Apríl – napriek svojej povesti asi najnudnejší mesiac v roku. V apríli sa narodil Hitler, a aby to bola ešte väčšia nuda, tak v apríli aj zomrel. V apríli býva Veľká noc, a aj to nie vždy a celkovo sa v apríli nikdy nič zaujímavé nestalo. Apríl je vlastne také slepé črevo celého roka. A to je myšlienka, ktorou by som sa rozlúčil, tak dovidenia v máji. Jaj, ešte článok si môžete prečítať.

 

Z domova

Stále je veselo (prehľad)

- Nové info v prípade Kuciaka ukázalo, že sledovanie novinárov je na Slovensku bežná prax. Asi jediný, koho Kočner nedal sledovať, je Peter Tóth, aj to nie preto, lebo je to novinár asi ako Daňo s Vaskym, ale hlavne preto, lebo Tóth sledoval ich.

- Keby boli majstrovstvá sveta v hraní sa na dementa, tak Tóth by skončil druhý, lebo by tvrdil, že nevedel, že na výhru treba prvé miesto. Rovnako ako teraz tvrdí, že keď mu známy slovenský mafoš kontroverzný podnikateľ platil, aby sledoval novinárov a ich rodiny, nebolo mu na tom nič divné.  

- Aj Dankovcom ide karta – Brusel im zrušil ten famózny odvod pre reťazce, no aspoň už stihli zdražieť potraviny. Aj keď teda podľa absolventov Ekonomickej univerzity života zo SNS za to odvod vôbec nemôže. Môže za to druhý sociálny balíček, ktorý schválili spolu s Ficiakmi, čo (asi nechtiac) napísali v rovnakom FB statuse. V každom prípade, ďakujeme a pozdravujeme z hainburgského Merkuru.

- Po tomto debakli sa ale SNS aspoň mohla sústrediť na skutočne pálčivé problémy bežných Slovákov. A síce hokejkám v znaku hokejovej reprezentácie. Podľa tzv. Hrnkovho teorému nemôžete do slovenského znaku vložiť hokejku a urobiť z toho logo, lebo to je dehonestujúce. Naopak, drbnúť slovenský znak do kruhu a ten jebnúť do pazúrov vypelichanej orlice, dehonestujúce zjavne nie je. Zase ale je pravda, že s takými chobotmi v strane, je jej logo to posledné, čo by ju dehonestovalo.

- Fico sa príliš neukazuje, tak sa ho snaží nahradiť Pellegrini, keď už je teda vraj premiér. V aprílovom rozhovore ale potvrdil, že to nie je a nikdy nebude ono. Síce spuchnutý je skoro ako Robo, aj ukazovák dvíha ako správny líder, ale to zachmúrené žlté obočie a krvou podliate oči sa nedajú nahradiť. A zjavne aj Pelle vie, kde je jeho miesto, takže síce sa teatrálne ponatriasal nad plesnivými nemocnicami, no celé to zabil vetou „Ja keby som mal tú moc, tak tu spravím také harakiri, len by sa tak prášilo“, čím potvrdil akurát to, že cudzie termity sú veľké rizoto, ktoré sa vám môžu vrátiť ako buzerant (pointa zámerná), no a hlavne, že aj keby chcel robiť nejaké zmeny, tak chudák nemôže, lebo veď je len predseda vlády.

 

Z domova

Vždy, keď idú kotlebovci mestom...

Bratislava, 9.4.2019

A: Kokot, kde je ten aupark?

H: Počkaj, tu je nejaký park, tak to bude asi vedľa. Hej, to je ono.

A: Tuto zaparkuj vnútri.

H: Čo si kokot? To ja nebudem platiť  3 eurá za hodinu, to nech si platia blaváci, za to mám doma štyri pivá. Sem to jebnem, šak tu je miesta dosť.

A: Tu je nejaká žltá čiara pri obrubníku.

H: To môžem jebať, to bude zase nejaká slniečkarska propaganda.

A: Jasné, dobre hovoríš. Inak oné... máš pre mňa tú PN-ku?

H: Hej, tu máš. Ale ten podnikový kokot mi to nechcel vystaviť, že keď som neni chorý a ešte že aj pre kamaráta. Tak som išiel tomu starému chujovi na ortopédiu, že akože s chrbtom, len ten jebo za to chcel desať euro.

A: To sú špiny vyjebané! Keby si bol cigáň, tak neplatíš nič!

H: Šak toto! Šak keď bude pán Kotleba pri moci, tak s tými vyjebancami študovanými urobí poriadky!

o 20 minút neskôr.

A: Je to ešte ďaleko? Šak tá vlajka je ťažká jak piča.

H: No hej, stará mi niekde schovala tú tyč z toho, tak som to musel prirobiť na žrď z činkárne.

A: Fuj, mňa jebne. A načo vlastne šecia nosíme tie vlajky?

H: Šak kukaj, jak je tá Blava veľká. Jak by sme sa tu asi našli?

A: Aha, no hej. Ale aj tak...

H: Nepičuj, šak už sme tu. Vidíš, už reční.

A: To gdo je hento? To je náš?

H: Jasné, ty kokot, šak to je Uhrík. On je aj poslanec.

A: Šak dobre, ja len že má vlasy, ma to zmýlilo. Ale kukaj, hen jaký feťák! Už došli provokovať!

H: Počkaj, to je asi ten oný... Koňak... z tej skupiny Zóna H. Ten je v pohode.  

A: Ja sa už v tom nevyznám. A nič nepočujem. Sme to nemohli v krčme spraviť jak vždy?

H: Ani ja nič nepočujem. Čo to tu zvoní, piči?

A: Hentá električka. Aj oni nás podporujú. Na stráž!

H: Počkaj, on asi chce, aby sme sa uhli.

A: Šak nech ide inakade, to musí ísť zrovna tadeto?

H: ...

A: Aha, dobre, šak viem, nejsom sprostý... No ale hen, oproti ide ďalšia. To už je nejaké divné toto.

H: No hej, hlavne, že keď pochodujú slniečkári a buzeranti, električky stoja.

A: Ti hovorím, to je všetko proti nám, hrdým Slovákom!

H: Lebo sa nás boja!

A: Na stráž!

H: Na stráž!

A: Počúvaj, a koľko to bude asi trvať?

H: Ja neviem.

A: A nejdeme zatiaľ hentam na kebab?

H: Poďme.

O 5 hodín neskôr:

A: Fuj, ty kokot, konečne, ja už nevládzem. Ešteže mám tú PN-ku, zajtra nejdem do roboty ani za boha! 

H: A za národ! Počkaj... no mňa jebne! Tie blavácke policajné špiny mi dali papuču! No ja to jebem, mali sme zostať doma!

Z domova

Kresťanstvo nie je sranda

„Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Ander z Košíc, Kremnické gagy, 2004

Vtip nič moc, ale aspoň ho jeho autori prepašovali do Ústavy SR úplne zadarmo. Na rozdiel od Jojky, ktorá musí zaplatiť tri litre za vetu „Mňa tu nikto vydierať nebude. Za gule ma nedržal nikto, odkedy som miništroval.” Rada pre vysielanie, t. j. 9-členný rozhodovací orgán, ktorý vedie nejaká 74-ročná dôchodkyňa a sú v ňom také kapacity ako starý Blaha (hej, toho Blahu foter a zároveň živý dôkaz dedičnosti kokotizmu), usúdila, že „vzniklo dôvodné podozrenie, či predmetný program mohol dehonestovať, či urážať predstaviteľov cirkvi, alebo jej stúpencov, zosmiešňovať výzor predstaviteľov cirkvi, význam cirkevných obradov, sviatostí, sexuálne správanie jednotlivých predstaviteľov cirkvi a veriacich, kresťanský spôsob života, či vieru samotnú.“ Sa teraz tak skromne spýtam, že a čo, do piči? To je zakázané robiť si prdel z náboženstva, len preto, lebo nejaký bigot sa z toho možno dosere viac jak radikálna feministka na Veľkonočný pondelok? Hlavne keď tento druh vtipov nevznikol len tak náhodným generovaním, ale odráža isté nemilé skutočnosti, spojené s touto inštitúciou pevnejšie ako Kristus s krížom.

Ale keď niečo cirkvi ide lepšie ako organizovaná pederastia, tak to je morálny relativizmus. To sa potom ľahko stane taká anomália, že keď sa zistí, že desiatky kňazov zneužívali deti a ďalšie stovky cirkevných funkcionárov o tom vedeli a kryli to, tak to je zlyhanie jednotlivcov a nemôžeme z toho predsa obviňovať celú cirkev, to nie je fér. Ale pozor, keď si dovolíme na to pičovať, lebo šak čo iné nám zostáva, tak to je už urážka všetkých predstaviteľov cirkvi, alebo jej stúpencov.  A poďme ďalej – kým niekam do vierouky sa v skrátenom legislatívnom konaní prepašovalo jedenáste prikázanie „I humorom, či satirou voči predstaviteľom kléru krivého slova nevyrečieš“, tak tí istí predstavitelia toho istého náboženstva môžu slobodne vykrikovať, že voliť podľa svojho vedomia a svedomia je ťažký hriech a iný tmár de luxe rovno zajebe, že žena nemá čo vládnuť mužovi. A kým oficiálne sa Slovensko neviaže na žiadnu sektu, tak rovnako úplne oficiálne tu desať rokov držíme nejakého iránskeho chudáka a každý deň ho nútime modliť sa otčenáš, lebo zjavne k povoleniu k azylu si treba ešte na čelo jebnúť pečiatku „kresťan“. Haleluja šabalaba labambam!

P.S.: Osvedčený dobročinný systém „thoughts and prayers“ zjavne nefunguje na rekonštrukciu sakrálnych stavieb, takže na vyhorený Notre Dame sa vyzbierala už miliarda eur. Za týždeň. A to je super správa. Lebo predstavte si, koľko lóve by sa mohlo vyzbierať na riešenie problémov, ktoré sú fakt podstatné.

 

Slovo mesiaca*

Soros je so 2018, preto bolo na kolese nešťastia vytočiť niekoho ďalšieho, kto bude najbližší rok zodpovedný za naše posrané životy. A jazýček sa zastavil na políčku s nápisom *Eset, lebo... šak prečo nie? Je to úspešná firma, čo je fakt, ktorý úplne stačí na stimuláciu mozgového centra závisti, ktoré má každý správny hej(t)slovák nadmerne vyvinuté, spravidla na úkor ovládania pravopisu, kritického myslenia a striedmosti v alkohole.

Lebo ako si môže niekto dovoliť len tak mať úspech a prachy, kým niekto iný sedí za kompom, na ktorom má nainštalovaný cracknutý NOD, celý deň pičuje na fejsbukoch, a nemá z toho ani euro? A vôbec, darmo sa hrajú na slovenskú firmu, keď z nich tá protislovenskosť až kričí. Šak si len zoberte, že zbohatli na nejakých technických chujovinách, ktorým nikto nerozumie, namiesto toho, aby sa pekne po slovensky prisali na štátny cecok, alebo založili nejaký Stavex, s.r.o. a cez neho ojebávali na DPH-čke. No tfuj!

Našťastie máme ešte statočných bojovníkov za praudu, ktorí nám vysvetlia ako to vlastne celé je, na čele s umasteným banánom Ľubošom B., ktorý by si za tri preferenčné hlasy aj vyhonil do webkamery na precedovu fotku. Čo by bolo inak stále informačne aj umelecky hodnotnejšie, ako videá, ktoré robí teraz. V nich Eset obvinil snáď zo všetkého zlého, čo sa Slovači prihodilo za posledný kvartál, od lykožrúta až po novú sériu Farmy. Len si v tej mastnej hlave nejako neuvedomil, že za strašenie plesnivým americkým miliardárom, že predá Slovensko bankstrom z volstrítu, mu hrozí maximálne tak to, že bude za tupého mokota nielen pred svojou rodinou, na čo si už určite zvykol. Ale keď obviní súkromnú firmu, že v spojení s Američanmi a CIA chce spáchať štátny prevrat, tak tu už hrozí, že to zabolí aj reálne a na najcitlivejšom mieste každého správneho komanča – v jeho peňaženke. A tak to má byť.