Ďalší deň ráno našťastie neprší, a ani v areáli nočný lejak nezanechal príliš viditeľné stopy. Zato zástupy pankáčov už nejaké stopy na areáli zanechali. Ráno idem k rade toitoiok, otvorím jednu a polka toitoiky na mňa vypadne. No, nacpem utrhnutý pisoárový blok naspäť dovnútra a zisťujem, že za krycou radou trosiek je zvyšok v pomerne vyhovujúcom hygienickom stave. V areáli sú aj normálne hajzle, dokonca aj jedny prístupné aj z diváckej zóny, ale ich fungovanie je trocha nekonzistentné. Pôvodne usporiadatelia tvrdili, že budú spoplatnené spolu so sprchami, nakoniec nikto nijaké poplatky nevyberá. Zato sa občas pri prechode k danému objektu vyskytne iniciatívny esbéeskár, ktorý tvrdí, že je to iba pre kapely. A o pol hodinu tam je niekto iný, ktorý vyznáva inú filozofiu, prípadne tam pol dňa nepatroluje nikto. Holt, festival je do značnej miery punkový aj organizáciou. Samozrejme, festival podobných rozmerov nebude mať generálneho sponzora v nejakom pivovare, tak v areáli čapuje viacero stánkov viacero pív, nanešťastie nijaké nie je príliš zaujímavé. Ale tak fungovať fungujú. A keďže nejde o akciu ortodoxných crusterov, tak ani jedlo tu nie je výhradne vegánske, ani zďaleka. Samozrejme, nájde sa aj vegan street food či ako sa volali, nech si tvrdé jadro príde na svoje.
Program posledného dňa štartujú Liquid Jesus, mladá parta odniekiaľ z Brna. Je to celkom počúvateľný rock, spievajú anglicky, ako štartér sa to určite dá. Po nich už nastupujú Uhol Dopadu a ja sa na nich teším, už dávno som ich nevidel a oni koncerty robiť vedia. Hneď ma prekvapí, že už s nimi nehrá Mišák a ostali iba s jednou gitarou. No, trochu to chýba podľa mňa, ale funguje to aj tak, ako to je. Chalan so saxom sa z hosťovania zmenil na stály inventár zostavy, nové veci sú skutočne silné. Chalani idú dobrou cestou.
Akurát po ich vystúpení sa znovu spustí lejak. Našťastie to vyzerá, že to nebude moc dlho trvať, tak si idem do auta natiahnuť na nohy lesné boty namiesto konverziek a potom sa schovám do stanu prečkať. Dážď skutočne po chvíli ustane, akurát z vystupujúcich Supertesla stihnem už iba posledné dve pesničky. Škoda, nehrali zle. Ale ďalší v lineupe sú Catastrofy.
Videl som ich toho roku už tretíkrát a stále ma rovnako bavia. A evidentne nie som v tomto osamotený, pred pódiom je nátresk. Ešte pred dvomi rokmi, keď robili Catastrofy turné s Čadom, ľudia chodili na Čad. Túto jeseň to plánujú znovu a som si istý, že ľudia budú chodiť primárne na Catastrofy, aspoň ja určite. Ale naspäť, chalani odohrali znovu parádny set, staré aj nové kusy fungujú rovnako dobre, publikum rozbesnelo riadny zbojnícky tanec. Proste výborný set. Ako vždy. Akurát nezahrali Kazimíra, hovada.
Po Catastrofy nasleduje Fuera Fondo, hrajú také oddychové ska. Tak trochu ako malý Polemic, teda mám na mysli starý Polemic niekde skraja deväťdesiatych rokov, nie to, čo z Polemicu vyrástlo dnes. Fuera je po Catastrofy taká príjemná oddychovka na spamätanie a na nadýchnutie sa pred blokom punkových vypaľovačiek, ktoré majú nasledovať.
Ten štartuje kapela Zakázaný ovoce. Ešte pomerne mladí chalani hrajúci vlastne taký mainstream punk, ktorý moc netrčí, ani keď sa dostane do rádií. Ale nie je to blbé, a naviac chalani to na pódiu skutočne vedia a set výborne odsýpa. Vidno, že už majú niečo nahrané. Po nich nastupuje pardubická Dukla Vozovna s ich double harmonika pankom. Samozrejme, človeku napadne hneď asociácia so starými Sestrami a z ich trochu trpkých textov aj napríklad so starými Echt. Ale nie je to o nostalgii, chlapi hrajú celkom sviežo a dobre sa to počúva. Harmoniku v zostave majú i nasledujúci Vision Days. Kapela si prešla všelijakými žánrovými obdobiami, kým zistili, že najviac ich baví hrať proste jednoduchý punk. Držia sa toho už hodne dlho a majú svojho publika požehnane, publikum poguje odušu a spievajú s nimi nielen cestu do hlubin pankáčovy duše, ale komplet celý koncert. A publikum rovnako vrelo reaguje aj na nasledujúcu kapelu, ktoru je Houba z Ústí nad Labem, ďalšia z radu punkových kapiel z deväťdesiatych rokov, ktoré dnes večer majú prevahu a ďalšia z kapiel, ktoré to u tohto publika majú vyhraté ešte skôr, ako stihnú oprieť prvý akord. Ale samozrejme, nie je to iba o očakávaniach, chalani hrajú tak, ako to od nich každý čakal - ostrý punk s výraznými spevmi, nabrúsený od prvej do poslednej noty.
No, ale znovu začína pršať. A to nie je dobré znamenie. Počas dňa bolo vidieť, ako sa mraky trhajú a človek očakával prehánky, ale nie vytrvalý dážď. Teraz už padá tma a nedá sa odhadnúť, ako sa bude lejak vyvíjať. Zatiaľ to nie je príliš silné, ani blata ešte nie je nezvládateľne. Ale občas to zosilnie. A počas ďalšieho setu, kedy na pódium nastúpia The Fialky, to nebo spustí naozaj poriadne.
Fialky hrajú podobne ako kapely pred nimi, publikum majú rovnako vrúcne, ale keď sa spustí lejak, všetko sa samozrejme nahrnie pod blízke prístrešky a na placi ostanú iba najotrlejšie pankové existencie. Samozrejme koncert fičí ďalej. Sedíme pri okraji najväčšieho prístrešku napravo od pódia a pozerám sa, ako sa pri okraji strechy pomaly vydúva kapsa plniaca sa prívalovou vodou. Pomaly, ale isto. A samozrejme, po chvíľke, práve keď sa nepozerám, voda preváži, celta sa prehrnie cez okraj konštrukcie a čľup, všecka voda sa vyleje na stoly, na lavičky aj na ľudí hádam meter predo mnou. Samozrejme, poriadnu dávku nafasujem aj ja, ale nie je to nič, čo by sa nedalo vydržať. Suchý už beztak nie je nikto a pri pohľade na prúdy vody z neba sa človek dávno zmieril s mokrým osudom. No, len ten prevalený okraj celty ostal prevesený cez konštrukciu dovnútra a leje cez to. Chvíľu na to nasrano kukám, potom chvíľu na to kukám ešte nasratejšie, ale nejako to nepomáha. No, čo narobím, podujmem sa na nápravu. Síce boty mám celé od blata, ale nikto na okolí nevyzerá, že by sa pohoršoval, a tak vyleziem opatrne na mokrý stôl, aby som na tú dieru dočiahol a natiahol tú sprostú celtu tam, kam patrí. Čo sa mi aj celkom darí a zmoknuté existencie moju snahu celkom kvitujú. Ešte sa natiahnem doľava, aby som stiahol posledný záhyb - a mokré zablatené nohy na vetchom stole neudržia balans a jééééb. Zdrbal som sa krásne zo stola von zo stanu do toho najväčšieho blata. Pozitívom bolo, že som pri dopade vystrúhal priam ukážkový parakotúľ cez ľavé rameno, aj kňour by mi dal desať bodov plus jeden bonusový za extrémne podmienky. Nič sa mi nestalo, ani najmenšia modrinka, aspoň na tele nie. Mínusom bolo, že som od hlavy po Patu kompletne zasraný od bahna a slamy, ktorú tu organizátori sprvu rozsýpali do blata v márnej snahe poraziť rozpínajúcu sa spúšť. Klobúk mi pri tom predstavení odletel z hlavy a pristál na zemi podo mnou, aby som ho efektne prevalcoval a natlačil vzorky bahna do plsti pre ďalšie generácie. No, gate tu síce náhradné mám, ale sú mokré od včerajšieho dažďa. Bundu mám iba jednu, sakra. No, horšie sme prežili, vlastne medzi všetkými pankáčmi aj tak nebudem nijako vytŕčať.
Najhoršie sa ukáže až vo chvíli, keď v pauze bundu zhodím v aute dole. Vo vnútornom vačku som mal pakel tabaku. Ten to prežil bez úhony, ale papieriky nie. Sakra. Toto nie je Colours, kde má firma Smoking svoj vlastný stánok, tu náhradu nezoženiem. Papieriky vytiahnem z rozmočeného papiera už vo forme harmoniky a pomaly pomaličky sa snažím tú mokrú skazu rozliepať, aby som ich mohol porozkladať na zadné plato v aute na vyschnutie. Poviem vám, tí, čo reštaurujú knihy po povodniach, majú mizerný job.
Na nohách mokré montérky z minulého dňa, posledné tričko, mikina a vesta. Bunda a gate skončili v aute vo veľkom čiernom vreci, ktoré tam prezieravo vozím, človek musí byť predsa pripravený na nečakané situácie. Na rade je kapela Totální nasazení a ja sa priznám, že ich mám nepokryte rád. A chcem stihnúť aj ich zvukovku. Oni totiž majú zloženú extra pesničku aj na zvukové skúšky. Ale samozrejme, nielen to. Hrajú najnovšie vo štvorici, ďalšia gitara im rozhodne nie je na škodu. Majú v repertoári aj sranda kusy ako Činčila, ale hrajú aj veci vážnejšie. A ja ich mám rád aj preto, že vo svojich piesňach broja nielen proti fašounom, čo je v punkových kruhoch samozrejmá vec, ale spievajú aj o tom, že komunisti neboli a nie sú o nič menšie svine. A to pankáčom treba občas pripomínať. Naša generácia, čo vyrastala s punkovými kapelami vzniklými za totáča, má v tomto jasno, ale punková omladina zhusta extrémne ľavicové názory adoruje a nevidia, že každá diktatúra je rovnaké svinstvo.
Lenže lejak silnie a to tak, že hooodne. Druhá polka setu sa už znovu hrá pred vyprázdneným placom a všetci kukáme spod nejakej strechy. Odrazu, v tej najväčšej prietrži, popred skryté obecenstvo si to premašíruje stanový altánok a usadí sa priamo pred pódiom. Pôvodne tvoril bránu medzi stanovým mestečkom a placom a ako všetky podobné v okolí sa v lejaku naplnil pankáčmi. Tí usúdili, že sú od pódia príliš ďaleko, a tak celý veľký altánok proste uprostred koncertu zdvihli a odpochodovali aj s ním priamo do prvej rady. No, toto je možné vidieť asi naozaj iba tu.
A lejak silnie a silnie. Dole v Bratislave znovu premení komunikácie na vodné cesty a podchody na rekonštruované bazény, tu akurát premenil posledné zvyšky areálu na bahenné kúpele. Pohriechu bez zápasiacich punkáčok, snáď nabudúce. Moja mladá, ktorá ma dnes prišla prekvapiť na poobedný program, zisťuje, že toto nejde a rozhodneme sa, že riešením pre ňu bude tax domov do sucha, keďže ona tu nič suché na seba nemá. Ja som tiež mokrý na kompletku, ale nejak to tu vydržím a v stane ešte na ráno niektoré kusy suché snáď nájdem. Odchod na parkovisko, mladá ide domov a ja v najhoršej prietrži leziem sa schovať do auta. Hudbu nepočuť, iba lejak a hrmenie, hádam hodinu nieto na vylezenie z auta ani pomyslenia.
Ale nakoniec to trochu ustane. Nie prestane, liať bude celú noc, aspoň to tak vypadá. Ale človeku je všetko už tak nejak jedno, ubalí si do tých obschýňajúcich papierikov pár cigariet a vydá sa naspäť do areálu. Nehrá sa, pódium je tmavé, iba stánky ešte niektoré fungujú. Po Totáčoch mali hrať ešte tri kapely, a Nežfaleš napríklad by som v iný deň veľmi rád videl. Ale dnes večer už toho majú všetci dosť. Vlastne neviem, či nejaká kapela skúšala hrať počas tej doby, čo som sedel v aute na parkovisku, ale nepredpokladám, že áno. Tej vody bolo skutočne moc.
V stane zisťujem priam neuveriteľnú vec - ja mám suché nohy. Pri pohľade na tie kusy bahna, čo som si pred chvíľou vyzul, tomu tak úplne nedokážem uveriť, ale rozhodne neprotestujem. Našťastie stan drží a dnu je sucho, čiže noc napriek vonkajším podmienkam strávim v suchu a teple.
Ráno očakávam spúšť, ale napodiv areál až tak strašne nevyzerá. Stan je zvonku zasvinený, ale tak podobný problém bude mať väčšina vecí, čo veziem domov vrátane mňa samotného. Našťastie, domov to mám snáď desať minút cesty. Domov, do suchého. Veci nahrubo opucujem, nacpem do pračky, vyberiem, s nadávkami druhýkrát opucujem a nacpem do pračky znovu. Stan sa dočká poriadneho vysušenia až po niekoľkých dňoch.
Proste výborná akcia. Ešte keď toto píšem, nebolo stále jasné, či to chalani potiahnu aj do budúceho roku. Pred akciou sa vyjadrovali v takom zmysle, že tento ročník a jeho návštevnosť bude rozhodujúca v tom, či to celé má význam robiť aj do budúcna. No, v návštevnosti snáď problém nebol, pocitovo tam mohlo byť tak dvakrát toľko ľudí ako na posledných dvoch ročníkoch, aspoň stanové mestečko bolo neporovnateľne plnšie. A za mňa - tej akcie by bola strašná škoda. Kapely tam chodia hrávať iba za cesťák, 95% zo vstupného ide na charitu. A dá sa to, nemajú problém nabiť trojdňový program aj skutočne zvučnými menami v rámci žánru. A veľa kapiel tam hrá práve pre tento rozmer akcie. Areál síce skončil ako oranica, aj o týždeň neskôr, keď som sa tam bol kuknúť na bikku tam ešte hodne známok akcie bolo viditeľných, ale nič takého strašného to nebolo. No, chalani dajú dokopy vyúčtovanie a snáď s ciframi ich neprejde zvyšok entuziazmu.
Kam by som inam chodil posledný letný víkend, sakra.
P.S. Pár dní po napísaní a poslaní článku dali chalani na FB rekapituláciu, a vraj budúci rok už asi fesťák nebude.