Polka augusta je na festivalové ponuky hodne bohatá. Kto chce megaakciu, ide do Budapešti, kto chce anarchiu, ide do Serede na FFUD, kto chce henty ťažké metály, ide do Josefova. A omladina hipsterská ide do Piešťan. Ale dobre, dosť bolo rýpania. Grape je celkom príjemná akcia, taká Pohoda pre teenagerov. Ale našťastie to nie je úplne tak, ani ja sa tam necítim ako pedagogický dozor. Veď by som sa scvokol.
Poučení minulými ročníkmi vyrážame už na obed. Piešťany sú na skok, ale Grape je neslávne známy nekonečnými frontami na vstupnej bráne. Väčšinu poslucháčstva tvoria ročníky teenagerské a vysokoškolské a tí nemusia riešiť príchod navečer, až padla. Lenže tento ročník celú organizáciu areálu kompletne prekopali a napodiv sa rady nekonajú. Extra brána do stanového mestečka, extra brány do areálu. Samozrejme, na prvýkrát sa všetko pochytať nedá a tak sa počas akcie ukáže niekoľko nie práve šťastných riešení. Samotné stanové mestečko je asi tak polovica oproti severnému na pohode, akurát že na pohode sú také dve. Grape tento rok zvýšil kapacitu na 20.000 hláv a v mestečku sú miestami stany hádam aj v dvoch radoch nad sebou. A za nápad dať na jednu stranu stanové mestečko a na druhú stranu areálu situovať dve zóny so splachovacími hajzlami by si plánovači zaslúžili, aby im niekto ten prášok zobral a už nikdy nevrátil.
Ale okej, miesto sme našli a prišli sme predsa za muzikou. Program pre mňa otvárajú pražskí FVTVRE, o ktorých som oslavne písal po ich sete na Colours. Chalaniská hrajú aj tu na plný výkon a sypú svoju tvrdú muziku do publika najsilnejšie, ako vládzu, ale ľudia ich tu proste nepoznajú a tak je stan poloprázdny. Čo je škoda. Jedným z najhorších vedľajších prejavov toho nášho idiotského Lipovo-Ďurindovského percentuálneho zákona je aj to, že z ponuky slovenských staníc rapídne ubudlo českej hudby a novú českú produkciu na našej strane kopca skoro nikto nepozná. A predpokladám, že čím ďalej od toho kopca, tým to bude horšie, k nám do klubov občas kapely z Čiech a Moravy chodia, ale do Vranova či Svidníka ich asi nezaveje. No, hlavne že sme najvác slovenskí a vymenili sme Borisa Carloffa s Priessnitzom za Katarziu a Panáčika. Šajse.
Potom už začína program aj na hlavných pódiách, ako prví rozbiehajú Walter Schnitzelsson. Čo o nich napísať, odohrali štandardný živelný koncert, ako to oni vedia a grejpácka skladba publika im dokonale sedí. Ja popri ich sete zisťujem, že jedna vec sa predsa len nezmenila – pivné stany fungujú na Grejpe aj tohto roku úplne na chuja. Nie ani tak rozmiestnením, ale obsluha tých zariadení je totálne nemožná. Neviem, na Pohode obsluhuje každý deň nová zmena a napriek tomu to zväčša funguje, tu sú tí istí celú dobu a nenaučia sa to od začiatku do konca. Choďte sa boha kuknúť na Colours, tam to funguje perfektne. A naučte sa to aj tu konečne niekto.
Modré Hory som videl nedávno na Colours, tak mám na výber Bad Karmu alebo Ills. Oboch mám rád, ťažko vyberať. Tak idem najskôr kuknúť Karmu, ale po dvoch pesničkách sa poberiem ďalej. Nie že by im to nešlo, ale proste mám náladu na niečo energickejšie. A Ills to očakávanie naplnili vrchovate. Kapiel, ktoré hrajú bez spevu, je aj u nás pomerne dosť, ale Ills sú v tomto šuplíku absolútny vrchol, dá sa bez preháňania povedať, že hrajú svoju vlastnú ligu a ostatní sa na nich môžu akurát kukať z úctivej diaľky. Skutočne, neviem si predstaviť, ako dlho by musel trvať ich set, aby ma začali nudiť. Má to drajv, má to doslova pokokot hudobných nápadov, má to silu a tvrdosť, keď treba, veľa kovaných metalistov by im mohlo závidieť. Čo ofrflať? No, Grape máva jednu takú chujovinu zvanú dresscode. To sa chalaniská poriadne nafúkajú a zmyslia si nejakú blbosť, ktorú povýšia na oficiálnu tému ročníka a hodne osadenstva sa tým riadi, i keď samozrejme nejde o nič povinné. A toho roku si vymysleli tému kúpele. No, a chalaniskám od Ills prišlo ako dobrý nápad vyliezť na pódium v krpatých plavkách či iba opásaní uterákom. No, vypadalo to bizarne, ak mám nájsť diplomatické vyjadrenie.
Chvíľu počúvam na hlavnom pódiu Peneřov Strýčka Homeboye, aj ma pomerne bavia, ale mladá na podobnú hudbu frfle a toto jej nesadlo. Ideme sa do stanu trochu navrstviť, lebo obloha sa vyhráža niečím škaredým už nejakú dobu a prvé kvapky už padajú. Som na Grejpe štvrtýkrát a nejaký lejak je tu proste súčasť programu, ale aj tak v tom človek veľa pozitív nevidí. Tak sa teda trochu odletníme a pokračujem na Suzuki Stage na Tata Bojs. Chalaniská som nevidel už pomerne dosť rokov a som hodne zvedavý, kam sa posunuli. No, posunuli. Už nehrajú iba v trojici, Milan Cais občas od bicích vstane ku sólo spevu, ale našťastie všetko podstatné ostalo tak, ako to má byť. Mardoša furt skáče ako opička na gumičke, jeho texty sú furt krásne absurdné a kapele to šlape jedna radosť. Akurát je trochu škoda, že chalani nehrávajú viacej svojich starších kusov. Dobrú muziku robili vždy, nemali by na to zabúdať.
Už počas setu Tatabojs leje jedna radosť. Po skončení sa presúvame ku hlavnému, počujeme z Orange stage koniec setu Youngblud a aj ma zamrzí, že som z toho nevidel viacej, ale tak nemôžeme byť všade. Na hlavnom stage hrajú Oh Wonder a popravde, moc ma nezaujmú. Teda, nie je to zlé, vedia napísať chytlavé pesničky a aj ich podať, ale má to proste na mňa trochu málo grádov. Ale dobre, taká oddychovka, nemusí byť všetko dedmetál. Ale idem sa niekde v polke setu kuknúť na RockFM stage na Elections in the Deaftown. Tí ma bavili o niečo viacej. Chalani sú proste dobrí, chodte sa na nich kuknúť, ak budete mať šancu. Taktáto slovenská hudba mi určite v rádiu vadiť nemôže.
Mladá samozrejme uteká do prvej rady na Billych Barmanov, mňa to nejak neláka. Aj tu majú chalani na pódiu baby zo speváckeho zboru Sľuku a svoj názor na podobné spolupráce som už minule napísal. Ja idem kuknúť na Orange Stage, kde hrá Sevdaliza. No, ako to napísať, mal som z jej setu zmiešané pocity. Baba má hlas pripomínajúci tak trochu Diamandu Galás, len bez jej nekonečného rozsahu, a jej repertoár je hodne zvláštny. Viacej efektu a pódiovej performance ako dobrej muziky. A keď sa na posledné piesne začne okolo nej lepiť tanečník vypadajúci ako majster sveta v kulturistike v kategórii do 55 kilo, začínam mať toho dosť. Proste mám rád, keď v sete je nosným prvkom hudba, a tu tento pocit vážne nemám. Pritom tá hudba nebola sama o sebe zlá, len mi to proste prišlo preplácané.
Na hlavnom pódiu majú nastúpiť Kodaline a moja mladá dostala od kamarátky a jej pubertálnej cérenky za úlohu nahrať čo najviac a poslať, lebo Kodaline sú super a hyper a čojaviemčoešte. No, zahrali a úplne to išlo mimo mňa. Strednoprúdy popík bez štipky života, skutočne som nepochopil, čo to na tejto akcii hľadalo. Dobre, evidentne som nie cieľovka, puberťáčky sa v dave bavili napoky stále silnému dažďu. Ani mladá to dlho nezniesla a že bola unavená, vybrala sa na kutě. A hneď mi vylepšila náladu správou, že či som nechal otvorený stan. No nenechal. Sakra. Niekto nám ho otvoril. Ukradnúť nebolo čo, ani sa o prehrabanie nepokúšali, zrejme si niekto iba v tom návale stanov pomýlil ten svoj. Nachuja bolo, že nechal otvorený vchod a lejak sa už postaral o vylepšenie vnútorného prostredia, čo obaja v noci náležite oceníme.
Nasratý na Kodaline, nasratý na mokrý stan, nasratý na rady na pivo, vyberám si kam ísť ďalej. Na MidiLidi nasratý nemám náladu ísť, tak idem na Suzuki, kde očakávam ďalšie palivo do môjho nasratého rozpoloženia. Hrať majú Lamb a ja si dobre pamätám, aký mizerný a uspávací koncert zahrali pred niekoľkými rokmi v Trenčíne na Pohode. Tak prednasratý prichádzam do stanu s vidinou, že si tú svoju náladu ešte pekne prikŕmim. A nevyjde mi to.
Lamb zahrali fan-tas-tic-ký koncert.
Takto kurva, takto má vypadať živý koncert elektronickej kapely. Áno, bol tam chalanisko, čo skoro celý koncert sedel za hradbou z mašiniek, aj keď občas spoza nej vybehol a skákal po celom pódiu spolu s davom. Ale bol tam aj chalanisko s kotrabasom, husličky, živé bicie a najmä skutočne energický spev - a celé to dokopy fungovalo absolútne živelne a živo, pulzovala energia z pódia do publika od začiatku do konca. A naspäť z publika na pódium. Proste perfektný set, zabudol som na všetky mokré karimatky, rady na pivo či dramaturgické mimošlapy a celú dobu si to fantasticky užíval. Paráda, ešte raz paráda. Pre mňa osobne vrchol celého festivalu, aj keď treba priznať, že hodne urobil kontrast mizivých očakávaní a sily reality.
Každý by to mal po podobnom sete ťažké. A do toho neustávajúci lejak a pokročilá hodina. Ale aj tak idem na hlavné kuknúť Jungle. A hrajú fakt dobre. Veľmi dobre. Len ako som čakal – po tom, čo odohrali Lamb som tak nejak mimo a neviem ich úplne doceniť, naviac furt leje, mladá je v stane sama a ja mám toho už na dnes dosť. Tak asi v polke setu vypínam, autopilot smer drichmanie. Zajtra je takisto plný deň.
Na druhý deň hlásia konečne pekné počasie, ale ráno to tak rozhodne nevypadá. Vyleziem z mokrého stanu, radu pred sprchami uznám za pridlhú, ale veď Grejp je iba dvojdňový, to prežijeme. Vyberieme sa do piešťan do auparku pokúpiť nejaké zabudnuté sprostosti ako cigaretlové papieriky, aj tak doobeda nijaký program nie je. Síce som nesmelo nadhodil možnosť pojesť niečo vo foodcourte, ale bol som odbitý, že sme na festivale, tak budeme jesť festivaloviny.
Nakoniec to ani nebolo zlé, akurát ma znovu sklamali Barskde s ich pastrami sendvičmi. Pred dvomi rokmi sa to objavilo na pohode a bola to bomba, minulý rok boli aj na pohode aj na grejpe a bola to stále bomba. Ale tohto roku som to na pohode ofrflal hned prvý večer a bol som zvedavý, či išlo o ojedinelé zlyhanie alebo o systémovú chybu. Bohužial sa ukázalo, že to bolo to druhé. Nerozumiem, mal som pocit, že hádam nakúpili pastrami v latino týždni v Lidli, čo bol mesiac predtým, lebo to nestálo za moc. Nerozumiem, ako sa tak zopsuli. Inak festivalová strava bola celkom fajn, okrem klasík známych z iných akcií príjemne zaujali nejakí Krumpel či kerý fras, predávali zemiaky s fajn omáčkou a nejakým špeci masom nastrúhaným, a bolo to hodne jedlé.
Ale ku muzike. Najskôr hrali v RadioFM stane No Brake, ktorých poznám z mnohých akcií u nás v TN a ničím nepríjemným neprekvapili. No, predtým ešte v Orange stage boli silné reči, aj som sa chvíľu poflakoval po okolí, ale nemôžem si pomôcť – vždy, keď sa prichomietnem ku nejakej tej standup show, mám strašne silný pocit, že ma hanba fackuje aj za vystupujúcich kreatívcov.
Slniečko nakoniec skutočne vyliezlo, mraky sa potrhali a zmizli. Na hlavnom pódiu začínajú Medial Banana, lenže čo už môže povedať ich produkcia jedincovi, ktorý nemôže požívať to zelené. Tak idem skúsiť čo za Maďarku to hrá v RadioFM stage, nejaká Antonia Vai. No, najskôr som z nej mal zmiešané pocity, dáma v stredných rokoch, zvláštna hudba, taká barovo ofarbená, zlá angličtina. A najdivnejšie bolo, že keď medzi piesňami rozprávala odrazu jej angličtina bola úplne v poriadku. Nejaká umelecká póza či čo, neporozumel som tomu. Ale počas koncertu sa to trochu rozbehlo a záver už mal celkom šťavu.
Mladá utekala na Chikiliki, ja som si Maďarku dopozeral a presunul sa až následne, niekde ku polke setu. Nie že by som proti chalanom niečo mal, božechráň, mám ich celkom rád. Ale už som ich koncerty videl veľakrát a bol som zvedavý na iné. A popravde, občas mi Chikiliki už liezli s niektorými medzipesničkovými srandičkami mierne na nervy, keďže sa pri tej svojej tisícke koncertov zákonite opakujú. Ale tu ma pozitívne prekvapili, buď majú nový scénár, alebo proste boli trochu spontánni. Dúfam, že to druhé a aj im to vydrží.
Na hlavnom má začať Seasick Steve a ja ho mám rád, ale moja mladá z neho chytá morskú nemoc. Tak ho oželiem aj druhýkrát toto leto a ideme pozrieť do RadioFM stanu na českých Cold Cold Night. Popravde, moc ma nútiť nemusela, kapelu trochu poznám a mám ich hodne rád, asi pred rokom a pol odohrali perfektný koncert u nás v Lúči. Ale chalani ma trochu nepríjemne prekvapia novými pesničkami. Sú pomalé. Hodne pomalé a rozplizlé. Sakra, táto poloha im nesedí a ešte viac to vynikne v porovnaní s ich staršími kusmi, kedy to začne naozaj fungovať a pulzovať. Kluci, tudy ne.
Na Suzuki stage hrajú Trosky s kapelou, prejdem okolo, ale túto zostavu som videl v Paddocku asi mesiac dozadu, tak pokračujem na Orange, kde hrajú Astroid Boys. A chalaniská odpálili parádne našlapaný koncert. Nemám ku tomu čo viac dodať, kombinácia rapujúcej trojice s nabrúsenou kapelou za zadkami proste fungovala výborne a publikum sa parádne bavilo. Bavilo sa aj na hlavnom pódiu na následnom sete Wolf Alice. A ja tiež, aj keď nie až tak intenzívne ako mladšie ročníky. Ale áno, hudba to je nie zlá, aj naživo hrať vedia. Ale občas som mal pocit, že sa nebavia až tak, ako ľudia pod nimi. Neviem, možno iba nie som tak úplne cieľovka.
Fallgrap naživo ma dnes neláka, idem sa pozrieť do Orange na australanov DZ Deathrays. Dvaja gitaristi a bicman, gitarista napravo obstaráva aj spev. Obaja gitaristi chcú vypadať ako mladý angus v metalovom tričku a aj sa im to darí, akurát si na to zobrali špatné gitary, straty sa ku krátkym gacom nehodia. Ale hrajú parádne, oprú sa do toho od prvej noty a nedajú vydýchnuť sebe ani publiku po celý set. Áno, občas mi tam chýba basa, ale po väčšinu setu jej absenciu vôbec necítim. Dobrý set, fakt dobrý.
Mladá je už vopred nastúpená na hlavnom v prvej rade, keďže ide hrať Para. No, ja sa na Laskyho sápať nepotrebujem, tak ich chvíľu počúvam od zvukárovej búdky a potom sa vyberiem na druhú stranu areálu, kde v RadioFM stage hrajú Diego, tých mám určite radšej. A diegovia odohrali očakávane dobrý set, bavili ma viac ako posledne na pohode. Mladá to tiež nevydržala v prvej rade celý koncert, nejak u nej sa začína objavovať alergia na puberťáčky, možno to bude trochu tým, čo nám rastie doma. Dohodneme sa, že sa počkáme na Warhaus v Orange, napravo od zvukárovej búdky.
A Warhaus ma chytí od chvíle, keď vylezú pred ľudí. Na pódiu majú projekciu červených divadelných závesov a v kombinácii s ich hudbou to celé dokopy dáva úžasný výzor dekadencie. No nádhera. Celé mi to atmosférou pripomína obdobie Nicka Cavea z polky deväťdesiatych rokov, ale samozrejme hudba je úplne iná a dostatočne svojská. Síce ma občas trhá odskočiť si na vedľajší stage, kde hrá Chet Faker a vidno, že je to fakt mastenica, ale ostávam a neľutujem. Výborný set, asi vrchol druhého dňa Grejpu.
Stíham ešte v RadioFM stage polovicu setu Vypsanej Fixy, chalanov mám takisto veľmi rád a už draho rokov som ich naživo nevidel, nehrávajú v našich končinách moc často, čo je samozrejme škoda. Všetko ako má byť, bavím sa ja aj zvyšok publika, ich piesne sú poslucháčom evidentne známe. Márdi to s publikom vie a toto má obtočené okolo prsta. Fajn set.
Mladá má toho na dnešný deň dosť a ide sa zvaliť do stanu, ale ja ešte chcem vidieť Alt-J na hlavnom. Pred dvomi rokmi na Pohode som ich prepásol, minulý rok na Colours takisto, keďže hrali prvý deň a ja som prišiel až na druhý. Tu ich vidieť chcem a basta. A chalani určite nesklamali. Perfektný výkon, aj muzika, aj prezentácia. Nie je to úplne moja vysnívaná muzika, ale bavím sa výborne a vôbec neľutujem nevyspanie.
No, ale ráno ma čaká volant a príjemní ujovia príslušníci s takým šedým prístrojom, tak si poviem, že aj mne načim ísť drichmať. Lenže cestou do stanu ma ešte chytí muzika z RadioFM stanu, kde hrajú českí Skyline. Je to taký trochu mainstreamovitý crossover, kde sa striedajú za mikrofónom v rapovaní nasrato vypadajúci chalanisko počmáraný s nasrato vypadajúcou ženskou, ale kupodivu mi to nejako nevadí a odkukám si celý zvyšok setu. Dobrí boli. No, ale už vážne treba ísť drichmať.
Ráno klasika, zbaliť, navešať na seba všetky sakypaky a dlhá púť ku autu. Mladá chce kafe, lenže do areálu nepúšťajú ludí s ruksakmi, čiže ku stánkom, ktoré ráno otvorili a sľubujú raňajky a kávičky a vyprošťováky sa gro ľudí už nedostane. Toto bol skutočne fail. Grape mal vždy povesť akcie, na ktorej veľa vecí sa snaží byť ako na Pohode, akurát veci, čo na Pohode fungujú, na Grape zväčša nefungujú. A do značnej miery to platí stále. Akurát občas mám pocit, že Pohoda sa niekedy s tým nefungovaním opičí po Grejpe, čo osobne pokladám za kontraproduktívne, ak mám byť slušný.
Z parkoviska vedie jediná cesta, na konci ktorej stáva hliadka a drägeruje. Keď som tu bol prvýkrát, odchádzal som hodne zavčasu ráno, keď ešte nebolo milión aut v rade. Nafúkal som im nulu ako mám vo zvyku aj po preflámovanej noci, ale nikdy ma vyhliadka na dräger neteší. Ďalsí rok som už vychádzal v dlhej rade vozidiel, a tesne predtým, ako som mal odbočiť na výjazdovú cestu, organizátori otvorili výjazd aj cez letisko a príslušníkom som sa vyhol. Ďalší rok opäť chvíľu pred mojim odchodom otvorili letiskový výjazd. Tohto roku je kolóna na výjazde pripomínajúca exodus pred rusmi v štyridsiatom piatom, na výjazde z uličky sa predo mňa narve nejaká puberťáčka na drzovku. No, kúsok za ňou sa dostanem do hlavného prúdu, popúšťam ešte pár aut z uličiek a tesne pred výjazdom na kontrolovanú uličku znovu – organizátori odklonia autá na výjazd cez letisko. Celkom pookrejem, keď vidím na konci kontrolovanej kolóny tú fuchtlu, čo sa mi nacpala pred čumák. Po pustení nejakej dvadsiatky aut organizátori znovu výjazd uzavrú a zvyšok parkoviska bude stáť v rade na výjazd až do poobedia.
Grejp vyrástol, pár chýb sa naučil nemať, pár nových chýb si zas vymyslel. Ešte stále si tam nepripadám nepatrične, aj keď publikum je tam z veľkých akcií v našom priestore určite najmladšie. Či ma nalákajú aj o rok ešte neviem, táto akcia je vžda tak na pomedzí medzi chcem a nechcem. Ale mladá ma asi ukecá, ak to neurobia organizátori programom. Tak o rok.
