Televízia a celebrity
Taliani tvrdia, že ich televízia je najlepšia na svete – a niečo na tom asi je.
Ak niekto u nás pripravuje program, v prvom rade chce poznať rozpočet a cenu umelcov, musí sa rozhodnúť, či angažuje jedného drahého alebo päť lacných. Taliansky producent uvažuje celkom inak: ,,Leonardo DiCaprio začal chodiť s modelkou Elou Kawalec – pozvem ich, to sa bude páčiť. Capri je pekný ostrov – že by som o ňom nakrútil seriál? Alebo radšej niečo o Puccinim?'' Skrátka, peniaze nehrajú rolu, vyberá VÝLUČNE podľa toho, čo ľudí v danej chvíli zaujíma. Má obrovský priestor pre rozlet a fantáziu, neobmedzuje ho vôbec nič, len veľkosť vlastnej inšpirácie.
Valetky
Taliani milujú kvízy a programy naživo zo štúdia. Základom všetkých sú krásne ženy, nazývané „vallette“ (voľný preklad: „křoví“).
Ako sa u nás kedysi hovorilo „kto ešte nebol ministrom, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu“, tak by sa u nich mohlo používať „ktorá ešte nebola valetkou, nech sa prihlási u riaditeľa televízie“.
Valetky sa delia na „statické“ a „dynamické“. Úlohou prvých je vytvárať dekoratívne pozadie tým, že s dokonalým úsmevom krúžia okolo moderátora. Pracovnou náplňou druhých je po každej jeho tretej vete nabehnúť na scénu a predviesť jednoduchú choreografiu ako pre ochrnutých: počas dvadsiatich sekúnd rytmickej hudby trochu ponatriasať poprsím, zavrtieť zadkom, prípadne sa vo zvyšnom čase promenádovať v pozadí. Oba typy sú obliekané podľa tej rozprávky – „ani oblečená, ani vyzlečená“. Ako povedal moderátor Fabio Fazio: „Niekto si myslí, že ich pozývame do štúdia z banálneho dôvodu – estetického. Chcel by som všetkých uistiť: je to naozaj tak.“
Ak má valetka IQ vyššie ako 20 a hviezdy sú jej naklonené, postúpi do vyššej kategórie, kde pomáha moderátorovi: povie štyri vlastné vety za hodinu, začne hrať a spievať. Asi jedna z desaťtisíc sa napokon naozaj vypracuje, čo znamená, že dostane vlastný program a začnú ju pozývať do programov ostatných.
Valetky majú rôzne mená, i keď v podstate ide stále o to isté: microfonine slúžia na podávanie mikrofónu, letterine pôsobia v kvízoch a majú opasok s písmenkami, letterate („diplomované“) tvorí päťdesiat vysokoškoláčok, letteronze (vznikli spojením slov „letterine“ a „stronze“, čiže „valetky“ a „hlupane“) sa objavujú v paródiách a kritériom pre výber medzi velone je vek nad 65 rokov. Niektorí diváci sa prikláňajú k názoru, že s poslednými je najväčšia zábava, lebo sa s nimi dá zaspomínať aj na druhú svetovú.
Osobnosti
Televízia si vie zrátať, kto jej divákov pritiahne a kto nie. Tých prvých si potom zaviaže kontraktom na určité obdobie, počas ktorého sa dotyční jedinci vyskytujú v každom programe, či už ide o besedu o úrode kukurice alebo o najnovší mierový plán. Kedykoľvek si Talian naladí svoj kanál, musí mať istotu, že naďabí na niektorého zo svojich obľúbencov.
Medzi najžiadanejšie tváre patrí napríklad showgirl Alba Parietti (sexbomba s mozgom a vlastným názorom), herečka Valeria Marini (len sexbomba) či režisér Roberto Benigni (záruka škandálu – tu zdvihne kolegyni sukňu, tam chytí moderátora za... orgán).
Nemyslite si, že to hviezdy majú ľahké. Herec Raul Bova, miláčik národa, sa raz zúčastnil akejsi diskusie a kým hovoril, mladá kočka v publiku strašne plakala, po lícach jej stekali slzy veľké ako hrachy. Na moderátorovu otázku, čo ju tak rozľútostilo, vzlykla, že túži pobozkať Raula. Ten chudák musel ísť k nej a ona, celá oslzená a osoplená ho vyobjímala a vybozkávala, ovíjala sa okolo neho ako liana a on sa snažil tváriť, že ju chápe. Nuž, Taliani dávajú radi najavo svoje emócie – o chvíľu sa pridali aj ostatné ženy z publika a dožadovali sa toho istého. Raul koloval od jednej k druhej, boli tam mladé pekné i staré žltačky a všetky ho stískali a potľapkávali.
Diváci
Niektorí dosahujú akurát tak úroveň relácie Aj múdry schybí. Ako ten, čo mal v telefonickej súťaži uhádnuť slovo „džokej“. Moderátor Carlo Conti sa mu snažil pomôcť, že ide o toho, kto sedí na koni.
Bolo počuť, ako sa volajúci dohaduje s bratom, a potom ho poslal von: „Choď sa pozrieť, kto to sedí na tom koni!“
Carlo sa zasmial: „Prosím vás, to tam okolo vás chodia kone? Skúste si to len predstaviť! Kto tam sedí?“
Volajúci: „Sardínčan.“
Carlo nechápavo: „Prečo Sardínčan?“
Volajúci: „Lebo Sardínčania sú malí, hodia sa na kone.“
Moderátor dostal záchvat smiechu: „A čo teda robí taký Sardínčan?“
Volajúci: „Syr.“
Carlo (úplne perplex): „Prečo syr? Aký syr??“
Volajúci: „Sardínčania radi robia syr.“
Carlovi od smiechu vytryskli slzy, zložil si okuliare, poutieral si uplakanú tvár, a potom sa otočil do zákulisia k režisérovi: „Kde beriete takýchto ľudí? Kto to je? Chcel by som sa s ním zoznámiť!“
A snažil sa zo všetkých síl dokončiť dialóg s volajúcim: „Ale na koni predsa nerobia syr! Čo tam robia?“
Volajúci: „A čo ja viem?! Čo ma je po Sardínčanoch?!“
