Február je najkratší mesiac v roku, preto aj úvod bude veľmi krátky. To bol on.

Z domova

Farmár hľadá ministerku

Často sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že máme málo žien v politike a bolo by ich treba viac. Ako účinný protiargument by sa dala použiť existencia entity s menom Gabriela Matečná, toho času ministerka hnojariny za SNS. Byť farmárom na Slovensku je fakt vďačná robota, ak okopávate bandurky na východe, tak vás vidlami penetruje ďalšia brylatá pizda, tentokrát zo Smeru. A na západe vás pozemková mafia rovno podreže a pohodí v lese.*

*neplatí pre našich ľudí. Ako napríklad pre taloša Antonina, ktorý dostal dotácie 68 mega a okrem iného je kamarátom na telefóne nášho expremiéra, a okrem telefónnych drôtov ich spája aj rovnaká vagínka.

To sa potom nedá čudovať, že sa naserete, naštartujete lízovaný Zetor a idete si to so Zbytečnou vykomunikovať tvárou v tvár. Ale ako sme si už písali, Zbytečná je v SNS, čo je strana, kde jebnutosť je základným kritériom pre prijatie a následný kariérny postup, v prípade, že ste jebnutí málo, tak služobný benefit je rýchlokurz priamo u straníckeho šéfa. Vzhľadom na uvedené si Zbytečná s požiadavkami farmárov vytrela tie divné špicaté okuliare a odkázala im, že sa s nimi nebude baviť, lebo sú prepojení na kriminálnikov. Čím asi myslela iných kriminálnikov ako vládou schválených. Ale Rád odjebaného dekla si táto turbopiča zaslúžila až výrokom: „Majú drahé traktory aj za 150-tisíc eur a cesta z Košíc na takomto stroji do Bratislavy ich stojí šesťtisíc eur. Tvrdia pritom, že majú problém uživiť svoje firmy.“ Uhm, a keď vám nevychádza na jedlo, tak predajte byt, ne?

Tak si to zhrňme:

– keď vládu kritizujú umelci, tak to netreba počúvať, lebo to je intošská kaviareň, úplne odtrhnutá od života bežného pracujúceho človeka;

- keď idú protestovať ľudia, čo celý život kydajú hnoj, tak to je tiež o ničom - lebo majú traktory namiesto toho, aby zapriahli pluh za pár volov alebo ešte lepšie za seba;

- keď štrajkujú učitelia, tak síce majú na to právo, ale nie je to fér, lebo by to mali robiť cez prázdniny, aj tak ich majú pokkt;

- keď demonštrujú študenti, tak sú príliš mladí, nerozumejú tomu a niekto ich zmanipuloval;

- keď protestujú tisícky ľudí, ktorých spája akurát to, že ich sere tento skorumpovaný kleptomanský gang, ktorý si hovorí vládna koalícia, tak to je fuj, lebo ulica nerozhoduje o voľbách a aj tak ich platí Soros.

Takjaneviemuš... Nakoniec to fakt vyzerá tak, že známy Paškov výrok: „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“ nebol len taký nevinný bonmot, ale prognóza minimálne do ďalších volieb. Na druhej strane, nesmieme zabudnúť na to, že autor tohto výroku iba štyri roky po ňom zatrepal krpcami na parkovisku pred nemocnicou, ktorú sám vytuneloval. Takže na rozdiel od neho, nádej zomiera posledná.

 

Z domova

Byť Dankom je úžasné

„Kapitalizmus na Slovensku nie je, a ani nesmie byť!“

Kpt. Mgr. Andrej Danko, KzP (kokot z povolania), relácia O 5 minút 12, 24.11.2018

Keď Srandanko zadrbal v telke túto vetu, všetci sme sa smiali, lebo sme si mysleli, že to je ďalší z jeho povestných mentálnych mokrých prdov. Nikto netušil, že to myslel vážne a že je to základné heslo volebného programu SNS. Po ROH poukazoch a odvode pre zahraničné reťazce sa pustil tento troglodyt do ďalšieho zásadného problému, ktorý trápi každého slušného Slováka™, a síce letáky potravinových reťazcov. V tých je podľa Slovenskej národnej srandy málo slovenských potravín a mala by byť aspoň polovica. Srať na to, že Slovensko toľko potravín možno ani nevyrába, odteraz budú slovenské týždne v obchodoch furt. Alebo budú aj zahraničné, akurát namiesto sekaných talianskych paradajok na špagetách zo semoliny nám Lidl odporučí jemný kečup od Snica na vaječných rezancoch Cessi. Správny retro buket dodá pokrmu Zoborské sýtené a ako sladká bodka za vyváženou večerou nie je nič lepšie ako sójový suk od Sedity.

Ešteže kiskaty uže má toľko chochmesu, že mu tento legislatívny bazmeg vetoval, aj keď šlahnúť Dankovi po hánkach štangľou malokarpatskej by bolo asi účinnejšie. Furt sa snaží a Slováci stále kupujú len tie zahraničné sračky a nie poctivé slôvänské dobroty pripravené údmi našich otcov v lone našich materí ... alebo... čo.  Keď to takto pôjde ďalej, tak nákup potravín bude onedlho vyzerať takto:

Píp, píp, píp. Zbalíte nákup, zaplatíte, ponáhľate sa domov pozerať Oteckov, keď vám východ zo supermarketu zatarasia dvaja statní muži.

- Dobrý deň, kontrola potravinovej čistoty, ukážte nákupnú tašku.

Podávate tašku, jeden príslušník Dankovej gardy vyberá potraviny, druhý kontroluje položky na niekoľkostranovom zozname.

- Jogurt... zvolenský, v poriadku. Oštiepok Liptov, uhm... Bryndza, slatinská, výborne... Parízer... Hm, tento je odkiaľ?

Vybalí údeninu z papiera, privonia, znechutene sa uškrnie, dá privoňať aj kolegovi.

- Fúú, jasné, Mecom. Poďme ďalej... mlieko, dobre, Zlatý bažant, frankovka, okej, maslo Rajo... no, to je tak na hrane, ale dobre... Ale ale ale... čo to tu máme?

Gardista vyťahuje fialový obdĺžnik s nápisom Milka.

- Čo je toto? Na Slovensku nemáme čokoládu?

- Ja... ja... no viete, syn má meniny, tak som myslel....

- Ticho! Dobre viete, že zahraničné cukrovinky sú povolené len na Kračúna! Zabavuje sa! A teraz vypadnite! A buďte rád, že to dnes bude iba s napomenutím!

- Áno, pane, ďakujem, pane, prepáčte, pane!

Tak, sme sa pobavili, ale fakt je, že kým ostatní členovia koaličnej mafie iba kradnú a zajebávajú sa, Danko Unchained sa fakt snaží, aby po ňom niečo zostalo, a to je ten prúser. Ako sám povedal:

"Vždy som obdivoval, v období svojho detstva, ako ľudia vzhliadali k tomu, čo dokázal Alexander Dubček robiť pre svoj národ. Každý si pamätá jeho prívetivosť, dobrotu, ale i tie potraviny, ktoré sme nazývali najmä tak ľudsky, Dubčekove rožky. Hovorím to preto, lebo toto vo mne ako chlapcovi ostalo. A keď som rozmýšľal o rekreačných poukazoch, rozmýšľal som o niečom, čo si ľudia zapamätajú a chytia do rúk."

Tak nebojím sa, že by tu po Srandankovi nič nezostalo, na záznamoch jeho chujovín sa budú smiať ešte aj mimozemské prieskumné drony, čo o tri miliardy rokov budú skúmať žeravý kameň, kedysi známy ako planéta Zem. A takisto, s niečím, čo sa dá chytiť do rúk a vybaví sa vám pri tom kapitán Danko, tiež nie je veľký problém, teda ak ste chlap. Ale keď mu tak chýbajú rožky Dubčekovky, tak vzhľadom na jeho nedávny ekonomický megaúspech, a síce rekordné zdraženie potravín z dôvodu jeho revolučného „slovak power“ odvodu, by som mal nejaké návrhy:

Rožky Dankovky – skoro ako normálne rožky, len menšie a na jednom konci zrezané, aby pripomínali, komu vďačíte za časť z ceny tohto tovaru.

Revúcke párky – párky s oficiálne najmenším obsahom mäsa na trhu, jeho percentuálny podiel totiž kopíruje výšku Dankovho IQ; ľudovo zvané aj „dankokoty“.

Danán – jeden z prvých pokusov o pestovanie exotického ovocia na Slovensku. Toto ovocie pestované na úrodných svahoch horných Kysúc sa ponáša na banán, len je menšie, hnedé a nejedlé. Neskôr sa však uplatní ako organické hnojivo.

Ak vám všetky tieto potraviny tvarom pripomínajú falus, tak v tom nie je žiaden zámer, tak mi to jednoducho vyšlo.

 

Z domova

Kladivo na presstitútky

 

"Počúvaj, ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti jebnem, že sa nespamätáš!"

Vladimír Mečiar, génius, milionár, filantrop

Slovenskí politici to majú fakt ťažké. Namiesto toho, aby ich médiá* nechali v pokoji kradnúť, ojebávať a kurviť sa, tak im robia akurát tak zle, a to tým úplne najzákernejším spôsobom, a síce, že sa o tom kradnutí, ojebávaní a kurvení informujú. No a uznajte, v takých podmienkach sa poriadna mafiánska oligarchokracia vybudovať fakt nedá. Našťastie máme statočných poslancov ako Číž alebo Jarjabek, ktorí sa pregrciavajú v politike už dvadsať rokov a toto dynamické duo zavolajú vždy, keď treba poriadne dojebať médiá. Najnovšie chcú vrátiť do obehu hovadinu menom „právo na odpoveď“, čo sme tu už raz mali, a síce právo politika dostať priestor na svoje rozprávky, keď o ňom novinári uverejnia niečo nepravdivé a bakané. Oproti starej úprave je tam jeden upgrade, a síce že im tam vypadlo to slovo „nepravdivé“, takže po novom budú môcť politici vyplakávať do novín vlastne hocikedy, a to sa oplatí (doslova, stačí sa pozrieť, koľko stojí inzercia v novinách). Sranda je, že najviac po práve na odpoveď piští henten hranatý nádor, ktorého jediné odpovede novinárom sú: „Neotravujte, tu sme na žatve.“, „Poprosím ďalšiu otázku“ a „Už som vám hovoril, že na otázky Denníka N odpovedať nebudem.“

No keď sa dá na niečo v súčasnej politike spoľahnúť, tak je to fakt, že keď Smer vymyslí nejakú chujovinu, tak hneď príde SNS, povie „podrž mi borovičku a kukaj!“ a vymyslí ešte väčšiu. V tomto prípade niečo, čo sa volá Štátna rada pre tlačené médiá, čo znie ako niečo, za čo by sa nemusel hanbiť ani Kim-Čong-Kardashian. Veď aj inšpirácia pochádza od takého európskeho klobáskového diktátora, a síce od Viktora Orbána. Tento výkonný a kontrolný orgán volený parlamentom má kontrolovať novinárov, udeľovať pokuty, dohliadať nad „kvalitou“ médií, a vôbec robiť všetky tie splnené mokré sny každého správneho kryptokomunistického byrokrata.

Pritom by sa to dalo vyriešiť oveľa jednoduchšie – a síce, keď politikom tak veľmi vadí, že novinári informujú o ich svinstvách, tak by tie svinstvá napríklad... čo ja viem... mohli prestať robiť.

*slovom médiá mám na mysli samozrejme médiá s prívlastkom „mainstreamové“. Počet slovenských káuz odhalených tzv. alternatívnymi médiami, napriek ich jasne deklarovanej protisystémovosti a neustáleho prenasledovania a cenzúre, je ku dnešnému dňu stále nula, takže nič z vyššie uvedeného im nehrozí.

 

Slovo mesiaca

Prezidentské voľby, šak čo iné, ne? Už sa nám to blíži a okrem rozhodovania o tom, či sa budeme alebo nebudeme najbližších 5 rokov na dovolenke v zahraničí hanbiť priznať, že sme zo Slovenska, sa rozhoduje tiež o tom, či Fico dohnije v protialkoholickej liečebni, alebo bude ešte 12 rokov smrdieť na Ústavnom súde. Takže treba ísť kurva voliť. Nakoniec to ani nevyzerá až tak katastrofálne ako nedávno, keď v jednom týždni ohlásili kandidatúru Kotleba, Daňo a Krajniak. Tí dvaja, čo hovorili, že sa vzdajú, keď niečo neviemčo, sa nakoniec prestali vykrúcať a ten jeden dodržal slovo, takže v kandidatúre pokračuje tá druhá. Čo je fajn, lebo aj rozprávať vie, neni umrnčaná jak Vášaryová, vyzerá obstojne a ešte sa 10 rokov zasierala s Kočnerom, Kaliňákom a inými našimi ľudmi pri pezinskej skládke a vyhrala to. Podľa toho, aké tankery sračiek sa na ňu začali vylievať ešte v ten istý deň, to asi robí dobre. V  stručnosti – Čaputová vám rozbije manželstvo, ukradne deti, tie predá buzerantom, ktorí si ich potom zabalia do papierikov a vyhulia. A to je ešte dva týždne do volieb. Mimochodom na to, že PS je vraj pobočka Smeru, jej najviac nakladajú práve Smeráci, čo mi veľmi nevychádza, ale nemusím všetkému rozumieť.

A aj keď neexistuje lepšia reklama ako hejt od Blahu a iných dvorných koaličných šašov, celé sa to ešte môže dosť dojebať. Voliči koalície sú nerozmýšľajúci dementi, ktorí automaticky a disciplinovane volia toho, koho im odporučia ich precedovia, čiže v kampani potom stačí povedať iba, že každú nedeľu žeriete rezne, 20 percent je istých. Ďalej tam máme Kotlebákov, ktorým kandiduje samotný Vocca. A nezaradení antisystémoví alt-prijebanci s alzheimerom zase budú voliť HA-RA-BI-NA. No a na druhej strane spektra sú voliči terajšej opozície. Tí sa v každých voľbách dokážu rýpať usilovnejšie ako škôlkar v pľúckach na smotane. Preto najdôležitejšie bude neprešpekulovať to. Treba si uvedomiť, že v politike nič také ako dokonalý kandidát NE-EXIS-TU-JE a na hlasovacom lístku nekrížikujeme svojho životného partnera, ale najmenšieho čuráka/pizdu z dostupnej ponuky s cieľom, aby sa tam nedostal ten najväčší čurák/pizda z dostupnej ponuky. Lebo kým my budeme rozmýšľať, či máme voliť hentoho, lebo je príliš konzervatívny/liberálny, podporuje ho tamten, ktorý bol s hentým v tom onom a milión iných hovadín od účesu, cez farbu šiat po to, či si dáva k párkom chren alebo horčicu, tak minimálne polovici Slovákov je všetko dávno jasné a kým sa spamätáme, tak máme druhé kolo. A bolo by fajn v ňom zase nevoliť v gumených rukaviciach.