Pracovná sezóna sa mi konečne blíži ku koncu a tým pádom sa naskytuje možnosť v práci napísať nejaký článok. Vopred by som sa mohol ospravedlniť, viem že som vypadol z formy, ale ani pred rokom nestála za veľa a i tak je mi to u prdele. Frajerka ma vždy odbije ako Bašternák módnych poradcov pri návrhu na bunga-bunga tance. Jej obľúbená fráza je, že sex je len pre chudobných, bohatí pijú. No ja ešte nie som dosť bohatý na 7 eurobubákovu kávu zo Starbucksu, a tak radšej len žerem.

 

Dalo by sa napísať veľa článkov, prečo je jedlo lepšie než....... vlastne takmer čokoľvek, ale nie o tom som chcel. Správni jedáci si určite spomenú na program „Man v. Food“, kde známy jedlík behá po JuEsEj a vyhľadáva slávne dobroty. Nezáleží na tom, či ide o najväčšie porcie, či len miestne chuťovky. Aj mne alebo kamošom sa občas podarí nájsť nejaký lokálny šmalec, ale radšej máme riadne porcie. Tým myslím chlapské porcie, niečo ako keď sa utrhne z reťaze mladý Američan, ktorý následne zdrhne z odtučňovacieho tábora a nájde prvý stánok s rýchlym občerstvením.

 

Raz večer mi prišiel mail od Shaggyho, s ktorým zburcoval aj zvyšných 3 harcovníkov. Vraj v meste býva akcia, kde päťčlenný tím dostane na stôl 10 burgerov s oblohou ako hrancle, cibuláky a omáčky. Ak to všetko sežereme do hodiny, je to grátis. Na môj údiv si môžeme vraj i pomáhať, s tým ale asi problém nebude, keďže kontaktované osoby boli riadni pojedači a hlavne dojedači porcií svojich i ostatných.

 

Tímbuildingové stretnutie bolo naplánované tak, aby sme si zvolili správnu taktiku. Dvaja amatéri sa totiž mali potrebu hádať o tom, či je lepšie pred akciou dlhšie nejesť alebo skôr trénovať. Oba návrhy sme zavrhli, keďže riadny chlap nepotrebuje ani jedno.

 

V deň PVNB (prasacieho výkrmu na bitúnok) sme prišli všetci piati do podniku. Fanúšičky sme radšej ponechali doma, nepotrebovali sme povzbudzovanie a už vonkoncom nie výsmech v prípade porážky. Keď nám to začali nosiť na stôl, nebolo nám všetko jedno, ale počiatočný strach sme prekryli odhodlaním. Posledné pochybnosti sme pravdepodobne zajedli už prvým sústom. Žemľu som síce jedol i lepšiu (odporúčam TGI Fridays v Prahe), ale mäso bolo mäkkučké a šťavnaté sťa puncuška teenky. Hranolky boli chrumkavé a pomáhali prekrývať chuť cibuľových krúžkov, ktoré poniektorí z nás nemusia.

 

Žranica prebiehala asi nasledovne:

00:00 – Vážení diváci, v dnešnom súboji môžeme pozorovať výkon odvekých rivalov a obľúbených miestnych jedlíkov voči tomuto nehanebnému jedlu.

00:15 – A je to tu, naši obľúbení jedlíci sa pustili do súpera s poriadnym nasadením, zápas ešte len začína, ale už teraz môžeme pozorovať, kto bude mať v tomto boji titánov navrch.

02:35 – Pozornému oku nemohla uniknúť zaujímavá taktika rozložením síl, MiMi bojuje s burgerom, Shaggy sa evidentne bojí cibuľových krúžkov na rozdiel od Styler-a, ktorý ich už takmer všetky zmastil.

10:00 – Ale, ale čo to moje oči vidia, naši chlapci začínajú spomaľovať, šetria si sily na koniec?

15:20 – Takmer všetci bojovníci premohli svojho súpera, majú ho na kolenách, keďže im ostáva iba 1 burger a obloha. Tempo sa nám akosi spomaľuje, počujeme funenie, občas i krochkanie?

19:45 – Hranolky a zvyšné pochutiny už pomaly miznú, ale Jofovi to dnes nejako nejde, z burgera ubudla len polovica a na povzbudzovanie kolegov veľmi nereaguje.

25:30 – Dnešný víťaz nám je už asi jasný, avšak pri pohľade na Jofov tanier je nám do plaču. Dnes nie je vo forme? Možno sa spolieha na pomoc od kolegov.

31:05 – Bleeeeeeee, šššst, špléch. Kurwa pitcha, čo to dopekla?!

 

Chlapi sorry, dáko som to dojebal, asi som nemal ísť včera chľastať. Ja vám to vynahradím.

Nuž dúfam, že ste si vzali ponaučenie a pri výbere tímu na podobné akcie si pri požiadavkách okrem riadneho výkonu dajte pozor i na zodpovednosť členov.