobré vzťahy, tak tesne pred odpisom z podniku ste ju ešte dali zgenerálkovať, vymeniť hnijúcu karosériu a odkúpili ste ju za pár korún československých. Potom ste boli králi našich ciest. Počas celej výroby prebehli tri modernizácie. Týkali sa hlavne zmeny dizajnu prednej masky a bohužiaľ zmizol aj jeleň z kapoty, lebo pri zrážkach s chodcami im veľmi ubližoval.

GAZ 24

Po vládnutí Carevny prišla v roku 1970 modifikácia v podobe hranatej Volgy. Ak vám taká Volga zastala pred domom, znamenať to mohlo dve veci. Že si idete pokecať s príslušníkmi štb, alebo v tom lepšom prípade len po vás prišiel taxík. Veľmi "obľúbená" bola vo farbe majonéza - horčica. Z takej Volgy väčšinou vyskakovali zelení čertíci s obuškami. Tých ste tiež nechceli stretnúť. Do súkromných rúk sa dostávala po odslúžení rokov pod patronátom rôznych podnikov. Ja som mal tú možnosť ako malý chachar voziť sa na stredovej sklápacej opierke v dedovej Volge, ktorú odkúpil od podniku pár rokov pred pádom opony, takže si z toho žiaľ veľa nepamätám.

A čo sa zmenilo? No skoro nič. Pribudlo viacej hrán, zmenil sa celý dizajn a v prevodovke pribudla 4. rýchlosť. No a to by asi bolo všetko. Volant ostal stále tak smiešne tenulinký s veľkým priemerom. To aby ste ním vládali točiť 4 a pol otáčky z jednej strany na druhú. Motor po rôznych úpravách dával výkon 72 kW. Vpredu už nebola lavica, ale sedačky. Vraj veľmi pohodlné, vyšší ľudia protestujú, že mali veľmi krátke operadlo. Priestor v aute bol ohromný. Vo verzii kombi sa dokonca Volga vyrábala ako 7 miestna. Vlasnte to bolo také SUV socialistických rokov. V roku 1982 sa konečne Volga dočkala kotúčových bŕzd na prednej náprave. Ale len na novšom modeli GAZ 3102, ktorý mal byť akousi luxusnejšou verziou. Zaujímavosťou je, že Volga 24 sa vyvážala na západ, najmä do Belgicka, kde sa montovali dízlové motory Peugeot, alebo... . V Československu sa vraj pár kutilom podarilo narvať do Volgy motor z Avie, aby to toľko nežralo. V zemi, kde včera znamenalo zajtra montovali pre vybraných zákazníkov pod kapotu 6 valec a dokonca aj V8 z Čajky. Hádajte pre ktorú organizáciu? Správne, KGB. Takto nasteroidovaná Volga vedela letieť 200 km/h. Samozrejme s patričným závažím v kufri kvôli lepšej trakcii. Osobne si to ani veľmi dobre predstaviť neviem. Zadná náprava ako z dodávky, na listových perách, s riadením, ktoré malo ku dokonalému hodne ďaleko.Toto auto sa udržalo vo výrobe až do roku 1992. S takmer minimálnymi úpravami. "Luxusnejší" model GAZ 3102 vydržal vo výrobe až do roku 2010! Stále ten istý podvozok, akurát motor bol menší a žral menej pri rovnakom výkone. A do prevodovky pridali 5 stupeň, nech to vie ísť normálne aj po diaľnici. Plus nejaké ďalšie modifikácie, pribudla napríklad elektronika, sťahovanie okien a taký ten bežný komfort. No je to stále akoby sme my jazdili v Škode 100. V novej. V roku 2010. Ale tu už nechávam priestor na diskusiu ;-)