Keďže podľa posledných výskumov 75% čitateľov DM číta 80% jeho obsahu medzi 8:00 a 10:00 ráno na papundeklovej toalete svojho zamestnávateľa, čím začať nové ráno v práci? No samozrejme čítaním o práci. Síce niekoho iného (podobnosť s reálnymi charaktermi uvedenými v tomto článku je čisto náhodná a je podlieha čistej fikcii autora).

Ja osobne som zamestnanec niečoho tak bizarného, ako je medzinárodný korporát, dokonca jeho chránenej dielne - globálneho IT oddelenia. Panoptikum s nespočetnou studnicou pravidiel, idiotizmov, zabitého času a potenciálu, nonsensov a príhod, ktorých keby nie som priamym svedkom, neuverím. Rozdelením do niekoľkých tématických celkov sa o niektoré aspekty rád podelím. Začnime teda zhurta – komunikáciou v multikultúrnom prostredí.

 

Globálna komunikácia

Každý korporát má svoju stratégiu, zvyčajne podelenú do pár bodov. Znôška verbálneho odpadu v angličtine, ktorý má v zákazníkovi evokovať pocit uspokojenia, rovnajúci sa prebudeniu v pošpinenom posteľnom prádle v dôsledku nočnej polúcie. Na popredných priečkach iste bude figurovať komunikácia, ako nástroj priblíženia sa k zákazníkovi. Najprv však treba vykomunikovať si veci interne, čo v globálnom meradle nebýva vždy jednoduchá vec. Ale keďže cestovanie lôžkovým vlakom pri menštruovaní, v bielych gatiach a navyše s pocitom istoty, je v dnešnej dobe podľa reklám malina, o čo sa tu ja snažím?

Rozmenené na jednotlivé regióny:

 

Austrália a Pacifik

Moderné obyvateľstvo tohto kúta sveta vzniklo exportom väzňov, vandrákov a nepohodlných ľudí z vtedajšej industrializáciou hnanej Európy. Keďže to bolo najďalej, ako to je bolo možné, nepohostinné a plné neznámych jedovatých živočíchov a vtedy cesta trvala mesiace - ideálne. Počas pár storočí a masívneho prísunu a mixovania s pôvodným ázijským obyvateľstvom vznikla naozaj zaujímavá chasa obyvateľstva – mená ako Damian Lee alebo John Djuric hovoria samé za seba. Čo som zatiaľ inde nezažil tak masovo ako tu (teda okrem Ázie, ale o tom nižšie), je skracovanie priezvisk. Priezvisko nahradíte iniciálom. Matthew Gibson je Matt G. Preto je zrejmé, že aj Daddy G pochádza z Austrálie. Rovnako gangsta ako pôvod majú aj dialekt. Takú poloretardovanú obdobu angličtiny. Ale verbálne som zatiaľ komunikoval asi len s troma Austrálčanmi a mám podozrenie, že tí sú retardovaní defaultne, takže neradno súdiť. Väčšine by ale asi tiež udrelo na palicu, keby žili v kraji, kde je najvyššie mesačné priemerné teplotné maximum 41,5°C (Marble Bar, december minulého roka).

 

Ázia

Yes sir! Univerzálna odpoveď. Jediná. Písaná tými najšikmejšími kurzívami. V začiatkoch naivnej spolupráce sa čudujete, aké je to cool, keď žiadne riešenie vašej požiadavky nie je problém. Časom však zistíte, že to tak úplne nie je.

Ja: „Hello, Ramanoothi Krishna Bharacharjee. Čakám na tvoju odpoveď. Už týždeň. Všetko ok?

On: „Yes sir!“

O 2 týždne neskôr:

Ja: „Hello Ramanoothi Krishna Bharacharjee. Čakám na tvoju odpoveď. Už 2 týždne. Všetko ok?

On: „Yes sir!“

O mesiac neskôr:

Ja: „Hello Ramanoothi Krishna Bharacharjee. Čakám na tvoju odpoveď. Už mesiac. Všetko ok?

On: „Yes sir!“

Ja: „More, ale stále mi tvrdíš to isté, už neviemkoľkýkrát. Akým spôsobom to teda budeš riešiť?“

On: „Yes sir!“

......

Rákosníkom kvitujem, že bežného západniara netýrajú a svoje mená modifikovali na EU/America user friendly communication level. Siaux Hu Laui = Širli. V Ázii je tiež rozšírený jav tzv. „kolektívneho super advisora“. Toto kolektívne vedomie sa vyznačuje tým, že je stelesnené do jednej astrálnej bytosti, ktorá napríklad vždy a jedine odpovie na mail. Keď je nejaký problém, všetci to musia prekonzultovať s dotyčným. Avšak ten na spoločné telco mítingy nikdy nechodí a keď voláte na hotline, v lepšom prípade nikdy nie je k dispozícii, v horšom ani nevedia, koho to vlastne hľadám, že taký tu nebýva. Parádna metóda – najmä v prípade prúserov a pri korporátnom zákone padajúceho hovna, keďže kolektívne vedomie je vlastne entita nehmotná, padajúce hovno ňou len tak preletí a rozprskne sa na podlahe. Tým pádom žiadne následky pre jednotlivcov v danom tíme. How cool is that?

 

Afrika

Hmmm... tento odstavec bude krátky. V každom korporáte, v ktorom som zatiaľ robil, som sa s Afričanmi stretol minimálne. Teda v oboch som komunikoval s nejakými ľuďmi odtiaľ, ale väčšinou to boli dovezení menežéri z EU alebo Ameriky. Objektívne to teda zhodnotiť neviem. Nech si každý urobí názor sám. Ale od manžela netere bývalého premiéra, ktorého sesternica z druhého kolena bývala na intráku s tetou kamošky, s ktorou moja manželka chodila na strednú, ktorý pár exotických kútov Afriky navštívil (ak si miekto myslí, že Šarkan – časť Diva v okrese New Castle je diera, je asi taký cestovateľ ako Kamila Magálová kuchár), som počul, že si idú podobným štýlom „Yes sir“ ako šikmáči. Akurát za tým „Yes sir“ nespravia úplne hovno. Poväčšinou presne naopak ako treba, čím ešte pridajú robotu navrch, ktorú po nich treba opravovať. To ale spomínal po predčasnom príchode zo služobky, keď ho deportovali na letisko v obrnenej limuzíne kvôli jeho bezpečnosti, lebo tam začali nejaké občianske nepokoje a jeho biela tvár by situáciu rozhodne neupokojila. Tak neviem, či nebol v tej chvíli zaujatý...

 

Amerika

Sever = viac-menej Európa. Akurát to komunikačné hovno vystrelené z druhej strany Atlantiku sa po ceste nabalí niekoľkými hrubými vrstvami kvázimotivačných a ničnehovoriacich fráz, a keď zasiahne cieľ, ste chvíľu v pomykove, kým zacítite ten smrad. Ale väčšinou, keď treba niečo riešiť a dôjde na lámanie burgrov, s Amíkmi sa dá - teda až na ten iritujúci prízvuk, alá Jay Leno.

Južná Amerika amigos, to už je iná pesnička. Španielski kolonizátori, ktorí si okrem v mieri šíreného kresťanstva doniesli aj svoju jedinečnú kultúru a storočiami ju vyšperkovali na neprekonateľný, ba až epický mámvpičizmus. Siesta v každom ohľade – komunikáciu nevynímajúc. V našej slovenskej pobočke dokonca prijali do tímu, ktorý podporuje celý svet, borca z Ekvádoru, aby mohol v prípade problémov prompte reagovať v materinskom jazyku, keďže kopec domácich los rudos nehovorí žiadnym gringo jazykom. A to sú zamestnanci IT v špecifickom industry sektore. A tým nemyslím lignitové bane niekde v Atakame.

 

Európa

Zámerne na koniec, ale nie som si istý, či si srať do vlastného hniezda. S Európu je to také pol na pol – ako u nás. Slovensko je podľa mňa reprezentatívna vzorka, keďže sami sme v samotnom srdci starého kontinentu. Od introvertov, ktorí povedia jedno slovo, za ktorým je kopec práce po kecálkov, ktorí sú schopní hodinu rozprávať bez spätnej väzby a výsledok stojí za holú pi... vetu.

Jediní, ktorí mi fakt lezú na nervy, sú Briti. Najmä ak musíš telefonovať s nejakým vidlákom z Upper Lower (Horná Dolná), ktorý rozpráva, akoby mal hubu plnú sopľov, ktoré sa snaží neprehltnúť a prská ako klisna, podtrhnuté je to jeho rodným dialektom, pri ktorom z každého trojslabičného slova posledné dve slabiky nevysloví:

On: „Oi dé, hí is Mák from Bri-in spikn. Héd ju he som trabl ourv dé in Slovenia.“

Ja (rastafáraj angličtinou): „Sory bratm, kud ju ripít. Did not andrstend. Probably vrong konekšn...“

Čo je ale fajn na zbytku Európy, všetci ostatní non-native speakeri majú podobnú úroveň angličtiny ako my. Teda 4 roky na strednej škole + odpočúvané dialógy zo sitcomov ako HIMYM a Big Bang Theory, kde naše dabingy stáli za hovno.

Týmto sme sa plynule dostali ku koncu... v ďalšej časti sa rád podelím so zážitkami z international conference callov.