Uhorková sezóna je síce v plnom prúde, no i tak sa na Apeninskom polostrove udialo pár vecí.  A pozor, ak tam plánujete dovolenku, mali by ste sa naučiť tamojší „hriešny tanec“, ktorý opäť fičí a tancuje sa aj na uliciach

 

Začiatkom júla som si s prekvapením prečítala na Sme, že zomrela talianska speváčka Raffaella Carrá (78). Na Slovensku som totiž asi jediná, čo ju poznala, no ani naše médiá nemohli ignorovať smútok, ktorý zaplavil krajinu.

 

 

Raffaella za mlada túžila byť herečkou, ale veľmi sa jej nedarilo, a tak začala vystupovať v televízii. Najprv iba ako tanečnica, veľmi rýchlo sa však dostala k moderovaniu vlastných programov a šancu využila naplno. Keďže perfektne ovládala angličtinu, španielčinu a cestovala po svete, neustále zavádzala v rodnej krajine nové trendy.

V podstate to bola žena, ktorá v sedemdesiatych rokoch do Talianska priniesla „Ein Kessel Buntes“: perfektne spievala a k tomu perfektne tancovala, sprevádzaná zborom tanečníkov a tanečníčok, odetá ako podľa tej rozprávky – ani nahá, ani oblečená. Dnes je to bežné, ale vtedy nebolo; Raffaella uviedla do módy kostýmy úplne na telo a rozparky až po pupok, aby sa jej dobre tancovalo. Ba aj ten pupok odhalila v roku 1971 ako prvá a bol z toho škandál jak sviňa.

 

Hriešny tanec po taliansky

Druhýkrát spôsobila pobúrenie tancom „Tuca tuca“ (tuka tuka), počas ktorého partneri jemne naznačujú dotyky kolien, bokov, pliec, atď.

Hneď po jeho uvedení v programe Canzonissima vraj volal nahnevaný Vatikán, pieseň bola nenápadne odstránená z hitparády, novinári sa rozčuľovali nad príliš sexy pohybmi a ktovie, ako by sa to bolo celé skončilo, keby sa do toho nevložil herec Alberto Sordi, miláčik národa (čosi ako náš Lasica). V ďalšom dieli šou vyjavil túžbu zatancovať si ho s ňou a urobil to tak šarmantne, že zrazu každý pochopil, že ide len o nevinnú zábavu a Raffa bola omilostená (aj keď tanečníci vraj museli stáť natočení z troch štvrtín ku kamere, aby ich nik nepodozrieval, že si ošahávajú intímne partie).

V roku 2010 v Bellarii tuca tuca tancovalo naraz 480 ľudí (mnohí z nich v blond parochni, imitujúcom moderátorkin typický účes, ktorý nosila po celý život) a tento rekord bol zapísaný do Guinessovej knihy rekordov.

V roku 2012 tuca tuca vo Florencii predviedla počas svojho turné ako poctu Raffaelle aj Madonna... a keďže sa i dnes občas v rámci zábavy tancuje v baroch, tu ho máte, aby ste sa vedeli zapojiť:

https://www.youtube.com/watch?v=jOEcrxVl-m4

(Áno, toto bolo naozaj v tom čase nemravné).

 

Kráľovná sobotňajšieho večera

Vďaka úžasnej pracovnej morálke (spojenej až s neskutočnou skromnosťou a ochotou pomáhať druhým) sa krásna blondínka čoskoro stala kráľovnou sobotňajšieho večera. Treba si uvedomiť, že vtedy ešte neboli všetky tie internety, a tak sa v sobotu večer celé Taliansko usadilo k obrazovke a čakalo, že ho bude baviť.

A aj bavila. Keďže miestna telka mala peňazí ako pliev, mohla si Raffa robiť, čo sa jej zažiadalo. Autorom programov bol jej partner, no i ona sama chodila medzi ľudí, počúvala ich problémy a snažila sa ich riešiť. Milovali ju, lebo mapriek tomu, že bola hviezdou vo viacerých krajinách, ostala jednou z nich, tešila sa s nimi a plakala s nimi.

Keďže po jej skone celý týždeň vysielali jej staré relácie, zhliadla som pár ukážok. Mám pocit, že to bolo čosi ako Modré z neba (ktoré som ale nikdy nevidela), akurát na o dosť vyššej kvalitatívnej úrovni. Keď totiž máte prachy, môžete sa rozšupnúť.

 

Prekvapká pre starších a pokročilých

V programe „Carrámba, aké prekvapenie!“ Raffa spievala, tancovala, ale aj moderovala pripravené výstupy, a to teda boli veci, že mi padla sánka.

V tom čase ešte neexistoval Ryanair a letenka do Argentíny stála majlant, takže ak tam niekto po vojne odišiel za prácou, bolo veľmi pravdepodobné, že svoju rodinu v Taliansku už nikdy neuvidí na vlastné oči. Ešte nikto nevymyslel ani mobily a z telefonátov by ste skrachovali, takže ľudia si listy a fotky posielali starou dobrou poštou.

Je teda jasné, že túžbou mnohých Talianov bolo opäť uvidieť tých, ktorí boli dlhé roky stratení kdesi ďaleko za oceánom... Viete si predstaviť, že keď sa stretli dve sestry po 47 (!) rokoch, naplakali toho toľko, že Raffa musela z pódia odveslovať...

 

Moderátorka zaklopkala z obrazovky

Mne sa ale viac páčili neskutočne vymakané prekvapká na mieru.

Predstavte si ľudí, ktorí v kine pozerali film a keď prišla prestávka (zjavne vtedy bývala), na plátne sa zrazu v priamom prenose objavila Raffaella.

Ospravedlnila sa za vyrušenie, nahla sa ku kamere, akoby mohla vidieť do sály a oznámila, že hľadá Annu X. Samozrejme, vďaka komplicovi vedeli presne, kde Anna sedí, takže kamera ju zaberala, aby sme videli, ako vyvalila oči a ako jej zabehli pukance.

Moderátorka ju poprosila, aby ihneď vyšla von, kde ju čaká auto, ktoré ju vezme do štúdia. No a tam jej rovno do uška k narodeninám zaspieval jej najobľúbenejší spevák....

Marina N. sa o svojom prekvapku dozvedela v reštaurácii, kde „úplne náhodou“ sedela kúsok od skrinky, na ktorej bol zapnutý televízor. Jedla pizzu a bavila sa s kamoškou, keď na obrazovku zaklepala Carrá: „Ahoj, Marina N., aká je pizza?“, načo Marina takmer spadla zo stoličky. Raffa ju trochu vyspovedala o jej koníčkoch, akoby o nič nešlo a keď dievča spomenulo, že jej miláčikom je izraelský herec Raz Degan, spýtala sa: „A nechcela by si dnes večerať s ním?“

Samozrejme, že ešte ani nedopovedala a Raz už vchádzal do reštaurácie...

A inokedy v turínskej veži Mole Antonelliana zorganizovali falošnú výstavu kostýmov speváka Renata Zera a pozvali na ňu aj Luciu M., jeho oddanú fanynku. Po prehliadke Lucia nastúpila do skleneného výťahu (s jednou zrkadlovou stenou), ktorý ju viezol hore do kupoly – už to samotné je úžasný zážitok.

 

Keď na chvíľu zastali v priestore kdesi na medziposchodí, objavila sa obrovská obrazovka a na nej Raffaella. Povedala jej, že má pre ňu prekvapenie – a nato sa zrkadlová stena, (v skutočnosti stvorená zo zrkadlového papiera), roztrhla a spoza nej sa vynoril naozajstný Renato Zero....

Mimochodom, vďaka tomuto programu sa do slovníka dostalo nové slovo carrambata (karambáta) – veľké prekvapenie.  

 

Maradona kvôli nej skončil v base

Počas svojej kariéry predala viac ako 60 miliónov platní a cédečiek, bola ooobrovskou hviezdou v Španielsku a celej Južnej Amerike, no vystupovala i v iných krajinách. Vďaka nej vraj kedysi Maradona, ešte neznámy chalan, strávil noc vo väzení – keďže nemal peniaze na jej koncert, pokúsil sa dostať naň načierno. (Neskôr sa stali kamarátmi.)

Jej piesne boli typicky talianske, melodické, chytľavé a takmer všetky sa stali hitmi. Texty neboli len bláboly, pomohla ženám oslobodiť sa od predsudkov - spievala o tom, že i ony majú právo milovať sa iba pre potešenie, povedať si, čo sa im páči v posteli, ba i nešťastne sa zaľúbiť do geja... taký je život.

Hoci žila v silne katolíckom Taliansku, homosexualitu brala ako niečo úplne normálne už v 70-tych rokoch, a tak nečudo, že sa stala medzinárodnou gej ikonou a v roku 2017 na World Pride v Madride za to dostala i cenu. V Španielsku, kde robila rovnaké programy ako doma, bola taká obľúbená, že mnohí si mysleli, že je Španielkou a v roku 2018 jej španielsky kráľ udelil titul dámy za to, že je „ikonou slobody“.

Občas sa jej s piesňou podaril i trapas – pri hite 0303456 si mnohí mysleli, že ide naozaj o jej telefónne číslo a vyvolávali naň akejsi postaršej vdove. A keď spievala, že „je krásne milovať sa od Terstu až dole“, všetci od Terstu na sever sa urazili...

Pridávam linky na pár piesní - ak nemáte radi taliansku hudbu, neklikajte:

https://www.youtube.com/watch?v=n7_MRQTCOjo

https://www.youtube.com/watch?v=uKLlmIzfkKo

https://www.youtube.com/watch?v=9L929sSvrvY

https://www.youtube.com/watch?v=lsXDBYstUL8

https://www.youtube.com/watch?v=_y2D2K-urP8

https://www.youtube.com/watch?v=1_RonVDuWew

 

Prisencolinensinainciusol, all right

Nedá mi nespomenúť video, kvôli ktorému minulý rok v Británii takmer spadol internet. Režisérka Harriet Mould ho postla ako najlepší klip, aký kedy videla, a tak sa pieseň Prisencolinensinainciusol z roku 1974 konečne v novembri 2020 stala hitom aj v anglicky hovoriacej krajine.

Raffaella tu iba tancuje, spieva Adriano Celentano. Ak sa vám zdá, že nič nerozumiete, je to preto, že anglické je len all right, zvyšok sú v skutočnosti somariny, Celentano chcel dokázať, že Taliani budú milovať akúkoľvek pieseň, ktorá je v angličtine... (Mali by ste vidieť výraz na tvári Willa Smitha, keď od neho v roku 2005 moderátor istého programu žiadal preklad!).

Dajte si to nahlas a pozor, pripravte si kolená, je to veľmi chytľavé: 

https://www.youtube.com/watch?v=_g6YxkSqL20

 

Benigni je šibnutý

Do histórie talianskej televízie vošla i nezabudnuteľná scénka s Robertom Benignim, ktorý je buď šibnuto geniálny alebo geniálne šibnutý a keď sa niekde zjaví, vždy je z toho škandál. Spomeňte si, ako preberal Oscara...

V roku 1991 najprv Raffe vystrúhal kompliment, a potom deväť minút rozoberal, čo mužov priťahuje k ženám, prečo je tá ich „firma“ (citujem) taká lákavá... a pritom sa pokúšal Raffe nadvihnúť šaty, aby mu to ukázala. Vo svojom monológu za hurónskeho rehotu publika vymenoval všetky možné názvy pre dámsky orgán, z ktorých (foneticky) spomeniem len pár, aby ste si rozšírili slovník: la patáta (zemiak), bernárda, kitarrína (gitarka), patónca, pukiakka (po neapolsky), ňokka, kastáňa či tópa.  

Elegantná Raffaella v dlhých šatách, balancujúc na hrane medzi smiechom a rozpakmi, sa najprv komika snažila ukočírovať, ale to je ako chcieť zastaviť tornádo. Napokon sa v snahe  ubrániť sa pokúsila o útek,  ale pošmykla sa a spadla – a Benigni namiesto toho, aby jej galantne pomohol vstať, hodil sa na ňu ako vrece zemiakov a prikvačil ju k zemi. Klobúk dole, že tam rovno nespáchala harakiri.

 

Tu si to môžete pozrieť v krátkom videu:

https://www.youtube.com/watch?v=2wbvmhkc9bM

 

Pri tejto príležitosti som si spomenula na príhodu peruánskeho kamoša z čias, keď ešte nehovoril dobre po taliansky. Šéfky, ktorá pojedala hranolky, sa chcel spýtať, či sú dobré, ale pomýlil si slovo i číslo a namiesto toho sa jej spýtal, ako sa má jej patáta. Ešte šťastie, že mala zmysel pre humor... 

 

Svätý pupok

V roku 2001 sa Raffaella stala prvou ženou, ktorá moderovala hudobný festival Sanremo. Ako ,,krovie“ si vybrala 40 mladých chalanov v sexi úboroch, čím si zabezpečila, že festival sledovali minimálne všetky ženy Talianska.

Bola to príjemná zmena po tom, čo sa tam popretŕčali všetky možné polonahé modelky... no napriek tomu niečo nefungovalo, celé to bolo akési nemastné-neslané. Nepomohlo ani, že protagonisti programu Striscia la notizia zriadili v Sanreme Svätý Raffaelin pupok. Jeho sošku postavili na oltárik, obsypali kvetmi a kto chcel, mohol sa mu pokloniť a dotknúť sa ho pre šťastie.

Sledovanosť netrhala rekordy, no Raffaella nehľadala výhovorky ako niektorí pred ňou, vzala všetku vinu na seba. Možno s tým mal niečo do činenia fakt, že sa tesne pred začatím zložila, pretože sa dozvedela o smrti milovaného brata...

 

Odišla legenda

Keď v správach nečakane oznámili, že Raffaella opustila tento svet, moderátori začali obvolávať hviezdy a tri dni sa plakalo od rána do večera. Tí, na ktorých vždy myslela pri svojej práci, na ňu nezabudli - na uliciach sa hrali jej piesne a mladí i starí tancovali. Aj preto, že Taliani hudbu milujú a aj keď niekto odíde, jeho piesne naďalej prežívajú a všetci ich poznajú, asi ako u nás ľudovky.

Pohrebný sprievod vysielali v priamom prenose a bol veľmi dojímavý. Auto s truhlou, na ktorej boli položené jej obľúbené žlté ruže, sprevádzali motorkári. Pomaly sa šinulo po cestách, lemovanými špalierom ľudí, ktorí sa s ňou lúčili potleskom.

Raffa naposledy navštívila budovy talianskej televízie, v štúdiách ktorých nakrúcala. Auto obišlo dvor a zastalo; dole i na balkónoch čakali jej bývalí kolegovia, aby jej ešte raz vzdali hold dlhým aplauzom a minútou ticha. 

Takmer tri dni bola jej truhla vystavená, aby sa jej každý, kto chcel, mohol pokloniť. Prichádzali ľudia z celej krajiny a v hroznom rímskom úpeku dlhé hodiny veselo stáli v rade – to preto, že i v rade sa spievalo a tancovalo...

 

Teraz trochu politiky

Spomínala som už, že Peppy sa napokon rozhodol vstúpiť do politiky. Hlavným motívom je zrejme zabrániť tomu, aby milióny od EÚ boli rozfrckané medzi kamarátov Draghiho, Salviniho, Renziho a Berlusconiho.

Na premiéra ho síce pôvodne navrhlo Hnutie piatich hviezd, ale on im už vtedy povedal, že ich nevolil a nepáčia sa mu. Funkciu bral ako prácu pre ľud a všetky ich neskoršie snahy zlanáriť ho boli márne. Keď ho k tomu teraz dotlačila situácia a ľudia, povedal, že to vezme, len ak sa Hnutie zmení na modernú stranu.

A tak tri mesiace v tichosti pripravoval stanovy a všetci s napätím čakali, čo bude.

Ako prvý si ich prečítal zakladateľ Hnutia Beppe Grillo a okamžite povedal, že žádne také. Ťažko povedať, čo mu vadilo, keďže materiál bol tajný; na verejnosť prenikla len jedna informácia – že každý by bol vo funkcii maximálne dvakrát, a potom dovidenia, žiadne prdenie do stoličky až do penzie.

Našťastie páni mali dosť rozumu na to, aby si našli mediátora, s ktorým si sadli za stôl a problém rýchlo vyriešili – dohodli sa, že Grillo je zakladateľom a tvárou, kým Conte bude politický šéf a sám si rozhodne o stanovách.

A tak sa Peppy po internetovom hlasovaní stal lídrom Hnutia a Peppyho vdovy oslavovali.

Jeho návrat právom vydesil súčasnú postpučovú vládu, a tak Salvini, Berlusconi a Renzi uvažujú, že založia „federáciu“, čo je len iný názov pre koalíciu, a pôjdu do budúcich volieb spoločne.

 

                                        

  Peppy sa vracia

 

Letný hit

A ešte niečo z kultúry. Keďže naše rádiá veľmi taliansku hudbu nehrajú, tu máte jeden z veľkých letných hitov. Volá sa Mille (Tisíc) a spieva ho mierne nesúrodá trojica, ktorá sa dala dokopy len kvôli tejto piesni:

Fedez (čítaj Fédec) je rapper, inteligentný chlap a manžel svetoznámej influencerky Chiary Ferragni. Influencerov veľmi nemusím, ale páčilo sa mi, že počas totálneho lockdownu postovali videá, kde si navzájom robili malé kanadské žartíky a občas si aj vynadali... skrátka, nepredvádzali sa ako dokonalý, sladký párik, ale ako dvaja úplne normálni ľudia. 

 

  Fedez a Chiara Ferragni

 

Achille Lauro je spevák, ktorého Taliani rešpektujú ako extrémne originálnu kreatúru. Osobne ho nie vždy chápem, občas pôsobí akoby priletel z inej galaxie... Je totálne ujetý a má rád výstredné kostýmy:

 

No a Orietta Berti je postaršia pani, ktorá má za sebou úspešnú kariéru a stále jej to spieva.

Tu máte spomínaný retro hit, nech ste v Taliansku v obraze:

https://www.youtube.com/watch?v=l6N-Yq9Fw4U

 

Kaskády šunky

A na záver niečo veselé, ale neklikajte na to pred obedom. Náhodou som natrafila na FB na stránku s názvom Cascate di prosciutto, kde si môžete pozrieť, čo všetko sa dá stvoriť z tejto pochúťky. Príjemné slintanie!

https://www.facebook.com/cascatediprosciutto