O realite v dnešnej situácii v realitnom svete sa popísalo na Dailymale už dosť. Ajka nám sprostredkovala jej zážitky z hľadania si nového domova, FunkCIA nás všetkých ohúrila výbornými skúsenosťami s prerábkou, Lila vysvetlila jej filozofiu bývania, Milan.ke nám ozrejmil fenomény inzertných portálov. Ak som niekoho vynechala, nech príjme moje úprimné ospravedlnenie. Predsalen som už o rok staršia ako pred rokom...

A tak som sa rozhodla, že vás všetkých pootravujem ešte aj ja. 

Byt som si začala hľadať len nedávno, po tom, ako som sa dozvedela od odborníka na TA3, že je predpoklad, že ceny nehnuteľností porastú ešte o 15-20%. A kvôli šuškandám, že sa banky snažia pretlačiť si, aby mohli poskytovať iba 80%-né financovanie hypotéky (ak som zle použila cudzie termity, nech mi láskavo ľudia, čo sa  v tom vyznajú, odpustia).

Tak som si otvorila vyhľadávač a zadala parametre bytu, o ktorý by som mala záujem. Asi po prvom dni mi došlo, že v Petržalke regulárny 2-izbový byt neexistuje. Ide buď o dvojgarsónky, ktoré realiťáci nazvali honosne dvojizbový byt, alebo o byty prerobené z jednoizbového bytu. Áno, čítate dobre. Niekomu napadla myšlienka spraviť z malého bytu ešte menší! Čím viac priečok, tým viac adidas. Nejde o prípad ojedinelý, naopak, podobné úkazy sa vyskytujú až škaredo často. Byt sotva o rozlohe 38m2 a dve „izby“ v ňom! Samozrejme, keďže je byt už dvojizbový, tak si zaň treba pýtať primeranú sumu, ktorá síce vychádza na vyše 2.400,-/m2, ale koho to zaujíma. Vždy sa nájde niekto, kto to kúpi. To isté platí o prerábke dvojizbáku na trojizbový: „Byt vznikol rekonštrukciou a zmenou dispozície z 2-izbového na 3-izbový tým, že kuchyňu majitelia vytvorili v obývacej časti, čím sme získali dve samostatné spálne.“ Len ten byt akosi prekvapivo naďalej ostal vo výmere dvojizbového bytu, akurát máte pod kuchynským stolom hneď aj gauč, a to sa oplatí. Ja som nikdy nevynikala v matematike, čísla sú moji úhlavní nepriatelia, ale tak sa mi marí, že keď niečo rozdelím na viac častí, ostane to rovnako veľké. Byt však dostane punc útulnosti, ale klaustrofobikom by som odporučila sa podobným skvostom vyhýbať.

A tak som sa rozhodla radšej pre trojizbák, napriek mnohým proti, ktoré som si prečítala v diskusii pod Ajkinymi článkami, keď niektorí nevedeli pochopiť, prečo si vyberá 3-izbový byt. Jednak sú len o kúsok drahšie ako dvojizbové a dvojak v mojom prípade, pokiaľ sa nemusím hneď nasťahovať/presťahovať (čo nemusím), môžem v byte prenajímať viac izieb = držgroš vo mne sa potuteľne usmieva.

Ďalšou obludnosťou, s ktorou som sa stretla, je neaktualizovanie inzerátov. Zase raz ten držgroš vo mne nechápe vôľu realitných maklérov naďalej platiť za uverejňovanie inzerátov aj po predaji bytu. Vyšší level je, ak si na inzerát capnú veľký banner: „Predané za 1 deň!!!“ Čo ma to má čo zaujímať, za ako dlho sa predal byt, ktorý je pre mňa už nedostupný? Iba ak to vo mne vzbudí výčitky, že som ten byt neobjavila skôr. Tak či tak ma to privádza opäť k môjmu pôvodnému počudovaniu, prečo sa niekomu oplatí naďalej platiť inzerciu za niečo, z čoho už aj tak nebude mať ďalší zisk?

Tiež som natrafila na inzeráty, ktoré priam sršali pofidérnosťou. Fotky k bytu boli zmätočné a nekonzistentné. Mala som pocit, že sa pozerám na zábery minimálne z troch bytových jednotiek; klikaním ďalej sa mi moje podozrenie potvrdilo, keďže som napočítala až tri kúpeľne. Aj tak mi to nedalo, zavolala som na číslo a informovala som sa, či je inzerát ešte aktuálny. Trvalo mi totiž až 4 telefonáty, kým som pochopila, že rozhovor treba začínať práve otázkou, ako je na tom aktuálnosť ponuky. Samozrejme, byt bol rezervovaný, ale ponúkli mi taký istý, ale bez priečky, čiže iba jeden veľký priestor. Kedysi by sa to volalo väčšia garsónka, no dnes je to apartmán. Byt je samozrejme trošku drahší, ako ten, na ktorý som sa pôvodne dotazovala (iba o slabých deväťtisíc), ale tú priečku si budem môcť nechať dobudovať, aby boli byty rovnaké. Čiže aby som to zrekapitulovala: byt je taký istý, ale úplne iný a navyše drahší.

Zhodou okolností som mala v ten večer obhliadku s jednou veľmi zhovorčivou realitnou maklérkou, ktorá mi (asi v slabej chvíli) povedala, že sa už aj ona stretla s tým, že niektorí makléri majú rôzne finty. Medzi ne patrí napríklad aj to, že vytvoria takýto inzerát, ktorý pozostáva z rôznych obrázkov z viacerých rôznych bytov, k tomu zopár grafík, ale byt ako taký neexistuje. Záujemca zavolá, zistí, že byt je bohužiaľ rezervovaný, ale „môžem vám ponúknuť veľmi podobný byt, len ho trochu treba upraviť a samozrejme je trochu drahší.“ Celkovo nechápem, aký efekt má mať takýto postup, a či to niekomu stojí za toľko námahy. But who am I to judge.

Samostatnou kategóriou sú fotky bytov. Mnohokrát na to žmúriš ako boxer do tunela a stále nechápeš, čo k čomu patrí, ako sú izby dispozične usporiadané a samozrejme, pôdorys je niečo, o čom realiťák zjavne nepočul. Medzi moje naj patria iba 3 fotky k ponuke bytu, a to: výťah, schránky a výhľad z balkóna. Ešte sa mi páči, ak sú fotky robené mobilom (SonyEricsson K530i), zašumené zodpovedajúce kvalite prístroja, nepootáčané alebo celé zakryté logom realitky.

Niekedy sa človek pozastaví nad inzerátom s titulom „Pekný 3-izbový byt v Dúbravke“. Teda aspoň mňa vždy zaujme, keď niekto označí niečo za pekné a rada by som to videla. Kto by sa rád nepokochal peknými vecami? A vykľuje sa z toho holobyt. Taký holý, že ešte drôty trčia zo steny. Pre milovníka neprepchatých priestorov je určite krásny. V mojich očiach pekný ešte len bude, aj to iba možno. Súdim totiž na základe defilé nevkusu a gýču, ktoré som mala príležitosť vidieť v tisícoch fotkách k stovkám bytov. Častokrát bola moja reakcia na inzerát iba „To si robíš srandu, nie?“.

S obhliadkami ako takými mám však len dobré skúsenosti. Nemám teraz na mysli byty, skôr realitné maklérky a majiteľov. Natrafila som na samých príjemných ľudí, a obhliadky sa vždy skončili družnými rozhovormi.  A tak je žiadosť o hypo už v banke, ja si odchádzam na dovolenku a všetko je už v rukách božích, vo hviezdach uvidíme, ako to dopadne.

Aha, a aby som nezabudla: aby ste vedeli, Draždiak je open-air kúpalisko. Milé.